Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky – príklad Slovenska

1. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky –príklad Slovenska PETER GONDA Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika Konferencia: „Reforma verejných financií“(Praha,22.4.2004) Projekt: „Prístupové kritériá a ich implementácia v kandidátskych krajinách na vstup do EÚ“

2. „Model zahŕňajúci výlučne verejné statky neobsahuje ani jeden z prvkov vedúcich k efektívnosti, tak ako ich obsahuje trh so súkromnými statkami. Náklady spojené s dohodou či transakciami sú oveľa vyššie, pretože je tu väčší počet ľudí, ktorých je treba zapojiť do jedného obchodu či výmeny.“ J. M. Buchanan (Hranice slobody, 1975)

3. 1. Východiská • Všeobecná téza: rozsiahlo uplatňované úlohy vlády a ich neopodstatnené zasahovanie do trhu: • spôsobujú problémy s ich financovaním – s prílišným zaťažením daňových platiteľov (výzvy reforiem verejných financií - VF); • brzdia rast ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov v krajine (obmedzeniaplnenia ekonomických kritérií kodaňských kritérií); • ! deformujú (relativizujú) tradičné hodnoty neobmedzovanej konkurencie (a trhu), osobnej slobody a zodpovednosti a rešpektovania vlastníckych práv. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

4. 1. Východiská • Potvrdená v praxi počas 20. stor.: podstatné zvýšenie miery prerozdeľovania a vplyvu vlád s uvedenými negatívnymi dopadmi vo svete /s odklonom od základ. funkcií vlády, rešpektovania podstaty (neefektívnosti) VF a nemožnosti dlhodobejšie prínos. impulzov fiskálnej politiky na reálnu ekonomiku/ • najvýraznejšie v krajinách reálneho socializmu (vr. ČSSR); • značne v tzv. štátoch blahobytu (napr. vo Švédsku nárast vládnej spotreby z 6% HDP zač. 20.stor. na 73% zač. 90 r. – graf 1); • aj v iných krajinách (vrát. v USA – z 12% HDP v r. 1929). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

5. 1. Východiská • Postupné znižovanie váhy verejných výdavkov a daňovej záťaže subjektov v ekonomike iba v niektorých krajinách, napr. v Írsku a na Novom Zélande; • nadmerné prerozdeľovanie cez VF však pretrváva napríklad vo väčších štátoch kontinentálnej časti EÚ, „podporené“ podobnými „pseudo-princípmi“ z pozície EÚ (viac v časti 3. Problémy a riziká); • „odmena“ pre krajiny s „menšou vládou“ a nižšou mierou zdaňovania: vyšší reálny ekonomický rast, nižšia nezamestnanosť (osobitne dlhodobá) a vyššia miera ekonomickej slobody ako v krajinách s pretrvávajúcimi deformáciami vo verejných financiách. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

6. 1. Východiská Graf 1: Vývoj verejných výdavkov k HDP (podľa SNA) IR S – Švédsko, FR – Francúzsko, G – Nemecko, IR - Írsko Zdroj: OECD Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

7. 1. Východiská Graf 2: Váha ver. výdavkov k HDP a ekon. rast v niekt. krajinách S - Švédsko, FR - Francúzsko, G - Nemecko, NZ - Nový Zéland, US - USA, IR - Írsko Zdroj: OECD (2003) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

8. 1. Východiská Vnútorné východiská na Slovensku (vybrané) • metodické: vymedzenie VF vo vzťahu k finančným tokom v podmienkach SR (schéma 1) a vymedzenie jednotiek verejnej správy SR (schéma 2); • politicko – spoločenské: významnejšie zmeny vo verejných výdavkoch a v daňovom systéme ako vo väčšine západných krajín, avšak s pravdepod. maximom schopností politického pokračovania a ich akceptovania obyvateľmi - potenciálny problém v blízkej budúcnosti (navyše s limitmi v EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

9. 1. Východiská Schéma 1 Vymedzenie základných (vybraných) tokov financovania v ekonomike SR TVORBA ZDROJOV PREROZDEĽOVANIE ZDROJOV PRÍJEM ZDROJOV dary DOMÁCNOSTI (podnikajúci) DOMÁCNOSTI bežné transfery dane a SP mzdy VEREJNÁ SPRÁVA dane a SP ? DOMÁCNOSTI (nepodnikajúci) PODNIKY (finančné, nefinančné) subvencie mzdy dotácie dane a SP úroky PODNIKY (finančné, nefinančné) dary bežné transfery dary granty ZAHRANIČIE PZI, PI ... N I S D ZAHRANIČIE granty Zdroj: Autor Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

10. 1. Východiská Schéma 2 Vymedzenie verejnej správy v podmienkach SR (r. 2002) Zdroj : MF SR, Autor Poznámky: 1. Národný úrad práce už od r. 2004 neexistuje (presun kompetencií na nové úrady štátnej správy). 2. MF SR zahrnulo do verejnej správy aj osobitnú inštitúciu, ktorá vznikla v r. 2003 na vymáhanie pohľadávok v zdravotníctve - Veriteľ, a.s.. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

11. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Maastricht.krit. Verejné príjmy, osobitne z daní a sociál. odvodov • daň z príjm. práv. osôb a z podnikania, z dividend • sociálne odvody... Verejné výdavky - bežné a kapitálové transfery do podnikateľ. sféry, vládne záruky za úvery) 3% HDP (7,2 - 3,9% HDP) Deficity VF a spôsoby ich financovania 60% HDP (cca 44,5% HDP) Verejný dlh (vr. nesplat. rizik. záruk za úvery) Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

12. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • vytvorené predpoklady pre hospodárnejšie spravovanie VF za ostatné 2 roky (realizácia Stratégie reformy riadenia VF) - vyššia transparentnosť a zlepšenie vykazovania VF a napr. aj posilnenie systematického strednodobého (trojročného, kĺzavého) rozpočtovania VF; • naštartované zmeny na výdavkovej strane v sociálnej pomoci, v dôchodkovom systéme, v zdravotníctve (podmienené prijatím zákonov v parlamente) a čiastočne v školstve, nie napríklad v dotačnej politike; • ostávajú podstatné deformácie VF, vrátane nadmerného zasahovania do trhu, ktoré brzdia rýchlejšie približovanie sa k ekon. výkonnosti EÚ (zaostávajúcej za USA a inými). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

13. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Verejné výdavky na Slovensku • nadmerná a neklesajúca váha vlád. prerozdeľovania k HDP napriek zrýchleniu reálneho ekonomickému rastu. Graf 3:Vývoj pomeru výdavkov verejnej správy k HDP (v %)* * Podľa metodiky MMF (GFSM) Zdroj : Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

14. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • deformovaná štruktúra ver. výdavkov - viac prostriedkov na zasahovanie do trhu ako na obranu a bezpečnosť občanov. Graf 4: Štruktúra verejných výdavkov podľa funkcií (r. 2002) Zdroj : Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

15. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Preferovanie vládneho zasahovania do trhu na úkor zabezpečovania základných funkcií vlády aj v r. 2004: • nárast dotácií do poľnohospodárstva (aj pod zámienkou vstupu do EÚ) napriek limitom v ŠR, napriek fiskál. deficitu a napriek ich nižších cenových a mzdových nákladov a plán. vyšších priamych platieb (v parite kúp. sily) ako v ostatných krajinách V4; - transfery do Železníc SR napriek ich neracionalizácii, prejavujúcej sa napríklad prezamestnanosťou; - objemovo značné investičné stimuly a osobitné vládne finančné podpory pre vybraných investorov (napr. Kia Motors Corporations). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

16. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Dane a sociálne odvody v SR • daňová kvóta II. (pomer príjmov z daní k HDP) výrazne vzdialená pomeru ver. výdavkov k HDP – nižšia o cca 10 percent. bodov; • podiel priemerných daňových a odvodových nákladov na celkových mzdových nákladov práce zamestnávateľa až takmer 53 % (r. 2003) • značné daňové a odvodové zaťaženie daňovníkov SR (i keď nie vyššie ako vo viacerých krajinách EÚ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

17. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Podstatné zmeny v rámci daňovej reformy k 1.1. 2004: 1. Daň z príjmu fyzických osôb • zjednotenie sadzieb 10, 20, 28, 35, 38% na 19% (zrušenie progresivity); • zjednodušenie nezdaniteľ.častí základu dane - napríklad na 19,2–násobok životného minimana daňovníka a na manželku) a zavedenie tzv. daňových bonusov na deti; - zrušenie odpočítateľných položiek na dary a - zrušenie osobitných sadzieb dane (2-2,75%; ...25 %). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

18. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ 2. Daň z príjmu právnických osôb • zníženie sadzby z 25 na 19%; • zrušenie odpočítateľných položiek na dary; • zrušenie osobitnej sadzby pre poľnohospodárstvo. 3. Daň z pridanej hodnoty • zjednotenie sadzieb zo 14 a 20 % na jednotnú sadzbu 19%;... 4. Iné – zvýšenie sadzieb spotrebných daní, zrušenie dane z dividend, dane z dedičstva a z darovania. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

19. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Celkové efekty daňovej reformy: • zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému, • zníženie daňovej záťaže podnikateľ. subjektov (aj keď limit. nedostatočným znížením daní z príjmov a významným zvýšením spodnej sadzby DPH a spotrebných daní); • zníženie daň.záťaže pre vyššie príjmové, bezdetné skupiny a stredne vyššie príjm. skupiny daňovníkov s deťmi, ale: • zvýšenie daňového zaťaženia mnohých ľudí – nepracujúcich (dôchodcov..), daňovníkov s nižšími, strednými a aj stredne vyššími príjmami (u bezdetných a slobodných). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

20. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Zatraktívnenie podnikateľ. prostredia SR aj znížením sadzby DPPO oproti mnohým krajinám EÚ (s vyše 30%-tnými sadzbami napr. v Nemecku, Francúzsku a Rakúsku), nie však oproti väčšine krajín bývalého východného bloku. Graf 6Porovnanie sadzieb dane z príjmov právnických osôb (%) * pri reinvestovaní zisku Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

21. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ • Väčší problém - ostáva príliš. zaťaženie povinn. soc. odvodmi Tabuľka 1 Podstatné zmeny v sadzbách sociálnych odvodov Zdroj: Autor, MPSVR SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

22. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 4: Vývoj hospodárenia s verejnými financiami Zdroj: Autor, MF SR Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

23. 2. Situácia SR pred „bránou“ do EÚ Graf 5 Vývoj konsolidovaného verejného dlhu v SR Zdroj: MF SR, autor Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

24. 3. Problémy a riziká • Najväčšie riziká prehĺbenia dnešných kľúčových problémov (nielen) na Slovensku • nadmerné a centralizované prerozdeľovanie prostriedkov v ekonomike cez VF a prílišné zasahovanie vlády do trhu; • značné daňové a odvodové zaťaženie subjektov a čiastočne aj • deficitné spravovanie VF sú: • tlak rôznych záujmových skupín (vrát. odborov), politické bariéry a osobitne limity v rámci EÚ. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

25. 3. Problémy a riziká • Riziká a obmedzenia (aj napr. rastu ekonomickej výkonnosti a životnej úrovne obyvateľov) Slovenska v EÚ: • vysoká miera regulácie trhu (vrát. trhu tovarov a služieb a trhu práce), najmä spoločnými euro-normami, ktoré sú „zviazané“ komplikovaným komunitárnym právom; - dôsledok: napr. „umelo vynútený“ rast nákladov podnikov a tiež VF a domácností; • na nadnárodnú úroveň prenášané verejné prerozdeľovanie, navyše v štruktúre na „pomoc“ zaostávajúcim regiónom a poľnohospodárom - riziko zakonzervovania a prehĺbenia poľnoh. dotačnej politiky (dnes takmer 50% z rozpočtu EÚ) - dôsledok: deformovanie konkurencie a trhu, tým spriemerovávanie, brzdenie ekonomickej výkonnosti a konkurenciesch.subjektov v Únii. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

26. 3. Problémy a riziká • centrálne uskutočňovaná harmonizácia – smerovaná od menovej únie o rozšírenie na zjednotenie daňových systémov (daňovú harmonizáciu) a následne tlak na vyššie dane v niektorých krajinách, vrát. na Slovensku; - okrem spodných limitov sadzieb nepriamych daní to potvrdzujú napríklad tlaky na zrušenie práva veta krajín v daň. oblasti a konkrétna podoba návrhu Ústavnej Zmluvy EÚ. • Potenciál. dôsledok: obmedzovanie konkurencie a osobnej zodpovednosti, tým brzdenie produktivity ekonomických subjektova približovania sa SR k eurozóne v ekonomickej výkonnosti a životnej úrovni občanov. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

27. 4. Možné smerovanie systémových riešení • Systémové predpoklady (dlhod.) riešenia deformácií VF: • presadzovanie dôsledného návratu k čo najväčšiemu priblíženiu sa v praxi k tradičným hodnotám neobmedzovanej konkurencie, slobodnému trhu, osobnej slobody a zodpovednostia vlastníckych práv; • jednoznačné vymedzenie a podstatné obmedzenie úloh vlády a odbúravanie jej vplyvu v spoločnosti na činnosti, ktoré jej v trhovej ekonomike prináležia – prenesenie „nepriamej“ zodpovednosti vlády na priamu zodpovednosť na jednotlivcov a rodín; • cieľovanie financovania základných úloh vlády na výrazne nižšiu úroveň zdanenia daňovníkov (v dlhodob. horizonte na úrovni okolo 10% ). Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

28. 4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

29. 4. Možné smerovanie systémových riešení Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

30. 4. Rámcové možnostisystémových riešení • Minim. garancie dosiahnuteľnosti a udržateľnosti obdob. systémových zmien: • akceptovanie dlhodobého nazerania na riešenie problémov (nad rámec politického cyklu); • zabránenie osobitného (privileg.) vplyvu záujmových skupín na rozhodovaniach (napr. zrušením tripartity); • zabránenie harmonizovania daňových systémov (ako aj iných zložiek VF), zastavenie a cieľ. zrušenie centralizoaných regulácií a prerozdeľovania v Únii (alternatíva - zvažovať zotrvanie členstva v EÚ); • ústavné zábezpeky na obmedzenie rastu verejných výdavkov a na obmedzenie zvyšovania daní. Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska

31. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ! Úloha vlády a jej zasahovanie do ekonomiky - príklad Slovenska