SPIŠ

1. SPIŠ DANIELA FERKOVÁ

2. Obsah • POLOHA • PRÍRODNÉ POMERY • HISTÓRIA • OBYVATEĽSTVO A SÍDLA • SEVERNÝ SPIŠ • STREDNÝ SPIŠ • JUŽNÝ SPIŠ • POUŽITÁ LITERATÚRA

3. Poloha Spiš je územie na severe Slovenska s rozlohou 3 360 km². Severná a severozápadná hranica Spiša je zároveň slovensko-poľskou štátnou hranicou. Na severozápade oddeľuje Spiš od Poľska hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Na západe Spiš susedí s Liptovom. Ich krátka spoločná hranica vedie po hrebeni Bášt vo Vysokých Tatrách. Na juhu sa tiahne dlhá prírodná hranica Spiša tvorená masívnym ústredným chrbtom Volovských vrchov. Východná hranica má prevažne prírodný charakter. Z väčšej časti vedie po chrbte Braniska a Levočských vrchov.

4. Prírodné pomery Spiš má všetkyzákladné prírodné znaky, ktoré sú charakteristické pre typickú karpatskú krajinu. Je usporiadaný do pestrej mozaiky flyšových kotlín a pohorí. Spiš nemá zjednotenú riečnu sieť, má však veľa prírodných jazier, plies, vodopádov, minerálnych a termálnych prameňov. Podnebie sa tu charakterizuje ako studené a vlhké. Zároveň sú typické zimné a jesenné inverzie. Flóru Spiša tvoria prevažne smrekové monokultúry. Faunu tvoria medvede, rysy, kamzíky či svište.

5. História História osídľovania Spiša siaha do dávnej minulosti. Archeológovia zhromaždili viacero dôkazov, že pod tatranskými končiarmi sídlili ľudia už neandertálskeho typu. Napríklad známy odliatok mozgovej kosti v Gánovciach. Ďalšími významnými obyvateľmi boli Kelti o ktorých prítomnosti vieme z archeologických nálezov mincí a šperkov. V druhej polovici 12.storočia dostal Spiš územnú samosprávu. Správnym centrom sa stal Spišský hrad, neskôr sa úrady presťahovali do Levoče.

6. V 13. storočí zostali viaceré osídlenia spustošené po vpáde Tatárov. V polovici 17.storočia sa Spiš nevyhol ani jednému z protihabsburských povstaní. Pokrok bol zaznamenaný r. 1871 príchodom prvého vlaku do stanice Poprad, ktorý umožnil rozvoj cestovného ruchu. Mnohé mestá začali prosperovať aj hospodársky. Vyrástli v nich podniky, v ktorých našli obyvatelia nové možnosti zárobku.

7. Obyvateľstvo a sídla V súčasnosti žije na území Spiša približne 320-tisíc obyvateľov. Základy osídľovania Spiša sa položili v druhej polovici 13. storočia a 14. storočí. Neskoršia valašská kolonizácia už len doplnila jestvujúcu štruktúru osídlením okrajových častí a niektorých horských území. O vznik väčšiny miest sa zaslúžili nemeckí kolonisti, ktorých kráľ pozval najmä zo Saska. Ani drsná príroda neodraďovala ľudí osídľovať túto podtatranskú krajinu. Je tu kultúrna a hospodárska vyspelosť, výsledkom ktorej je relatívne vysoká koncentrácia obyvateľstva. Z hľadiska počtu obyvateľov je na prvom mieste Poprad, ďalej Spišská Nová Ves, Kežmarok.

8. Severný Spiš Severný Spiš má zo všetkých oblastí najväčšmi okrajovú polohu. Delí sa na dve podoblasti. Strediskom východnej je Stará Ľubovňa a strediskom západnej, ktorá je známa ako Zamagurie je Spišská Stará Ves. Stará Ľubovňa - prvá písomná zmienka o Ľubovni je z roku 1292. Prvé významnejšie mestské privilégium sa jej dostalo, keď ju kráľ Ľudovít I., povýšil na kráľovské mesto. Spišská Stará Ves - prvé písomné zmienky sú už z 1. polovice 13. storočia. Patrí do oblasti Zamaguria, kde sú určite neodmysliteľnou súčasťou Gorali, ich nárečie a splavovanie Dunajca na plti.

9. Stredný Spiš Stredný Spiš (niekedy tiež horný Spiš) je najvyššie položenou časťou Spiša s najdrsnejšími klimatickými podmienkami. Člení sa na dve podoblasti s centrami v Poprade a Kežmarku. Poprad - je vstupnou bránou do Vysokých Tatier. Názov Poprad sa objavuje v listine už z roku 1256. Vývoj mesta bol pomalý nebyť bohatej Spišskej Soboty, ktorá bola pripojená k Popradu r. 1945. Spolu s Matejovcami, Veľkou a Strážami tvorí dnešnú podobu Popradu. Kežmarok – patrí k mestám s dlhou a slávnou históriou, ktorá siaha až do mladšej doby kamennej. Spomína sa v listine z roku 1251. Predstavuje najrozsiahlejší a najucelenejší súbor kultúrno-historických pamiatok na Spiši.

10. Južný Spiš Takmer celý Južný Spiš leží v povodí rieky Hornád. Člení sa na tri podoblasti s centrami v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Gelnici. Levoča - po prvý raz sa spomína v listine z roku 1249. Postupne sa z nej stávalo slobodné kráľovské mesto s veľmi rozvinutým obchodom. Dnes patrí k najnavštevovanejším mestám Spiša hlavne z náboženskej stránky vďaka mariánskym púťam. Spišská Nová Ves - spomínaná v listine z roku 1268, bola založená nemeckými kolonistami. Hospodárstvo mala založené na základe ťažby rúd. V súčasnosti sú zaujímavé Spišské výstavné trhy nadväzujúce na takmer šesťstoročnú tradíciu.

11. Gelnica – jej história siaha až do 13.stor. Rozmáhala saaj vďaka nemeckým kolonistom, ktorí boli najmä baníci a tu nachádzali rôzne rudy. Aj v okolí Gelnice vzniklo viacero osád, ktoré sa postupne vyvíjali na bohaté banícke mestečká.

12. Použitá literatúra • SPIŠ – turistický sprievodca

13. Ďakujem za pozornosť