ORGANI Z OVANIE A ORGANI Z A Č N Á Š TRUKT Ú RA

1. ORGANIZOVANIE A ORGANIZAČNÁŠTRUKTÚRA • FUNKCIE ORGANIZOVANIA A VYMEDZENIE ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY /OŠ/ • KONFIGURÁCIA /TVAR/ A ČLENITOSŤ OŠ • SPÔSOB ORGANIZAČNÉHO ČLENENIA /DEPARTMENTIZÁCIA/ • DEĽBA ROZHODOVACEJ PRÁVOMOCI, CENTRALIZ8CIA A DECENTRALIZÁCIA ROZHODOVANIA • OŠ PODĽA DRUHOV ÚTVAROV A USPORIADANIA ICH VZŤAHOV • FORMALIZÁCIA OŠ A ORGANIZAČNÉ NORMY

2. 1. FUNKCIE ORGANIZOVANIA A VYMEDZENIE ORGANIZAČNEJ ŠTRUKTÚRY /OŠ/ • Poslanie a obsah organizovania • Podstata a poslanie OŠ • OŠ ako výsledok organizačnej diferenciácie a organizačnej integrácie činností

3. 1. Poslanie a obsah organizovania ORGANIZOVANIE -manažérska funkcia, plní svoje poslanie v súlade s ostatnými funkciami. Keď sú vypracované ciele, plány, je úlohou manažmentu organizovať ľudí a zdroje na ich splnenie - treba navrhnúť a vypracovať organizáciu. Organizovanie má premeniť plány na činnosť, rozhodnúť • ktopráce vykoná, ktorí ľudia budú mať právo to urobiť; • koordinovať úsilie ľudí • navrhnúť štruktúru vzťahov, úloh, právomocí treba vytvoriť štruktúru organizácie.

4. Štruktúra organizácie, sa sústreďuje na • diferenciáciu pracovných miest, • formuláciu pravidiel a postupov a • stanovenie právomocí. Poslaním organizovaniaje stanoviť úlohy, /roly/ ľudí - jednotlivcov, skupín, ktorí vo vymedzenej oblasti práce a v čase zabezpečujú plánované činnosti za účelom plnenia cieľov. Organizovanie - výhody deľby práce /špecializácie/ a koordinácie činností a vzťahov ľudí, ktorí ich vykonávajú. Deľba práce je potrebná vhodná forma združovania činností, ľudí a pracovísk do kolektívov, vnútropodnikových jednotiek, útvarov je treba určiť ich vzájomné vzťahy spolupráce Vzniká formálna i neformálna štruktúra.

5. Obsah organizovania sú na seba nadväzujúce procesy: • určenie sústavy činností, • ich priradenie vykonávateľom - deľba práce, • zoskupenie činností, pracovísk, ľudí do útvarov a ich podriadenie manažérom, • stanovenie úloh, právomocí a zodpovednosti ľuďom a útvarom, • zabezpečenie horizontálnej a vertikálnej koordinácie činnosti ľudí a útvarov pri realizácii cieľov.

6. Treba riešiť otázky • hĺbka deľby práce, • podľa akých hľadísk združovať činnosti ľudí, • rozsah práv a zodpovednosti, • veľkosť útvarov, • počet pracovných síl riadených 1 vedúcim ORGANIZOVANIE je časť riadenia. Je to proces rozdelenia úloh organizácie na pracoviská a ich opätovné spojenie do útvarov i delegovanie určitého objemu právomocí a zodpovednosti do každého útvaru. CIEĽ - DOSIAHNUŤ ČO NAJVYŠŠÍ STUPEŇ ORGANIZOVANIA SYSTÉMU ORGANIZÁCIE /podniku, firmy/

7. Organizovanie súvisí s 2 etapami vývinu organizácií: • vytváranie nového systému, novej organizácie s dobrou štruktúrou a funkciami jej prvkov, • pretváranie, zdokonaľovanie už existujúceho systému.

8. 2. Podstata a poslanie OŠ OŠ - množina prvkov, jednotiek organizácie a vzťahov medzi nimi. Prvok OŠ - útvar, pracovisko, závod, prevádzka, úsek, odbor, oddelenie; Útvar má vymedzenúfunkciu, právomoc, zodpovednosť; - je horizontálne, vertikálne prepojený s inými útvarmi; Vzťahy medzi štruktúrnymi jednotkami sú informačné väzby - je tu informačný prenos, ako dôsledok rozhodovania po hierarchickej úrovni, výmena informácií v rámci spolupráce, podľa toho, či sa útvary zaoberajú výkonnými operačnými činnosťami alebo riadiacimi činnosťami rozoznávame: • OŠ riadeného systému - výkonná, operačná, prevádzková sféra, • OŠ riadiaceho systému - riadiacich orgánov, riadiaceho aparátu

9. OŠ riadiaceho a riadeného systému spolu úzko súvisia sú to 2 podsystémy OŠ, prekrývajú sa, je ich ťažko oddeliť. OŠ je kostra organizácie, nutná pre výkon činností. OŠ riadiaceho systému tvorí základ riadenia, je jeho podmienkou, zjednodušuje, uľahčuje riadenie, môže ho však ovplyvniť aj negatívne, ak mu nezodpovedá musí sa zmeniť. OŠ musí zodpovedať objektu riadenia. Proces riadenia určuje OŠ - u, zdokonalenie riadenia si vyžaduje skvalitnenie OŠ. Ich problémy sa nedajú riešiť izolovane. OŠ ovplyvňuje kvalitu, efektívnosť riadenia, a teda aj efektívnosť organizácie, podniku, firmy. OŠ prekonáva kvantitatívne i kvalitatívne zmeny. Musí sa neustále meniť, je v ustavičnom pohybe. Poznáme statické a dynamické OŠ, význam druhých neustále rastie.

10. 3. OŠ ako výsledok organizačnej diferenciácie a organizačnej integrácie činností Tvorba OŠ je riešením 2 súvisiacich otázok • organizačnej diferenciácie činnosti - ODČ a • organizačnej integrácie činnosti - OIČ ODČ - celková úloha podniku sa rozčleňuje na jednotlivé útvary - útvary vznikajú - preberajú zodpovednosť za zverené úlohy, - segmentácia systému na podsystémy, - proces presunu úloh na podsystémy, - stanovenie ich kapacity * kvalitatívne = aký útvar aké úlohy, *kvantitatívne = pre aký rozsah úloh; 2 možnosti * zoskupujú sa rovnorodé úlohy - funkčne špecializované útvary, * zoskupujú sa rôznorodé úlohy s rozličnými postupmi, ktoré majú partnerský vzťah - objektovo špecializované útvary.

11. V podnikoch sa vyskytujú 2 druhy ODČ -spolu tvoria formálnu OŠ. • vertikálna diferenciácia činností - VDČ a • horizontálna diferenciácia činností - HDČ VDČ ide o vertikálnu deľbu práce, vytvára hierarchiu a počet stupňov riadenia. HDČ je to horizontálna deľba práce. Vzniká problémako dosiahnuť hospodárnu jednotu veľkého počtu podsystémov (útvarov) a ich činností??? ODČ si následne vyžaduje vedomú a systematickú OIČ 3/2 OIČ je proces zabezpečujúci, aby sa úsilie útvarov zjednocovalo na plnenie celkových podnikových úloh, je to zjednocovanie, koordinácia zlaďovanie činností útvarov podniku.

12. 2. KONFIGURÁCIA /TVAR/ A ČLENITOSŤ OŠ • Konfigurácia /tvar/ a členitosť OŠ • Vertikálna členitosť a stupne OŠ • Počet podriadených jednému vedúcemu /PP1V/

13. 1. Konfigurácia /tvar/ OŠ • široká OŠ • vysoká OŠ 2. Vertikálna členitosť a stupne OŠ • druhy a počet stupňov organizácie, VOJ - vnútorné organizačné jednotky, • vertikálna členitosť, stupňovitosť OŠ-y , • podnik, závod, prevádzka, dielňa; • 1,2,3,4,5 stupňová OŠ • následky rôznorodej vertikálnej členitosti OŠ a faktory, ktoré ju podmieňujú; • malý a veľký počet stupňov v OŠ; optimálny počet stupňov; 3. Počet podriadených 1 vedúcemu - PP1V, jeho následky a faktory;

14. 3. SPÔSOB ORGANIZAČNÉHO ČLENENIA /DEPARTMENTIZÁCIA/ • Základné modely organizačného členenia /depertmentizácie/ • Funkcionálna a objektová /divizionálna/ OŠ

15. 1. Základné modely organizačného členenia /ZMOČ/depertmentizácie/ hlavné hľadiská pričleňovania úloh útvarom: • druh činnosti, • výrobok, • územie, • odberatelia. ZMOČ • funkcionálny • výrobkový • územný • odberateľský

16. 1. funkcionálny model OŠ riaditeľ vývoj nákup výroba odbyt ekon. finančný útvary

17. 2.a Výrobkový model OŠ riaditeľ výrobok A výrobok B výrobok C útvary

18. 2.b Výrobkový model OŠ s útvarmi podľa činností obr.9.1 riaditeľ vývoj nákup výroba odbyt ekonomika výrobný útvar A výrobný útvar B výrobný útvar C

19. 3. Územný model OŠ obr.9.1 riaditeľ územný útvar A územný útvar B územný útvar C

20. 3. Územný model OŠ doplnený útvarmi pre činnosti a výrobky obr.9.2 riaditeľ nákup výroba odbyt ekonomika výrobok A výrobok B výrobok C územný útvar C územný útvar A územný útvar B územné útvary sa členia: a) podľa činností, b) výrobkov, c) aj činností aj výrobkov, d) ďalej sa členia podľa územného princípu

21. 4. Organizačné členenie podľa odberateľov - zákazníkov Útvary sa tvoria podľa stálych odberateľov. - podobné výrobkovému členeniu - používa sa tam a vtedy, ak sa dôraz dáva na obsluhu zákazníkov. 5. Kombinované /zmiešané/ spôsoby organizačného členenia V praxi sa často používajú.

22. 2. Funkcionálna a objektová /divizionálna/ OŠ Základné modely sa delia do 2 skupín - sú to 2 základné koncepcie a typy OŠ: • funkcionálna OŠ - funkcionálny model; • objektová, /divizionálna, federatívna/ OŠ

23. 4. DEĽBA ROZHODOVACEJ PRÁVOMOCI, CENTRALIZÁCIA A DECENTRALIZÁCIA ROZHODOVANIA • Podstata, typy a meranie centralizácie a decentralizácie rozhodovania • Prednosti a nedostatky centralizácie a decentralizácie riadenia • Zásady a faktory optimálnej deľby rozhodovacej právomoci

24. 5. OŠ PODĽA DRUHOV ÚTVAROV A USPORIADANIA ICH VZŤAHOV • Tradičné OŠ • Cieľovo - programové OŠ

25. 1. Tradičné OŠ Základné typy OŠ podľa druhov útvarov a ich vzťahov: • líniový • funkčný • kombinovaný - líniovo-štábna OŠ /LŠOŠ/ • modifikácie a) obmedzená funkčná OŠ tradičné b) cieľovo-programové OŠ moderná

26. 1. líniová OŠ - tradičná obr. 13.2 najvyšší líniový vedúci líniový vedúci nižšieho stupňa výkonné pracoviská a pracovníci

27. 2. funkčná organizačná štruktúra obr. 14.1 najvyšší líniový vedúci špecializované odborné útvary výkonné pracoviská a pracovníci

28. Cieľovo-programové OŠ3. líniovo-štábna organizačná štruktúra najvyšší líniový vedúci obr.14.2 štábne útvary líniový vedúci nižšieho stupňa štábne útvary výkonné pracoviská

29. 4. projektová koordinácia obr. Líniový vedúci Koordinátor projektu A B C D E štábne útvary

30. 5. projektová organizačná štruktúra Líniový vedúci obr. A B vedúci projektu štábne útvary technické zabezpečenie nákup dispečerské riadenie

31. 6. maticová organizačná štruktúra riaditeľ obr. útvar konštrukcie útvar výroby útvar plánovania útvar odbytu ostatné štábne útvary vedúci projektu A konštruktér projektu A technológ projektu A plánovač projektu A pracovník odbytu A pracovník odbytu B vedúci projektu B konštruktér projektu B technológ projektu B plánovač projektu B pracovník odbytu C plánovač projektu C vedúci projektu C konštruktér projektu C technológ projektu C

32. 6. FORMALIZÁCIA OŠ A ORGANIZAČNÉ NORMY • Formálna a neformálna organizácia • Organizačné normy -upravujú: • poslanie organizácie, jej vzťahy k okoliu, • organizačnú štruktúru, • procesy, ktoré v organizácii prebiehajú pri výkone jej funkcií, pri plnení úloh, • funkcie a vzťahy organizačných prvkov, • začlenenie noriem do systému riadenia organizácie.

33. Formálna a neformálna organizácia hľadáme odpoveď na otázku - čo je a čo by malo byť FO - formálna organizáciaobsahuje vopred určené - znakmi vyjadrené stránky organizácie - ciele, štruktúra, procesy v nej sú presne stanovené, FO - je zakotvená v organizačných normách. NO - neformálna organizácia - to čo reálne existuje, čo ešte nebolo formalizované, alebo sa ešte nedodržiava, beží to inak, ako to bolo určené. - v každej organizácii pôsobia subjektívne a objektívne vplyvy, súvisí to s uplatňovaním organizačných noriem v praxi, - môže pôsobiť aj pozitívne.

34. Stupeň, miera formalizácie - možné sú 2 krajnosti • úplná formalizácia, • vôbec neformalizovaná v praxi sa nevyskytujú v čistej forme; Podľa podielu FO a NO • byrokraticko-mechanistický typ - Weber; • adaptilno-organický - vyššia adaptibilita, dynamická; - veľa predpisov môže mať za následok pokles iniciatívy, ťažkopádnosť, - je dobré vedome ponechať priestor pre neformálne vzťahy,

35. Faktory, ktoré ovplyvňujú stupeň formalizácie • druh činnosti, v armáde vysoká formalizácia, vo vede a výskume nízka miera formalizácie -minister Palko odvolanie šéfa policajných odborov - apolitičnosť; • prepojenie činností VOJ, ak je to súčiastková špecializácia, tak je potrebná vysoká miera, stupeň formalizácie; • veľkosť organizácie, aj ide o veľký podnik vysoký stupeň formalizácie je nutný; Rozumná formalizácia je podmienkou rastu efektívnosti. Účelnosť formalizácie končí tam, kde by ďalšia formalizácia činnosť sťažila. Tendencia je viac uplatňovať dynamické organizačné štruktúry.

36. Organizačné normy Každá organizácia musí konkretizovať všeobecne platné právne normy a upravovať svoje vnútorné vzťahy tak, aby vyhovovali požiadavkám týchto zákonov, ale aj požiadavkám vnútornej deľby práce a kooperácie a aby upravovali správanie pracovníkov - na to slúžia vnútorné riadiace akty VRA - normované VRA - sú to predpisy, záväzné ustanovenia - upravujú správanie podnikov, vnútropodnikových organizačných jednotiek

37. Organizačné normy vymedzujú systém riadenia organizácie - podstatnú časť formalizovanej stránky. organizačné normy upravujú: • poslanie organizácie, jej vzťahy k okoliu; • organizačnú štruktúru; • procesy, ktoré v organizácii prebiehajú pri výkone jej funkcií - pri plnení úloh; • funkcie a vzťahy organizačných prvkov - VOJ; • začlenenie noriem do systému riadenia - manažmentu organizácie.

38. Funkcie organizačných noriem • konštitutívna - ON sú prostriedkom na vytváranie systému riadenia; • racionalizačná - ON pomáhajú racionalizovať riadenie, sú nástrojom rastu efektívnosti organizácie; • arbitrážna - pri sporoch medzi útvarmi, pri hľadaní zodpovednosti sú ON jedným z kritérií pre kontrolu • funkcia modelu riadenia - ON zobrazujú systém riadenia organizácie.

39. Organizačné normy - tvoria normatívny model systému riadenia. Sústava organizačných noriem podniku je hierarchicky usporiadaná - môžme ich členiť podľa kritéria hierarchie na normy:podniku, závodu, prevádzky. Podľa druhového hľadiska poznáme: • Štatúty, resp. stanovy • organizačné poriadky a ostatné poriadky - pracovný, hospodársky, dokumentačný, • smernice • pokyny • postupy (pracovné postupy)

40. 1. Štatúty, resp. stanovy vymedzujú • postavenie a činnosť (názov, sídlo, predmet činnosti, ZI, zakladatelia), • zloženie a pôsobnosť orgánov, • rámcovú organizačnú štruktúru - nie podrobnú - len v statike • iné; 2. Organizačný poriadok - OP • opisuje organizačné prvky organizácie - OP podniku, OP závodu, .. • upravuje OŠ podniku, či VOJ, • upravuje funkcie jednotlivých prvkov OŠ, • upravuje základné pravidlá ich vnútorného usporiadania a fungovania • JE HIERARCHICKY USPORIADANÁ NORMA OD PODNIKU AŽ PO PRACOVNÉ MIESTO.

41. 3. Smernice • určujú spôsob vykonávania jednotlivých funkcií, • konkretizujú funkčné náplne a vzťahy organizačných prvkov pri ich plnení, (špecifikuje sa funkcia - aké činnosti, aké organizačné miesta sa utvoria, ako sa zúčastňujú na danom procese, kto a ako spracúva - aké doklady, formuláre, technika spracovania, podmienky výkonu funkcie) napr.: • smernice pre zákazkové riadenie, • smernice pre prijímanie pracovníkov do zamestnania; Majú obsahovať stáleustanovenia, aby sa dali robiť stereotypy, automatizmy fungovania. Treba však ponechať priestor na sebarealizáciu.

42. 4. Pokyny • sú ON, ktoré vydávajú vedúci útvarov, • podrobnejšie rozpracúvajú smernice útvaru len pôsobnosť pre daný útvar. 5. Postupy • podrobne predpisujú spôsob a techniku vykonávania činností, napr. operácie ON obsahujú 2 typy vyjadrovania • verbálne • neverbálne - grafy (napr. graf, schéma OŠ), tabuľky, symboly, znaky- číselné, písmenkové, zmiešané.

43. 7. ORGÁNY A RIADIACI APARÁT FIRMY • Podnik jednotlivca PJ, tam je často vlastník súčasne aj vedúcim, riaditeľom a pod. • Podnik - spoločnosť - tam vrcholové vedenie môže zabezpečovať jednotlivec alebo kolektívny orgán. • osobné spoločnosti - nemajú osobné orgány, sú založené na osobnej zaangažovanosti, • kapitálové spoločnosti - systém 3 orgánov • vrcholný orgán - valné zhromaždenie VZ, • riadiaci orgán - predstavenstvo, správna rada, riaditeľská rada, • kontrolný orgán - dozorná rada, audítori Americké firmy riaditeľskej rade podlieha riaditeľ, prezident firmy, riadi de facto;

44. valné zhromaždenie schéma riadiaceho aparátu firmy: riaditeľská rada prezident výroba marketing financie personalist. výskum vývoj zásobovanie samostatné účtovníctvo a rozpočtovníctvo + pokladničné hospodárenie doprava viceprezi-dent -GM viceprezi-dent -GM právne oddelenie styk s verejnosťou

45. Vývojové tendencie organizačných štruktúr V posledných desaťročiach zaznamenalo organizačné usporiadanie podnikov búrlivý vývoj, došlo k odklonu odvertikálnej OŠku OŠ výrazne horizontálnej či odhierarchickej štruktúry ku štruktúre typu kvet. Vo vertikálnej, hierarchickej OŠ má každý zamestnanec svoje pracovné miesto, svoju funkciu, právomoc a zodpovednosť. Výroba je založená na deľbe práce a výkonná moc je sústredená v rukách vrcholových manažérov. Aby vznikol výrobok, musia najmä manažéri strednej línie rozhodovať, koordinovať, kontrolovať a všemožne inak zabezpečovať výrobný proces. Vertikálna organizačná štruktúra je prehľadná, relatívne stabilná, ale predpokladá aj stabilné okolie podniku.

46. P.F. Drucker - formuláciou problematiky diskontinuity a turbulencie vyslal jasný signál: súčasné systémy podnikového riadenia rýchlo zastarávajú a už nie sú schopné riešiť problémy postindustriálnej doby. Kto nedokáže rýchloa pružne reagovať na neustále sa meniace podmienky okolia, nemôže byť úspešný. Podnikový manažment potrebuje novú filozofiu: podniky si navzájom konkurujú vo svete, kde jedinou istotou jepermanentná zmena. Manažment sa stal riadením zmien.

47. Expanzia a rast podnikov aj dôsledky turbulencie v podnikovom okolí postupne vytvárali silný tlak na zmenu organizačnej architektúry smerom k horizontálnej štruktúre. S prechodom na procesné riadenie dochádza k integrácii práce a organizačná štruktúra sa splošťuje, stáva sa bezhierarchickou. Právomoci, zodpovednosti, rozhodovanie aj kontrola sú prenesené dovnútra tímov, ktoré ovládajú procesy, takže stredná časť hierarchickej pyramídy, stredný manažment môže byť výrazne potlačený. Manažér už nie je veliteľom, ktorý rozkazuje a berie na seba zodpovednosť, podobne ako vo vojenských organizačných štruktúrach, ale funguje skôr ako pedagóg a poradca. Namiesto prikazovania koučuje.

48. Procesné tímy vo svojej vrcholovej forme pracujú na princípe 3 S - samoriadenie, samokontrola, samoorganizácia. Procesné riadenie iniciuje javy, ktoré boli v hierarchickej štruktúre len ťažko uskutočniteľné. Je to napr. vyčleňovanie tých podnikových činností, ktoré môžu externé organizácie zabezpečiť lepšie (outsourcing), znižovanie počtu dodavateľov (doublesourcing),lebo dochádza ku integrácii zákazníka a dodávateľa do procesu výrobcu. Nasledovný obrázok poukazuje na všeobecnú tendenciu k vytváraniu horizontálnych organizačných štruktúr.

49. obr.1* * hierarchia kvet ZÁKAZNÍK tím1 tím2 tím5 tím3 tím4 P1 P2 P3 P4 • INTEGRÁCIA PRÁCE • silná podniková kultúra • tímová práca 3S • samoriadenie • samokontrola • samoorganizácia • integrácia zákazníka a dodávateľa do procesu výrobca • DEĽBA PRÁCE • presné vymedzenie právomoci a zodpovednosti • organizačné normy • organizačný poriadok • pravidlá VPR

50. Typickou štruktúrou vertikálnej organizácie je hierarchia (pyramída), pre ktorú sa stala v minulosti vzorom vojenská organizácia. V poslednej dobe je najlepšie vývojové tendencie vyjadriť OŠ typu kvet, ktorá je v súlade s prechodom na procesné riadenie. Hovorí sa o dekonštrukcii organizácie, o plošnej nehierarchickej, pružnej, horizontálnej, sieťovej organizácii. Modelom fungovania plochej OŠ je ORCHESTER: má 1 dirigenta a vysokošpecializovaných hráčov, ktorí pod jeho vedením sú schopní hrať podľa jednej partitúry. Drucker - čoraz častejšie sa budeme stretávať s organizovaním tímov v štýle jazzového comba všetci členovia sú schopní improvizovať v záujme dosiahnutia určitého zámeru. Pritom si odovzdávajú vedúce postavenie podľa špecifík zadaných úloh. To si vyžaduje dôsledné zrušenie hierarchickej štruktúry so všetkými dôsledkami.