Riziko, Manažérstvo rizík pri ochrane osôb a majetku

1. Riziko, Manažérstvo rizík pri ochrane osôb a majetku Téma 6

2. Riziko Historické korene slova riziko je možné popísať nasledovným spôsobom: • rhiza (antické Grécko) - neistota, úzke miesto, možnosť straty nákladu počas námornej plavby, • resecare (latinský pôvod) - možnosť troskotania lode, prekonanie nebezpečného útesu, • risigio a neskôr risiko (germanofónna zóna Európy na začiatku 16. storočia) – strata a škoda a s ňou spojený odvážny čin na úseku obchodu a podnikania, (Šimák 2006)

3. Definícia termínu riziko má celý rad osobitostí: • vyjadruje názory, schopnosti a postoje autora k problému, • preklad z jazyka autora nemusí byť presný, pretože každý jazyk má v obsahu pojmov svoje špecifiká, • jeden termín môže byť definovaný rôznymi pojmami a jediná absolútne správna definícia použiteľná vo všetkých oblastiach ľudských aktivít neexistuje, • prevažná väčšina definícií vychádza z pravdepodobnosti vzniku krízového javu, • časť definícií kladie dôraz na možné škody a straty s dôrazom na stratu ľudských životov, • definície podnikateľských rizík zdôrazňujú rozdiely medzi plánovaným a dosiahnutým stavom, ako aj možnosť straty vložených prostriedkov, • niektoré definície sú založené na existencii neistoty, ktorá má charakter náhodného javu, • absolútne korektná definícia rizika by mala zohľadniť: • znaky rizika ako udalosti (podmienky vzniku, časový priebeh, intenzita pôsobenia, odolnosť subjektu, ...) • špecifické charakteristiky rizika (osobitosti z pohľadu pôsobenia rizika i reakcie prostredia na riziko). (Šimák 2006)

4. Riziko - definícia Pri definovaní rizika, ako vyplýva z predchádzajúceho textu, sa v prevažnej väčšine prípadov vychádza z dvoch základných skutočností: • výskyt nežiaduceho dôsledku, • pravdepodobnosť, s akou tieto dôsledky môžu nastať (t. j. neistota, že bude dosiahnutýplánovaný výsledok prebiehajúcich dejov). Riziko = neistota x nežiaduci dôsledok Riziko = nebezpečenstvo (ohrozenie) preventívne opatrenia (ochrana)

5. Riziko R=PxD • Akceptovateľne • Neakceptovateľné • Zostatkové

6. Pásmo akceptovateľných rizík: • siaha od nulového až po hranicu vzniku neakceptovateľného rizika, • hodnota rizika v tomto pásme je na úrovni, ktorá je spoločnosťou, právnymi normami a vnútornými podmienkami procesov tolerovaná, • obsahuje riziká, ktoré umožňujú subjektom existovať a plniť stanovené ciele s vedomím existencie rizika.

7. Pásmo neakceptovateľných rizík: • leží medzi hranicou neakceptovateľného rizika a hranicou maximálnej úrovne rizika, • sú v ňom rozmiestnené riziká, ktoré je nevyhnutné priebežne monitorovať a postupne znižovať, • pri prekročení hranice maximálnej úrovne rizika sa systém vychyľuje z rovnovážneho stavu.

8. Synergický efekt vzájomného vzťahu rizík • potvrdzuje skutočnosť, že existujú riziká, ktoré môžu iniciovať vznik celého radu ďalších rizík, ktoré existujú spoločne so zdrojovým rizikom a bez jeho existencie nemôže existovať celá skupina súvisiacich rizík. Na modelovom príklade páchateľ sa vlámal do objektu s výbušným chemickým materiálom, pri krádeži spôsobí poškodenie elektroinštalácie, el. skrat a explóziu s následným vznikom tlakovej vlny, rozptylom črepín, zamorením priestoru, stratu ľudských životov, poškodenie zdravia a poškodenie majetku.

9. výbuch zamorenie Synergický efekt rizikových javov ( spracované podľa Šimák 2006)

10. Analýza rizík musí dať odpoveď na tri základné otázky: • aké riziká - hrozby môžu nastať, • aká je pravdepodobnosť, že riziká nastanú a dôjde k bezpečnostnému konfliktu, • aké budú následky, keď bezpečnostný konflikt nastane.

11. Analýza rizík zahŕňa: • Identifikáciu rizík • Klasifikáciu bezpečnostných rizík • Hodnotenie rizík • Prioritizáciu bezpečnostných rizík

12. Manažérstvo rizík • Manažérstvo rizík je všeobecne chápané ako činnosť zameraná na zaistenie bezpečnosti alebo stability riadeného systému, analýzu rizík a možných ohrození a hľadanie vhodných korekčných a preventívnych opatrení na minimalizáciu negatívnych vplyvov rizikových javov a ich prerastanie do ohrození, do krízy. (Reitšís, Mesároš 2004)

13. Manažérstvo rizík • Z hľadiska bezpečnostného manažérstva je manažérstvo rizík chápané ako široká škála činností vedúca k zvládnutiu bezpečnostných rizík, vrátane vyhodnocovania rizík a overovania účinnosti používaných postupov.

14. Manažérstvo rizík • Základom manažérstva bezpečnostných rizík je myšlienkový proces, ktorý je založený na predstave o možných rizikách a ohrozeniach na jednej strane, a zdrojoch na ich elimináciu na druhej strane, pričom cieľom manažérstva rizík je využiť dostupné zdroje na zabránenie prerastenia bezpečnostných rizík na bezpečnostné ohrozenia, resp. do krízových situácií.

15. Cieľ manažérstva bezpečnostných rizík • zníženie rizika , čo sa dá dosiahnuť buď: a)ofenzívnymi opatreniami, zameranými na zníženie pravdepodobnosti vzniku negatívnych javov, alebo b) defenzívnymi opatreniami, zameranými na znížene následkov (škôd, strát na majetku, životoch a pod.) formou preventívnych opatrení, čo je možné v prípade potenciálnych negatívnych javov a udalostí ako predvídateľných, tak i nepredvídateľných • rozloženie (diverzifikácia) dôsledkovrizikana viacej subjektov, napr. na bezpečnostné služby, na manažment spoločnosti a pod. • prenos (transfer) dôsledkov bezpečnostného rizikav plnom rozsahu napr. buď len na poisťovňu, alebo len na bezpečnostnú službu, • akceptácia bezpečnostného rizika.

16. Akceptovateľné a zostatkové riziko • Proces manažérstva rizík, vzťahujúcich sa na sociálne prostredie, má znížiť riziko na sociálne prijateľnú hranicu – na prijateľné alebo akceptovateľné riziko. • Prijateľné (akceptovateľné) riziko je taká hodnota rizika, ktoré je subjekt bezpečnosti schopný, resp. ochotný znášať. Okrem toho je definované aj zostatkové riziko, ktoré vyjadruje hodnotu rizika po uplatnení (vykonaní) všetkých dostupných preventívnych (technických i organizačných) ochranných opatrení. • Vzájomný vzťah prijateľného (akceptovateľného) rizika (RA) a zostatkového rizika (RZ) je možné vyjadriť ako : • RZ ≤ RA

17. Obsah manažérstva rizík Pre  prax bezpečnostného manažmentu je možné definovať nasledujúce postupné činnosti (kroky) pri manažérstve rizík : • Identifikácia a hodnotenie rizík . • Tvorba a prijatie bezpečnostnej koncepcie a bezpečnostnej politiky. • Vytvorenie a riadenie bezpečnostného systému.

18. Identifikácia rizík • Identifikácia rizík je rozhodujúcim predpokladom a  východiskom pre efektívne riadenie rizík. Platí zásada, že riziká, ktoré nie sú identifikované, nemôžu byť a ani nebudú riadené, alebo inak ovplyvňované. • Identifikácia rizík spočíva v odhalení možných neželaných negatívnych udalostí a javov, nachádzajúcich sa (existujúcich) v rôznej forme a podobe v bezpečnostnom prostredí, ktoré môžu privodiť ohrozenie záujmov i existencie samotného subjektu bezpečnosti (občana, sociálnej skupiny, právnickej osoby a pod.).

19. Obsah identifikácie rizík Základným obsahom identifikácie rizík v oblasti bezpečnosti je : • spracúvanie informácií o vonkajšom a vnútornom bezpečnostnom prostredí, • vypracovanie registra rizík, ktoré majú alebo môžu mať vzťah k posudzovanému objektu (chránenému záujmu), • vyjadrenie pravdepodobnosti alebo plauzibility (vierohodnosti) rizika.

20. Kritéria pre klasifikáciu rizík Kritériami pre klasifikáciu rizík pre potreby bezpečnostného manažérstva môžu byť : • teritoriálny rozsah rizík, • zdroje (príčiny, resp. povaha) rizík, • nositelia rizík, • charakter pôsobenia rizík, • čas trvania (pôsobenia), • vývojové tendencie rizík, • mechanizmus vzniku a pôsobenia rizík.

21. Register rizík Dôsledná a  objektívna analýza bezpečnostného prostredia umožňuje vypracovanie registra všetkých rizík, ktoré sú produktom bezpečnostného prostredia. Ide o to, aby boli zodpovedané otázky : • ČO SA môže stať ? • PREČO sa to môže stať ? Riziká, ktoré majú svoj pôvod v danom bezpečnostnom prostredí môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín : • vonkajšie • vnútorné.

22. Vonkajšie riziká • kriminálne skutky • technologické a výrobné zariadenia • havárie stacionárnych alebo mobilných zdrojov • živelné pohromy a katastrofy

23. Vnútorné riziká • kriminálne skutky • technologické a technické zariadenia

24. Register (Reitšpís a kol. 2004)

25. Metódy identifikácie rizík Identifikácia bezpečnostných rizík spočíva v odhalení možných neželaných negatívnych udalostí a javov, nachádzajúcich sa (existujúcich) v rôznej forme a podobe v bezpečnostnom prostredí, ktoré môžu privodiť ohrozenie záujmov i existencie samotného subjektu bezpečnosti (občana, sociálnej skupiny, právnickej osoby a pod.). Na identifikáciu bezpečnostných rizík môžu byť použité: • pravdepodobnostné modely, • expertné odhady.

26. Pravdepodobnostné modely Identifikácia rizika je neoddeliteľne spätá s určením pravdepodobnosti, že uvažovaná udalosť alebo jav existuje, alebo nastane (Reitšpís, Mesároš a kol. 2004) Zo známych pravidiel príčinnosti vyplýva, že : • kedykoľvek existuje nejaká príčina, vždy spôsobuje svoj následok, a • každý následok je spôsobovaný súborom príčin, alebo rozličnými nezávislými príčinami.

27. Pravdepodobnostné modely Pre potreby identifikácie rizika môžeme použiť : • Vypočítanie pravdepodobnosti dôsledku P(D) na základe pravdepodobnosti jednotlivých predpokladov • Vetu o úplnej pravdepodobnosti

28. Použitie produkčného pravidla pri identifikácii rizík • ak existujú (sú vytvorené) vhodné predpoklady, • tak bude existovať aj riziko narušenia bezpečnosti. Prvá časť pravidla (antecendent) predstavuje predpokladovú časť (P), ktorá ak je splnená, platí konzekvent – dôsledkovú (akčnú) časť (R), uvedená za slovom TAK.

29. P  R Ak každý predpoklad P má priradenú určitú pravdepodobnosť, aj pre dôsledok R platí, že  každý dôsledok (riziko) je vyvolaný viacerými predpokladmi, ktoré sú viazané operáciou konjunkcie alebo disjunkcie, čo znamená, že : • na to, aby vznikol dôsledok, sa vyžaduje súčasná platnosť viacerých predpokladov ( v prípade konjunkcie), alebo • na vznik dôsledku postačuje platnosť aspoň jedného zo súboru predpokladov (to v prípade disjunkcie).

30. Veta o úplnej pravdepodobnosti Z vety o úplnej pravdepodobnosti vyplýva, že pravdepodobnosť rizika R sa môže vyčísliť ako súčet súčinov pravdepodobnosti každej podmienky Pi s  pravdepodobnosťou rizika za tejto podmienky : kde P(R) je pravdepodobnosť bezpečnostného rizika, P(Pi) je pravdepodobnosť predpokladu, P(R/Pi) je pravdepodobnosť výskytu rizika pri platnosti predpokladu Pi.

31. Expertné odhady • Pre potreby identifikácie rizík môže byť použitá metóda založená na aplikácii teórie neostrých množín (Popper, Kelemen, 1988). • Pri aplikácii postupov z teórie neostrých množín sa pravdepodobnosť nahradzuje číselným vyjadrením, ktoré sa môže meniť spojito v intervale od 0 – úplne nevierohodné, až po 1 – úplne vierohodné. Takéto číslo vyjadruje stupeň pravdivosti, ktorý sa v neostrej logike nazýva plauzibilita (vierohodnosť) - Π- a je určitým analógom pravdepodobnosti.

32. Aplikácia produkčného pravidla: • ak každý predpoklad P má priradenú určitú pravdepodobnosť, aj dôsledok R platí s určitou pravdepodobnosťou, • na to, aby vznikol dôsledok, sa vyžaduje súčasná platnosť viacerých predpokladov ( v prípade konjunkcie), alebo • na vznik dôsledku postačuje platnosť aspoň jedného zo súboru predpokladov (to v prípade disjunkcie).

33. plauzibilita (vierohodnosť Rozdiel použitia tejto metódy spočíva v tom, že: • miesto pojmu pravdepodobnosť budeme používať pojem plauzibilia, • výpočet pravdepodobnosti rizika bude nahradený vyjadrením jeho plauzibiliy, • výpočet pravdepodobnosti predpokladov bude nahradený vyjadrením ich plauzibility, • plauzibilita predpokladov sa vyjadrí pomocou definovania plauzibilizy prvkov každého predpokladu.

34. Vyjadrenie (vierohodnosti) plauzibility rizík Na vyjadrenie plauzibility rizík je potrebné : • Definovanie predpokladov rizík a prvkov jednotlivých predpokladov • Definovať stupnicu hodnôt plauzibilít, • Definovať prahovú hodnotu na posudzovanie plauzibility