Mário Gnida Sekcia sektorových politík a trvalo udržateľného rozvoja

1. Medzinárodný legislatívny a strategický rámec v oblasti energetiky a ochrany klímy Mário Gnida Sekcia sektorových politík a trvalo udržateľného rozvoja Ministerstvo životného prostredia SR

2. Praktické riešenie problematiky zmeny klímy • Riešenie prebieha súčasne v dvoch oblastiach: • Mitigácia • zmierňovanie antropogénnehopríspevku k zmene klímy znižovaním emisií skleníkových plynov a zvyšovaním záchytov skleníkových plynov • IPCC: antropogénne intervencie na zníženie zdrojov, alebo zväčšenie záchytov skleníkových plynov. • Adaptácia • opatrenia na zmierňovanie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy • IPCC: adaptácia=prispôsobeniesa prírodných alebo ľudských systémov na nové alebo meniace sa prostredie. V prípade zmeny klímy ide o prispôsobovanie sa prírodných alebo ľudských systémov v reakcii na aktuálne alebo očakávané klimatické podnety alebo ich účinky, ktoré zmierňujú škody alebo využívajú výhodné príležitosti.

3. Globálne ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov (mitigácia) Celkový cieľ: udržanie rastu teploty do roku 2100 tak, aby sa nezvýšila o viac ako 2°C v porovnaní s jej predindustriálnou úrovňou V strednodobom horizonte to znamená zníženie emisií v rozvinutých krajinách do roku 2020 o 25 % až 40 % v porovnaní s rokom 1990. Emisné krivky rozvojových krajín s výnimkou tých najchudobnejších by mali v roku 2020 dosiahnuť svoje maximum a po ňom sa odkloniť o 15 % až 30 % od scenára BAU V dlhodobom horizonte (do roku 2050) zníženie emisií o 60 % až 80 % v rozvinutých krajinách (spoločne)

4. Medzinárodné nástroje na riešenie zmeny klímy • Rámcovýdohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) stabilizáciakoncentrácieplynovspôsobujúcichskleníkový efekt v atmosfére, podpísaný v roku 1992 v Rio de Janeiro, SR –1994 • Kjótskyprotokol k dohovoru (KP) definuje kvantitatívne redukčné ciele a nástroje na ich dosiahnutie (Pre SR to znamená v období rokov 2008-2012 neprekročiť 92% z úrovne antropogénnych emisií skleníkových plynov z roku 1990), SR - ratifikácia máj 2002, • Rozhodnutia, usmernenia a iné právne a metodické nástroje schvaľované na každoročných zasadaniach strán dohovoru a protokolu- na tzv. COP a CMP • Strategické dokumenty EÚ : Roadmap 2050 (míľniky pre dlhodobé ciele EÚ), EnergyRoadmap2050, Plán jednotného európskeho dopravného priestoru, Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje...

5. Politika zmeny klímy - EÚ • V marci 2007 schválila Európska rada ciele 20/20/20 do roku 2020: • 20 %-ný podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2020 (pre SR 14% do roku 2020) • 10 %-ný podiel pre energiu z OZE v doprave do roku 2020 • 20 %-né zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2020 v porovnaní s pôvodnou prognózou (pre SR 11% do roku 2020) • jednostranné zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ o 20 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990, zvýšenie redukčného záväzku na 30 % v prípade, že sa ostatné rozvinuté a vyspelé rozvojové krajiny zaviažu k porovnateľnému zníženiu • (podľa predbežných údajov boli antropogénne emisie EÚ-27 za rok • 2010 o 15,5% nižšie ako v roku 1990, v SR o cca 40%) • V SR je realizovaná prostredníctvom NPR 2011- 2014

6. Klimaticko – energetický balíček EU Environmentálna integrita Stabilizácie úrovne CO2 v atmosfére na splnenie cieľa 2oC do roku 2100 Zvyšovanie podielu OZE v rámci celej EÚ Záväzný cieľ pre každú členskú krajinu Ciele pre podiel biopalív v doprave Záväzné ciele pre OZE Nové pravidlá obchodovania s emisnými kvótami; Povinný nákup formou aukcií od r. 2013 pre výrobcov elektrickej energie Nový systém pre ETS Rámec pre CCS Tlak na využívanie geologických ložísk na uskladnenie CO2 Záväzné emisné ciele pre nové osobné vozidlá Prísne emisné limity pre nové osobné a ľahké úžitkové automobily

7. Legislatívne nástroje EÚ na plnenie cieľov - tzv. klimaticko-energetický balíček • Smernica EP a Rady 2009/28/ESz 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES • Smernica EP a Rady 2009/29/ESz 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov • Smernica EP a Rady 2009/30/ESz 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 199/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS • Smernica EP a Rady 2009/31/ESz 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní CO2 a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 • Rozhodnutie EP a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 • Nariadenie EP a Rady č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel

8. Smernica EP a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z OZE • Smernica rieši štyri základné okruhy: • stanovuje národné ciele pre podiel OZE na konečnej spotrebe do roku 2020 • podiel OZE v SR v roku 2020 je stanovený na úrovni 14 %. • vydávanie a obchod so zárukami pôvodu • Potvrdenie o pôvode (poskytuje dôkaz koncovému spotrebiteľovi, že daný podiel • alebo množstvo energie bolo vyrobe­né z OZE)- štandardný objem 1 MWh. Na každú • jednotku vy­robenej energie sa vydáva len jedno potvrdenie o pôvode. • kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá, ktoré určujú: • - podmienky, za ktorých sa budú môcť biopalivá počítať do plnenia cieľa OZE v doprave: • úspory skleníko­vých plynov voči svojmu fosílnemu ekviva­lentu, • plochy kde sa nebudú môcť suroviny na výrobu biopalív pestovať; • pokuty v podobe zníženia úspory emisií pri nepovolenej zmene využívania krajiny (napr. premene trávnatej krajiny na poľnohos­podársku); • sociálne kritéria ( dodržanie konvencií OSN). • ustanovenia týkajúce sa regulácie a prístupu do siete. • opatrenia na zníženie administratívnych prekážok na rozvoj OZE a na zvýšenie možnosti prístupu producentov elektriny z OZE do siete.

9. Smernica EP a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES Cieľ: zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov • Výroba primárneho a sekundárneho hliníka (spaľovacie zariadenie >20 MW) • Chemický priemysel: výroba kyseliny dusičnej, adipovej, glyoxalu, kyseliny 2-oxoetánovej, čpavku, uhličitanu a hydrogénuhličitanu sodného; • Zariadenia na zachytávanie, prenos a geologické uskladnenie emisií GHG • Okrem oxidu uhličitého budú v schéme EU ETS po roku 2013 monitorované pre vybrané aktivity aj emisie N20 a PFC Tretie obchodovateľné obdobie bude osemročné (2013-2020)

10. Smernica EP a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov • Stanovuje: • špecifikácie pre palivá používané v zážihových a vznetových motoroch, ktoré sú odôvodnené ochranou zdravia a životného prostredia a ktoré zohľadňujú tech­nické požiadavky týchto motorov, • cieľ zníženia emisií skleníkových plynov počas životné­ ho cyklu, • Povinnosť CŠ monitorovať a  podávať správy o  emisiách GHG počas životného cyklu na jednotku energie z  palív a  dodávanej energie. • kritériá udržateľnosti pre biopalivá, ktoré určujú: • - podmienky, za ktorých sa budú môcť biopalivá počítať do cieľa pre OZE v doprave: • úspory skleníko­vých plynov voči svojmu fosílnemu ekviva­lentu; • plochy kde sa nebudú môcť vyrábať a pokuty v podobe zníženia úspory emisií pri nepovolenej zmene využívania krajiny (na­pr. premene trávnatej krajiny na poľnohos­podársku). • sociálne kritéria( dodržanie konvencií OSN)

11. Smernica EP a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009o geologickom ukladaní oxidu uhličitého Predmet a účel • ustanovuje právny rámec pre environmentálne bezpečné geologické ukladanie oxidu uhličitého (ďalej len "CO2") v rámci mitigačných opatrení • Cieľom geologického ukladania CO2 je trvalá izolácia CO2 takým spôsobom, aby sa zabránilo negatívnym účinkom a akémukoľvek riziku pre životné prostredie a zdravie ľudí, a ak to nie je možné, aby sa tieto negatívne účinky čo najviac minimalizovali. Pôsobnosť smernice: • na geologické ukladanie CO2 na území členských štátov, ich výhradných hospodárskych zón a v ich kontinentálnych šelfoch • nevzťahuje sa na geologické ukladanie CO2 s celkovým plánovaným obsahom na ukladanie menej ako 100 kiloton na účely výskumu, vývoja alebo testovania nových výrobkov a postupov. Zakazuje: • Ukladanie CO2 v úložisku, ktorého úložný komplex presahuje oblasti uvedené v bode 1, • Ukladanie CO2 vo vodnom stĺpci.

12. Rozhodnutie EP a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilíČŠ znížiť emisie GHG s cieľom splniť záväzky Spoločenstvatýkajúce sa zníženia emisií GHG do roku 2020 • Sektory mimo EÚ ETS – energetika (pod hranicou EÚ ETS), doprava, obyvateľstvo (služby, budovy), poľnohospodárstvo, odpady • Záväzné redukčné ciele pre ČŠ na obdobie 2013 – 2020 • Možnosť nárastu emisií GHG v sektoroch mimo EÚ ETS pre SR do r. 2020 o 13 % v porovnaní s rokom 1990 • Novelizácia rozhodnutia č. 280/2004/ES, ktoré definuje mechanizmus monitorovania a sledovania emisií GHG • Potreba vytvorenia nového legislatívneho rámca v podmienkach SR na plnenie monitorovacích a reportovacích povinností po roku 2012

13. Nariadenie EP a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009,ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobnýchautomobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstvana zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel Do roku 2015: Cieľ: 2015 sú stanovené spôsoby dosiahnutia cieľa na úrovni 120 g CO2/km (130 g CO2/km pomocou zlepšenej technológie automobilových motorov a dodatočné opatrenia zodpovedajúce zníženiu o 10 g CO2/km) Od 2020: + 95 g CO2/km (od r. 2020) –  nové osobné automobily

14. Strategické dokumenty EÚ • Roadmap 2050 (míľniky pre dlhodobé ciele znižovania emisií EÚ do roku 2050), • EnergyRoadmap2050 (..dostatok cenovo prijateľnej elektriny na liberalizovanom trhu za súčasného zníženia emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok...) • Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Doprava 2050, • (zvýšenie mobility, podpora rastu a zamestnanosti, zníženie závislosť Európy od dovozu ropy pokles emisií v doprave do roku 2050 o 60%) • Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje • (efektívne využívanie zdrojov do každej našej činnosti – od odpadového hospodárstva po výskum a vývoj, energetiku, dopravu, stavebníctvo, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod atď )

15. Cestovná mapa prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku do r. 2050 Dlhodobý plán znižovania emisií GHG Roadmap 2050, Európska komisia, 2011

16. Plán prechodu na nízkouhlíkovéhospodárstvo v roku 2050 Dlhodobý plán znižovania emisií GHG Roadmap 2050, Európska komisia, 2011

17. Energetická politika EÚ – Ciele EÚ v energetike • Stabilný legislatívny regulačný rámec • Transparentnosť • Nediskriminácia • Obmedzenia administratívnych zásahov • Bezpečnosť dodávok • Spoľahlivosť výroby a dodávok • Efektívnosť využitia aktív Bezpečnosť zásobovania Liberalizácia trhov Znižovanie emisií • Podpora nových technológií • Rozvoj infraštruktúry • Investičné stimuly • Obmedzenie vplyvu na ŽP

18. Cestovná mapa 2050 pre energetiku EÚ • Prijatá EK 15 Decembra 2011 • Politický záväzok znížiť emisie GHG o 80-95% od 1990 do roku 2050, • ustanovujúc agendu po roku 2020: • pre dekarbonizáciu, • energetickú bezpečnosť, • konkurencieschopnosť • rozsiahla globálna a EÚ analýza o dosiahnuteľnosti dlhodobého cieľa: Riadi politiky EÚ, národné a regionálne politiky, Usmerňuje súkromný sektor a domácnosti v dlhodobom investovaní Energy Roadmap 2050, Európska komisia, 2011

19. Scenáre súčasných trendov • Referenčný scenár • Rozvoj politík prijatých do marca 2010, míľniky : ciele 2020. • Súčasné politické iniciatívy (CPI) • Revidovaný referenčný scenár : stratégia Energia 2020, opatrenia z „Plánu energetickej efektívnosti" a novej „Smernice o zdaňovaní energie". • Scenáre znižovania emisií oxidu uhličitého • zvyšovanie energetická efektívnosť • zvyšovanie úspor energie, ustanovenie povinnosti úspor energie pre energetické podniky, prísne požiadavky na prístroje a budovy, • Technológie diverzifikovaných dodávok. • Všetky zdroje energie na trhovom základe, bez osobitných podporných opatrení. Spoplatňovanie emisií uhlíka za predpokladu, že verejnosť bude súhlasiť s jadrovou energiou, ako aj s CCS. • Vysoké obnoviteľné zdroje energie • Vysoký podiel OZE v hrubej konečnej spotrebe 75 % v 2050 a podiel OZE na spotrebe elektrickej energie 97 %. Oneskorený scenár CCS • Nízky podiel jadrovej energie. • Nie nové jadrové elektrárne, vyšší podiel CCS

20. Projekcie spotreby energie a výroby elektriny Hrubá spotreba energie v Mtoe Podiel elektrickej energie v % konečnej spotreby energie B A A B Zdroj: EC COM(2011) 885 final • Scenáre „B" - systém výroby elektriny : • štrukturálna zmena • urýchlený začiatok transformácie systému • poskytnutie signálov potrebných na minimalizáciu investícií do aktív náročných na uhlík v budúcich dvoch desaťročiach A Scenáre súčasných trendov B Scenáre eliminácie emisií uhlíka

21. Cestovná mapa 2050 pre energetiku EÚ Dopady na úspory palív, kvalitu ovzdušia a zdravie • Úspora palív: 175 - 320 mld € priemerne ročne počas 2010 - 2050 • Spotreba primárnej energie 30 % pod spotrebou 2005 bez negatívneho dopadu na energetické služby • Bezpečnejšia dodávka energií v EÚ: • Zníženie závislosti na dovoze ropy a plynu • Úspory € 400 mld € na dovoze ropy a plynu v 2050 • Kvalita ovzdušia a prínosy pre zdravie populácie : 27 mld € v 2030 a 88 mld € v 2050 Energy Roadmap 2050, Európska komisia, 2011

22. Cestovná mapa 2050 pre energetiku EÚ Desať štrukturálnych zmien pre transformáciu energetického systému • Dekarbonizácia je možná - a v dlhodobom horizonte môže byť menej nákladná ako existujúce politiky • Vyššie investičné výdavky a nižšie náklady na pohonné látky • Stále väčšiu a dôležitú úlohu má elektrická energia • Ceny elektrickej energie budú rásť až do roku 2030 a potom budú klesať • Výdavky domácnosti a jednotlivcov sa zvýšia • Úspory energie v celom systéme majú zásadný význam • Výrazne sa zvýši podiel obnoviteľných zdrojov energie • Zachytávanie a ukladenie uhlíka musí mať v transformácii systému kľúčovú úlohu • Významný podiel tvorí jadrová energia • Decentralizované a centralizované systémy viac kooperujú

23. Ďalšia legislatíva EÚ s pozitívnym environmentálnym dopadom • Smernica o energetickej efektívnosti (2012/27/EU) • Smernica o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EU) • Smernica o priemyselných emisiách (2010/75/EU)

24. Smernica 20/31/EU o energetickej hospodárnosti budov • Spoločný rámec pre metodiku výpočtu ekonomickej hospodárnosti budov (EHB) • Minimálne požiadavky na EH nových budov • Minimálne požiadavky na EH: • - existujúcich budov, jednotiek budov, prvkov budov, ktoré sa významne obnovujú, • - prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia, • - technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, či modernizujú • Národný plán na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie (nové) • Energetická certifikácia budov alebo jednotiek budov úžitkové vozidlá • Pravidelná kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov v budovách • Nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov (EC) a správ z kontroly (nové)

25. Smernica o energetickej efektívnosti ciele: • spoločný rámec na podporu energetickej efektívnosti v rámci EÚ: • zabezpečiť dosiahnutie cieľa EÚ na úspory energie vo výške 20 % do roku 2020, • spoločný cieľ EÚ v roku 2020 • - maximálna spotreba primárnej energie 1 474 Mtoe (« 17,1 PWh) • - maximálna konečná energetická spotreba 1 078 Mtoe (« 12,5 PWh), • pripraviť podmienky pre ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po tomto roku, • stanovuje indikatívne národné ciele, • minimálne požiadavky (prísnejšie opatrenia je potrebné oznámiť EK) • náhradza existujúce smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES o energetickej účinnosti a energetických službách

26. Hlavné oblasti: Rekonštrukcia verejných budov Smernica ukladá členským štátom renovovať 3% z celkovej obytnej plochy "vykurovaných a/alebo klimatizovaných budov , ktoré sú vo vlastníctve, alebo v nich sídli centrálna vláda . Nástroje pre plán úspor Energetické spoločnosti ktoré spadajú do pôsobnosti smernice budú musieť dosiahnuť "kumulatívny cieľ úspor konečného využitia energie "do roku 2020. Tento cieľ bude musieť byť minimálne rovnocenný na dosiahnutie novej úspory, každý rok od roku 2014 do roku 2020 , o 1,5% ročného predaja energie koncovým zákazníkom, podľa objemu, v priemere za posledné tri roky pred vstupom smernice.

27. Energetické audity • všetky veľké podniky budú musieť podstúpiť energetický audit • audity budú musieť byť naštartované do troch rokov od vstupu smernice do platnosti a mali by byť vykonávané raz za štyri roky kvalifikovanými a akreditovanými odborníkmi • malé a stredné podniky (MSP) budú z tejto povinnosti vyňaté.

28. Efektívnosť využívania energie Obnova budov • členské štáty stanovia dlhodobú stratégiu na mobilizáciu investícii do obnovy vnútroštátneho fondu bytových aj komerčných budov (verejných a súkromných), • prvá verzia stratégie sa uverejní 30. apríla 2014 a aktualizuje sa každé tri roky, • stratégia sa Komisii predkladá ako súčasť národného akčného plánu energetickej efektívnosti,

29. Efektívnosť využívania energie Vzorová úloha verejných subjektov (ŠS, samosprávy) • Verejné budovy na účely smernice - budovy, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy (úrady s celoštátnou pôsobnosťou), • požiadavka na ročnú obnovu verejných budov zodpovedajúcich 3% z celkovej podlahovej plochy verejných budov • do základu pre výpočet 3% sa započítavajú všetky verejné budovy s podlahovou plochou nad 500 m2 (uvedená hranica sa zníži od 9. júla 2015 na 250 m2), ktoré k 1. januáru každého roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v článku 4 smernice 2010/31/EÚ,

30. Efektívnosť využívania energie Obstarávanie verejnými subjektami (ŠS, samosprávy) • povinnosť pre ústredné orgány štátnej správy obstarávať iba produkty, služby a budovy s vysokou úrovňou energetickej efektívnosti (v prílohe smernice) s možnosťou zohľadnenia nákladovej efektívnosti, ekonomickej uskutočniteľnosti, technickej vhodnosti a dostatočnej úrovne hospodárskej súťaže: • smernica 2010/30/EU o štítkovaní spotrebičov - výrobky, na ktoré sa vzťahujú tzv. delegované akty, • smernica 2009/125/ES o environmentálnom navrhovaní výrobkov • výrobky na ktoré sa vzťahujú vykonávacie opatrenia • rozhodnutie Rady 2006/1005/ES - ENERGY STAR

31. Smernica 2010/75/EU o priemyselných emisiách • Hlavný cieľ - obmedziť znečisťovanie ŽP • Znížením množstva priemyselných emisií do ovzdušia o 82 % SO2 , 60% NOx 1??) • zlepšiť zdravie obyvateľstva, • znížiť acidifikáciu, eutrofizáciu... • Vedľajšie ciele: • Zosúladiť právnu úpravu pre priemyselné zariadenia • Obmedziť administratívne náklady • Zjednodušiť a zjednotiť reportovacie povinnosti ČŠ do EK

32. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 443/2009 s cieľom stanoviť postupy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií CO2 z nových osobných automobilov do roku 2020 Zhrnutie navrhovaného opatrenia • Návrh mení a dopĺňa nariadenie zavedením postupov plnenia cieľa 95 g CO2/km pre nové osobné automobily, ktorý sa má dosiahnuť v roku 2020. Hlavné zavedené postupy sú tieto: • Parametrom úžitkovej hodnoty je naďalej hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave. • Krivka hraničnej hodnoty je naďalej lineárna so sklonom 60 % v porovnaní so základňou vozového parku, ktorý naďalej zodpovedá vozovému parku z roku 2006 a je v súlade s krivkou hraničnej hodnoty na rok 2015. • Pre osobné automobily emitujúce do 35 g CO2 na km sa v období od 2020 do 2023 zavedú superkredity s multiplikátorom 1,3 obmedzené počas trvania režimu na celkový počet 20 000 vozidiel na každého výrobcu. • Aktualizuje sa cieľ na rok 2020 v súlade s výnimkou pre špecializovaných výrobcov. • Výrobcovia, ktorí dosiahli menej ako 500 registrácií nových osobných automobilov ročne, sú oslobodení od povinnosti dosiahnuť cieľ znižovania emisií CO2. • Povoľuje sa väčšia pružnosť v súvislosti s časovou koordináciou prijímania rozhodnutí o udelení výnimiek na malé objemy. • Ekologické inovácie sa ponechajú, keď sa uskutoční zrevidovaný postup kontroly. • Poplatky za nadmerné emisie sa zachovávajú vo výške 95 EUR za g/km na vozidlo. • Ustanovenia o postupe výboru sa aktualizujú tak, aby boli v súlade s Lisabonskou zmluvou.

33. Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 510/2011 s cieľom stanoviť postupy na dosiahnutie cieľa zníženia emisií CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel do roku 2020 Zhrnutie navrhovaného opatrenia • V návrhu sa potvrdzuje dosiahnuteľnosť cieľa priemerných emisií z ľahkých úžitkových vozidiel vo výške 147 g CO2/km do roku 2020. Navrhuje sa v ňom takéto vymedzenie postupov na dosiahnutie cieľa: • Parametrom úžitkovej hodnoty je naďalej hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave. • Krivka limitnej hodnoty zostáva lineárna so sklonom 100 % v porovnaní so základňou vozového parku. • Výrobcovia, ktorí sú zodpovední za menej ako 500 registrácií nových ľahkých úžitkových vozidiel ročne, sú oslobodení od povinnosti dosiahnuť svoj cieľ znižovania špecifických emisií. • Povoľuje sa väčšia pružnosť v súvislosti s časovou koordináciou prijímania rozhodnutí o udelení výnimiek na malé objemy. • Ekologické inovácie sa ponechajú, keď sa uskutoční zrevidovaný postup kontroly. • Poplatky za nadmerné emisie sa zachovávajú vo výške 95 EUR za g/km na vozidlo.

34. Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy • Aktivity Európskej únie • Greenpaper (Zelená kniha, 2007) – Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe • – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ. • Dokument definuje základné prejavy zmeny klímy a následne navrhuje tieto piliere v rámci procesu adaptácie celej EÚ: • 1. pilier: Včasné opatrenia v rámci EÚ • 2. pilier: Začlenenie procesu prispôsobenia do zahraničnej politiky EÚ • 3. pilier: Zníženie stupňa neistoty rozšírením vedomostnej základne prostredníctvom integrovaného výskumu v oblasti zmeny klímy • 4. pilier: Zapojenie európskej spoločnosti, podnikateľskej sféry a verejnosti do procesu prípravy koordinovaných a komplexných stratégií na adaptáciu • Whitepaper (Biela kniha, 2009) – Európsky rámec opatrení na zmiernenie možných dôsledkov zmeny klímy– vychádza zo Zelenej knihy a má za cieľ • pružnejšie reagovanie EÚ na dôsledky zmeny klímy. Rámec sa bude • realizovať postupne. Podľa plánu sa má počas fázy 1 (2009-2012) • pripraviť základ komplexnej adaptačnej stratégie EÚ, ktorá sa • má realizovať počas fázy 2, ktorá sa začne v roku 2013.

35. Ďakujem Vám za pozornosť O t á z k y ? ? ? Kontakt: Mário Gnida e-mail:mario.gnida@enviro.gov.sk +421 02 5956 2586