Dubnícke opálové bane

1. Dubnícke opálové bane Z dejín ťažby drahého opálu

2. Základné informácie o opáloch • Opály sú z chemického hľadiska amorfné minerály. • Ide o hydratovaný oxid kremičitý – SiO2.nH2O, resp. o gély kyseliny kremičitej obsahujúce vodu. • Formujú sa z ochladených postvulkanických prameňov, kde je voda bohatá na SiO2.

3. Ďalšie všeobecné informácie • Opály patria do triedy oxidov a hydroxidov • Farba: biela, modrá, žltá, hnedá, červená, fialová; obyčajný opál je čierny, sivý alebo zelený – neopalizuje • Lesk: matný, sklený (priehľadný až nepriehľadný) • Lom: lastúrovitý • Tvrdosť: 5,5 až 6 (podľa Mohsa) • V UV svetle je fluorescentný • Odoláva kyselinám okrem kys. Fluorovodíkovej • Zahrievaním stráca molekuly vody – premena na kremeň • Odrody: drahý opál (harlekýn), ohnivý, mliečny, hyalit, čierny, drevný opál a iné

4. Vo svete Austrália Mexiko Brazília Honduras Česká Republika Na Slovensku Dubník pri Červenici Herľany Ponická Huta Svätý Anton Krupina Šášovské Podhradie Výskyt opálov

5. Terminológia • Termín opál pochádza zo staroindického upala (sankrist), čo v preklade znamená drahý kameň • Gemológia – je veda zaoberajúca sa drahými kameňmi. Ide o aplikovanú mineralógiu, ktorá skúma vznik, lokáciu, vlastnosti a technológie spracovania drahokamov a polodrahokamov.

6. Najstaršie dejiny opálu Opál ako drahokam bol známy už v staroveku, mal veľkú hodnotu a pripisovala sa mu magická sila. O počiatkoch ťažby opálu na území dnešného Slovenska sa nám nezachovali žiadne písomné záznamy. Zmienky o ňom nachádzame v prácach viacerých antických autorov (okolo r. 500 p.n.l.). Vo svojej básni ho spomína grécky básnik Onomakritos, neskôr rímsky filozof Július Solinus vo svojom diele Polyhistor („záhadný kameň 60-tich farieb“). Ešte podrobnejšie o opáli píše Plínius st. v diele Naturalis Historiae Libri XXXVII. Dá sa predpokladať, že veľká časť opálov zo staroveku, najmä z čias Rímskej ríše pochádzala práve z kutísk v oblasti Dubníka.

7. Plínius st., 55 n.l. o opále píše: „Plochý vzácny kameň, nazývaný opalus, je zo všetkých drahokamov najcennejší, ale dá sa ťažko určiť a popísať. Možno v ňom totiž spoznať rubín, nádherne fialový ametyst i morskú zeleň smaragdu a všetky tieto farby sa v jeho lesku neuveriteľným spôsobom navzájom miešajú.“ Práve magická hra farieb (tzv. opalizácia) bola dôvodom vzniku početných legiend, povestí či rozprávok o tomto drahokame.

8. Drahý opál

9. Ohnivý a čierny opál

10. Variabilita drahých opálov

11. Geografická charakteristika Ložiská svetoznámeho drahokamu – dubníckeho drahého opálu sa nachádzajú na východnom Slovensku, v severnej časti Slanských vrchov. Samotné banské diela sú situované v širšom okolí osady Dubník, najmä v oblasti Libanky (736 m n. m.), medzi Libankou a Tancoškou, v oblasti Malej Šimonky (865 m n. m.), príp. na iných odľahlejších miestach. Z geologického hľadiska Slanské vrchy predstavujú vulkanické pohorie neogénneho veku (14 až 10 mil. r.), pričom jednotlivé horské celky sú dávno vyhasnuté sopky.

12. Chronológia ťažby opálu na Dubníku • Najstaršie obdobie do roku 1800 2. Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896 3. Erárne obdobie r. 1896 – 1918 4. Záverečné obdobie ťažby v ČSR r. 1918 - 1922

13. Najstaršie obdobie do r. 1800 Prvá oficiálna písomná zmienka o drahom opáli na našom území pochádza z mája r. 1597, kedy cisár Rudolf II. Vydal povolenie na obhospodarovanie baní na Dubníku pre Alberta Magnusa z Vratislavi. V roku 1603 Rudolf II. vydal reskript adresovaný Štefanovi Kecerovi – majiteľovi pozemkov na ktorých sa bane nachádzali. Požiadal ho podporu a ochranu ťažiarstiev, ktoré tam vtedy ťažili opál. O Dubníckom opáli sa v tom čase (1604-1609) zmieňuje aj Anselmus Boetius de Boodt – osobný lekár a kustód zbierok Rudolfa II. Neobyčajne veľký opál vo svojom cestopise začiatkom 70. rokov 17. st. spomína anglický lekár a prírodovedec Edward Brown, s ktorým sa stretol v cisárskej klenotnici vo Viedni.

14. V roku 1687, po procese známom ako „Prešovské jatky“, kedy popravili aj dvoch najvýznamnejších členov roku Kecerovcov, skonfiškované majetky, pozemky i opálové bane pripadli eráru. O opálové náleziská sa v polovici 18. st. začal intenzívne zaujímať gróf Jozef Vécsey – predseda Košickej kráľovskej administratívy, ktorý spolu so sekretárom Szuckoviczom začal tzv. všeobecné banské podnikanie. V druhej polovici 18. st. sa ťažba na Dubníku dostala do rúk súkromnej spoločnosti Neumány a Koletsch a následne tam ťažil aj známy viedenský klenotník Jozef Rumpler. Medzníkom v súkromnej ťažbe je prelom r. 1787 a 1788, kedy Dvorská komora vo Viedni poverila Leopolda Antona Ruprechta vypracovaním podrobnej správy o tzv. opálovom pohorí, aby tam mohla začať s ťažbou vo vlastnej réžii. Eráru sa napriek kvalitnej príprave nepodarilo viesť ťažbu efektívne, preto sa v r. 1797 rozhodli vrátiť k pôvodnému prenajímaniu drahoopálového ložiska.

15. V roku 1771 bol na povrchu, v miestnom potoku nájdený doteraz najväčší známy kus drahého opálu s hmotnosťou 3035 ct (607 g), ktorý pomenovali Harlekýn (Vienna Imperial Opal).

16. Obdobie banských podnikateľov r. 1797 – 1896 Hneď v r. 1797 sa nájmu ujal už spomínaný klenotník Jozef Rumpler, ktorý dobre poznal riziká ťažby v nálezisku s nepravidelným výskytom opálu, preto preferoval viac-menej náhodné (nesystematické) povrchové vyhľadávanie, ktoré však viedlo k veľkej devastácii porastov i samotnej lokality. Od r. 1809 bol nájomcom Marek Szentiványi, ktorý sa podobne ako jeho predchodca venoval náhodnému vyhľadávaniu. Po vyhodnotení doterajšieho podnikania erárom ako nevhodného, bolo v r. 1817 dobývacie právo vydané Jozefovi Brudernovi, ktorého zmocnencom bol Gabriel Fejérváry. Gabriel Fejérváry, amatérsky geológ a archeológ, povolaním advokát sa následne v rokoch 1830 – 1845 stal priamym nájomcom baní. Práve on začal využívať modernejšie banské technológie a podstatne zefektívnil ťažbu. Dal vypracovať prvé banské mapy pre miestny revír. Položil základy budúcej prosperity pri ťažení drahého opálu. Prvé úradné banské mapy boli vypracované okolo r. 1844 -1845 Moselom.

17. Na základe dražby sa v rokoch 1845 – 1880 stala nájomcom baní rodina Goldschmidtovcov. Salomon G. – viedenský klenotník a podnikateľ urobil ťažbu ešte efektívnejšou. Po jeho smrti prevzala podnikanie jeho manželka Ema a neskôr syn Adolf Ľudovít. Vtedy získal dubnícky drahý opál absolútny vrchol svojej slávy a bane zažívali nebývalú prosperitu. Za rozvoj baníctva Adolf dokonca dostal šľachtický predikát „Libanka“. V baniach pracovalo do 400 baníkov a banské práce nadobudli svoj najväčší rozsah.

18. Najintenzívnejšie sa ťažilo na banských poliach Šimonka a najmä Libanka. V b.p. Šimonka boli vyrazené štôlne Goldschmidt, Emília a Šimonka, ale už v r. 1859 boli ložiská na Šimonke považované za vyčerpané a následne uzatvorené. Na banskom poli Libanka boli ďalej rozšírené štôlne Jozef, Ľudovít, Apolónia, Karol a Bučina. Vyrazili sa nové štôlne Fridrich, Paulína a Viliam i šachta Jozef. Rozvíjali sa nové spôsoby ťažby, napr. zostupkovou metódou a pod.

19. V roku 1880 sa vo výberovom konaní stali nájomcami podžupan Jozef Banó a budapeštianski klenotníci bratia Eggerovci. Banó po šiestich rokoch svoj podiel odpredal, preto sa bane na desať rokov stali opäť rodinným podnikom v rukách Eggerovcov, ktorí na začiatku prevzali 14 „živých“ štôlní. Keďže horné časti ložísk boli zväčša vyčerpané, nevyhnutný bol prechod na hlbinné dobývanie. Stále rastúce náklady na ťažbu, pokles nálezov a konkurencia austrálskych opálov viedli ku kríze.

20. V tomto období bola postavená aj malá banská železnička v štôlni Viliam a začala sa hĺbiť šachta Fedö. Najntenzívnejšie sa ťažilo v štôlni Viliam a Karol V roku 1889 bolo odkryté doteraz najväčšie známe hniezdo drahého opálu o celkovej váhe viac ako 120 000 ct. Enormné finančné nároky na pokračovanie v ťažbe a insolventnosť Eggerovcov viedli k prevzatiu baní štátom. Tým sa skončila storočná éra banských podnikateľov na Dubníku.

21. Erárne obdobie r. 1896 – 1918 V tomto období prevzal prevádzku baní erár. Štátne subvencie viedli k opätovnému pozdvihnutiu ťažby, ale zlyhal odbyt vyťaženého opálu čo muselo nutne viesť k stagnácii a akémusi „prežívaniu“. Hoci bane nedosahovali takmer žiadne významnejšie zisky, ostávali naďalej v prevádzke. Dá sa predpokladať, že určitú úlohu tu zohral aj sociálny aspekt, lebo v regióne bol výrazný nedostatok pracovných príležitostí.

22. Od r.1914 do r. 1918 štát cielene obmedzoval produkciu drahého opálu, lebo prvá svetová vojna narušila svetové trhy a tým aj odbyt opálu. Posledné ťažobné práce boli vykonané práve v r. 1918. Symbolickým koncom tohto obdobia „prežívania“ bol záver prvej svetovej vojny.

23. Záverečné obdobie r. 1918 - 1922 Po prvej svetovej vojne boli opálové bane v žalostnom stane a štátne orgány dosť dlho otáľali, čo bude s ich osudom. V r. 1918 – 1922 sa neťažilo, realizovala sa len nevyhnutná údržba a zabezpečovanie banských diel. V r. 1922 si bane prenajala francúzska firma Bitter – Belangenay, ktorá ale ešte v tom istom roku nájom vypovedala z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na prevádzku.

24. Na záver Po roku 1922 sa objavilo viacero pokusov o obnovenie ťažby drahého opálu. V rokoch 1936 – 1938 sa o to pokúsilo konzorcium turnovských brusičov a Umeleckej priemyslovej školy v Prahe. Napriek finančnému zabezpečeniu im slovenská autonómna vláda nevydala ťažobné povolenie. V r. 1968 – 1969 sa o obnovenie ťažby pokúsilo združenie austrálskych podnikateľov, ale nestretli sa s kladným ohlasom. V súčasnosti sa o obnovenie pokúša spoločnosť Opálové bane a brusiarne (OBaB, s.r.o.), ktorá získala ťažobné povolenie, ale narazila na odpor spoločností Opálové bane Dubník, a.s. a Nadácie Dubnícke opálové bane, ktoré sa snažia o ochranu lokality ako skanzenu a zimoviska vzácnych netopierov.

25. P. S. Za pozornosť všetkým zúčastneným ďakuje PhDr. Martin Lipka, PhD. Katedra histórie FF UPJŠ v Košiciach lipkaglobal@gmail.com