900 likes | 1.26k Views
Ekologické poľnohospodárstvo. Anna Bandlerová. Obsah. Pojem ekologické poľnohospodárstvo Vznik a vývoj na Slovensku a v EU Právna úprava. Pojem. Ekologické poľnohospodárstvo a ekologicky hospodáriť znamená :
E N D
Ekologické poľnohospodárstvo Anna Bandlerová
Obsah • Pojem ekologické poľnohospodárstvo • Vznik a vývoj na Slovensku a v EU • Právna úprava
Pojem • Ekologické poľnohospodárstvo a ekologicky hospodáriť znamená : dodržiavať určité pravidlá , kde je jasne definované, že priemyselné hnojivá a chemické ochranné látky sa nemôžu používať ani v obmedzenom množstve.
Správnou cestou v zachovaní úrodnej pôdy je rešpektovanie prirodzených možností rastlín, zvierat a ekosystémov. Tieto pravidlá sú platné na Slovensku už od roku 1991 a vychádzajú z medzinárodných smerníc nariadenia EU 2092/91.
Ekologické polnohospodárstvo používa najmä : -biologické a mechanické metódy ochrany rastlín, ktoré sú náročnejšie na ručnú prácu
Ekologické poľnohospodárstvo (EP) je systém priaznivý voči životnému prostrediu, ktorého cieľom je trvalo udržateľný agroekosystém, ktorý využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje, ekologicky šetrné technológie a postupy, ktoré minimalizujú poškodzovanie životného prostredia.
Systém je chápaný ako jednotný a živý organizmus, príkladom mu je príroda, s ktorou hospodár harmonicky spolupracuje a rešpektuje jej prirodzené zákonitosti a limity. Človek je súčasťou prírody, nesie etickú a spoločenskú zodpovednosť za šetrné využitie krajiny a jej ochranu.
Ekologické poľnohospodárstvo zahŕňa všetky varianty poľnohospodárskych systémov, ktoré ekologicky, sociálne a ekonomicky podporujú organickú produkciu potravín a materiálov.
Konvenčné poľnohospodárstvo má prevahu, i keď v mnohých krajinách (Dánsko, Švédsko, Rakúsko, ale aj Česká republika či Maďarsko) sa ekologické poľnohospodárstvo rýchlo rozvíja a dostáva sa mu aj výraznej podpory zo strany štátu
Konvenčné poľnohospodárstvo" je intenzívna poľnohospodárska veľkovýroba, ktorej cieľom je zvýšiť poľnohospodárske výnosy a zlacniť poľnohospodársku produkciu.Zelená revolúcia, chemické hnojivá, postreky, mechanizácia, meliorácia a sceľovanie pozemkov priniesli síce závratné zvyšovanie produkcie. Žiaľ, je to iba krátkozraký pohľad na vec.
Výsledkom je: • nadbytok lacných potravín s obsahom dusičnanom a zvyškami pesticídov, • zdevastované životné prostredie (vyčerpaná a zerodovaná pôda, množstvo rastlinných a živočíšnych druhov prišlo o svoje domovy, znečistené rieky aj pitná voda) • a vyľudňovanie vidieka. • Dnes navyše čelíme hrozbe geneticky manipulovaných organizmov, ktoré sú typickým príkladom ako sa človek zahráva s prírodou, pričom nevie zodpovedne posúdiť dopady na životné prostredie a zdravie ľudí.
Protikladom je ekologické poľnohospodárstvo, ktoré sa v mnohých krajinách (Dánsko, Švédsko, Rakúsko, ale aj Česká republika či Maďarsko) rýchlo rozvíja a dostáva sa mu aj výraznej podpory zo strany štátu
Ekologické poľnohospodárstvo v Európe • Za kolísku ekologického poľnohospodárstva sa považuje Rakúsko, kde bol v roku 1924 vytvorený rakúskym polyhistorom, zakladateľom Antropozofickej spoločnosti, Rudolfom Steinerom, spirituálno - filozofický systém hospodárenia, v neskoršom období nazvaný biologicko-dynamický, či biodynamický.
V štyridsiatych rokoch sa hnutie šírilo vo Francúzsku, Holandsku a USA. Z dnešného pohľadu sa vyznačovalo v tom čase malým, takmer zanedbateľným rozšírením organických systémov, nárast sa objavuje až s uvedomovaním si ekologickej ochrany životného prostredia v období 70 - 80tych rokov.
Sedemdesiate roky boli poznačené dynamickou tvorbou smerníc pre EP, kontrolou ich dodržiavania, zjednocovaním hnutí a organizácií pracujúcich v oblasti. Vznikli mnohé národné zväzy ekologických poľnohospodárov a v roku 1972 bola založená Medzinárodná organizácia hnutí ekologického poľnohospodárstva, IFOAM, ktorá v súcasnosti združuje viac ako 700 organizácií z celého sveta.
V osemdesiatych rokoch sa hnutie rozširuje po celom svete, vo viacerých krajinách boli prijaté zákony o ekologickom poľnohospodárstve. Nezadržateľný rozvoj sa prejavuje v devätdesiatych rokoch aj v krajinách strednej a východnej Európy.
V súčasnosti sa v EÚ odhaduje stav plôch v systéme EP asi na 1 - 2 % celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy, nárast je predpokladaný do 10, maximálne 20 %, obchod sa odhaduje asi na 5 % z celkového objemu potravín. Vývoj naznačuje, že percento sa bude celosvetovo velmi rýchlo zvyšovať v prospech bioprodukcie.
Medzi štáty s najrozvinutejšou produkcioua obchodom patriaRakúsko, Nemecko, Švédsko, Francúzsko, Kanada, USA. Z bývalých postsocialist.krajín je najúspešnejšia Česká republika na domácom a Maďarsko na zahraničnom trhu .
Slovensko má napriek veľkému potenciálu ekologické poľnohospodárstvo zastúpené na ploche menšej ako2,5% celkovejpoľnohospodárskej pôdy. Pritom cesta rozvoja kvality potravín je jediná možná pre poľnohospodárstvo v rozšírenej Európe.
v súčasnosti registrujeme v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby spolu 53 000 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je cca 15 000 ha v konverzii, táto výmera predstavuje 2 % poľnohospodárskej pôdy SR.
Z pohľadu jednotlivých druhov pozemkov je to : • 14 850 ha ornej pôdy, • cca 200 ha ovocných sadov, • 120 ha vinohradov a • 37 830 ha trvalých trávnych porastov.
Väčšina fariem sú podniky družstevného typu s priemernou plochou 671 ha, ktoré zväčša hospodária ekologickým i konvenčným spôsobom. • Malé rodinné farmy, i keď sú pomerne zriedkavé, hospodária takmer výlučne ekologicky.
V Českej republike je ekologické poľnohospodárstvo rozvinuté na ploche väčšej ako 5,5% • Rakúsko dokonca na ploche väčšej ako 10%.
Základné princípy EP • minimalizovať všetky formy znečistenia, ktoré pochádzajú z poľnohospodárskej výroby, spracovania a distribúcie produktov • · v čo najväčšej miere využívať recyklovateľné a mnohonásobne použiteľné materiály na farmách pri výrobe, spracovaní a distribúcii • · využívať v maximálnej miere obnoviteľné zdroje miestnych poľnohospodárskych systémov
hospodárením sa snažiť o čo najuzavretejší systém obehu organickej hmoty a živín (kolobeh prvkov) • · používanie takých spôsobov hospodárenia, ktoré podporujú rozvoj pôdnych mikroorganizmov, fauny a flóry a podporujú tak fungovanie biogeochemických cyklov • · vytvoriť také podmienky hospodárskym zvieratám, ktoré zodpovedajú ich prirodzeným fyziologickým a etologickým potrebám a kondícii
udržať a dlhodobo podporovať úrodnosť pôdy • · podporovať biodiverzitu agroekosystémov a ich okolia vrátane ochrany stanovíšť voľne žijúcich rastlín a živočíchov • · produkovať dostatočné množstvo potravín s vysokou nutričnou hodnotou (nie je principiálnym účelom hospodárenia)
v súlade s chartou ľudských práv OSN zabezpečiť ekologickým poľnohospodárom dostatočný príjem, uspokojenie základných potrieb a pracovného vyžitia sa, vrátane bezpečného pracovného prostredia • · zvýšiť dôraz na uznanie EP ako odvetvia s významným sociálnym a ekologickým dopadom na spoločnosť
Čo sa nesmie v ekologickom poľnohospodárstve? • používanie syntetických hnojív, herbicídov, pesticídov, regulátorov rastu, desikantov a iných chemických látok • · aplikovať hnojovicu na volnú pôdu s výnimkou predsejbového termínu a aplikovať hnojovicu a močovku na zamrznutú pôdu,
používanie osevných postupov, ktoré predpokladajú vstupy rýchlo rozpustných priemyselných hnojív a chemických prípravkov na ochranu rastlín, pestovanie plodín v monokultúrach, • · podávanie liekov zdravým zvieratám, ako i paušálne podávanie profylaktických prípravkov, • · celoročné ako aj roštové ustajnenie hovädzieho dobytka, bezpodstieľkové spôsoby, príp. spôsoby ustajnenia dobytka s úsporným podstieľaním,
uplatnovanie klietkových technológií s obmedzeným pohybom zvierat, spôsoby chovu s trvalým pobytom zvierat v uzavretých priestoroch bez možnosti pobytu vo výbehoch alebo pastvy, • · rutinné a paušálne pridávanie minerálnych prípravkov, vitamínových preparátov a iných aditív ako napr. stimulátory rastu, antikokcidiká, syntetické schutňovadlá, farbivá,
používať na skrmovanie akékoľvek produkty od zvierat ošetrovaných antibiotikami v priebehu liečby a počas ochrannej doby, • · pridávať do krmiva trus, hnoj, nekrmovinové prísady (napr. zeolity), podstieľku z chovov hydiny, močovinu, rybiu múčku a rybie produkty prežúvavcom,
balenie sušeného ovocia, zeleniny, ovocných a zeleninových štiav, džemov, nátierok, mäsa a mlieka do plastov (okrem polyetylénu). • · balenie syra a mliečnych výrobkov do hliníkových fólií, • · používanie regulátorov rastu, fungicídov, insekticídov, inhibítorov klíčenia, chemických fumigantov alebo pesticídov na skladovaných produktoch,
používanie všetkých syntetických konzervačných látok farbív, ochucovadiel, emulgátorov a dalších syntetických látok (pravdepodobne najdôležitejší dôvod, prečo sú produkty z EP vyhľadávané širšou verejnosťou), • · Vylúčením syntetických hnojív, pesticídov, farmaceutík, genetických manipulácií a dalších postupov ekologické poľnohospodárstvo zabezpečuje zdraviu prospešné potraviny.
Čo sa musí v ekologickom poľnohospodárstve? • striktne dodržiavať ustanovenia zákona 421 o EP a Pravidlá EP, kde sú podrobne uvedené všetky požiadavky na výrobu, spracovanie a skladovanie produkcie • · vypracovať projekt konverzie z konvenčného na ekologický systém hospodárenia
zvoliť osevné postupy, ktoré rešpektujú limity využívania krajiny • · používať iba mechanické, fyzikálne, termické a biologické spôsoby ochrany rastlín
uprednostňovať najšetrnejšie spôsoby obrábania pôdy (zelené hnojenie a hnojenie maštaľným hnojom, mulčovanie, čo najdlhší pokryv pôdy, pestovať 6-8 druhov hlavných plodín, používanie mechanizmov s menšou hmotnosťou ap.) • · umožnit volný výbeh chovaným zvieratám a zohľadňovať ich prirodzené potreby
spracúvať a uskladňovať bioprodukty a biopotraviny oddelene od konvenčnej výroby a výrobkov • · predávať bioprodukciu na oddelenom mieste s označením Bioprodukty
Ekologické poľnohospodárstvo vo svete • Štatistiky za roky 2006-2007 hovoria, že ekologické poľnohospodárstvo sa vyvýja veľmi dynamicky a dnes sa uplatňuje vo viac ako 120 krajinách. Podľa posledných prieskumov sa pomocou ekologického poľnohospodárstva obhospodaruje viac ako 31 mil. ha pôdy na 633 891 ekofarmách. • Pritom Oceánia obhospodaruje 39 % z celkovej výmery ekologickej pôdy, Európa 23 % a Latinská Amerika 19%. Najväčšia rozloha ekologickej pôdy je v Austrálii – 11,8 mil. ha, v Argentíne - 3,1 mil. ha, Čína – 2,3 mil.ha, USA 1,6 mil.ha. Najväčší nárast ekologicky obhospodarovanej pôdy bol zaznamenaný v Severnej Amerike (až 30%) a v Európe. Naopak pokles bol zaznamenaný v Číne, Čile a v Austrálii.
Ekologické poľnohospodárstvo v jednotlivých kontinentoch • Afrika • V Afrike je takmer 900 000 ha pôdy obhospodarovanej ekologicky. Ekologické poľnohospodástvo zaznamenalo nárast, najmä v severných štátoch. Hlavným dôvodom tohto nárastu je najmä zvyšujúci sa dopyt po ekologických výrobkoch vo vyspelých krajinách kde je ich nedostatočná ponuka. Ďaľším dôvodom je udržanie úrodnosti pôdy a boj proti erózii.V najchudobnejších krajinách ekologické poľnohospodárstvo prispieva k trvalo udržateľnému socio-ekonomickému a ekologickému rozvoju.
Ázia • Celková rozloha ekologickej pôdy v Ázii je 2,9 mil.ha, ktoré obhospodaruje 130 000 fariem. Pravidlá ekologického hospodárenia sú pevne stanovené v týchto krajinách: India, Japonsko, Kórea, Filipíny, Tajvan, Thajsko. Jedine India a Izrael dosiahli súlad s legislatívou EÚ.
Austrália a Oceánia • Okrem Austrálie a Nového Zélandu tu sú zahrnuté takisto Fidži, Papua Nová Guinea, Tonga, Vanatu. Celkovo sa tu ekologicky obhospodaruje 11,8 mil.ha pôdy na 2689 farmách. V Austrálii sú najdôležitejšími eko-produktami: obilniny, ovocie, zelenina, víno, mliečne produkty, hovädzie a baranie mäso, a bylinky. Na Novom Zélande je to najmä kivi, jablká, zelenina (čerstvá aj spracovaná), vinohradníctvo.
Európa • Začiatkom 90. tych rokov sa ekologické poľnohospodárstvo vyvíjalo veľmi dynamicky vo väčšine európskych krajín. Koncom roka 2005 tu bolo 6,9 mil.ha ekologickej pôdy a viac ako 190 000 fariem. V EÚ to bolo 6,3 mil.ha a 160 000 fariem, čo je takmer 3,9 % celkovej poľnohospodárskej rozlohy. Krajina s najväčším počtom eko-fariem a s najväčšou rozlohou ekologickej pôdy je Taliansko. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom (2004), výmera ekologickej pôdy vzrástla o viac ako 510 000 ha (+8 %) v celej Európe, a o 490 000ha (+8,5%) v Európskej Únii. Tento nárast v EÚ bol zapríčinený najmä vysokou mierou rastu ekol. poľnohospodárstva v nových členských štátoch (napr. Poľsko, Litva). Podpora ekol. poľnohospodárstva v EÚ zahŕňa dotácie, právnu ochranu platnú od roku 1992 a Akčný plán pre ekologické potraviny a ekologické poľnohospodárstvo, ktorý bol zahájený v roku 2004. • Najväčší trh s eko-produktami je v Nemecku, kde tvoria ročný obrat 3,9 mld €, ďalej v Taliansku (2,4 mld Eur), Francúzsku (2,2mld Eur). Najväčší trhový podiel eko-produktov je vo Švajčiarsku (4,5%). Ponuka je však stále nedostatočná, preto sú potrební zahraniční importéri.
Latinská Amerika • V súčastnosti tu je 5,8 mil.ha ekologickej pôdy. Krajiny s najväčšou rozlohou ekol. pôdy sú Urugvaj, Mexiko, Argentína. Podstatnú časť výmery tvoria rozsiahle pasienky. Export je tu hlavnou aktivitou ekol. poľnohospodástva a najdôležitejšími plodinami, ktoré sa vyvážajú sú: káva, banány, cukor, obilniny, mäso.
Severná Amerika • V Severnej Amerike je viac ako 2,2 mil.ha pôdy obhospodarovanej ekologicky, čo je takmer 0,6 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Počet eko-fariem je približne 12 000. V porovnaní s ostatnými kontinentami, má Severná Amerika najvyšší rast rozlohy ekol.pôdy – 30%. Taktiež je tu veľký nárast stále nových eko-produktov a agentúr, ktoré udeľujú ekologické certifikáty.
Ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku • V súčasnosti predstavuje rozloha ekologicky obhospodarovanej pôdy 93 951 ha, z toho je 27 890 ha ornej pôdy, 65 491 ha trvalých trávnych porastov, 490 ha sadov a 80 ha vinohradov. Registrovaných je 205 ekologických fariem. Z hľadiska geografického rozmiestnenia fariem, ich najväčšia hustota je v horských a podhorských oblastiach, hlavne v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov, Humenné, v nížinných produkčných polohách je sieť ekologických podnikov menšia.
V produkcii prevládajú rastlinné komodity (pšenica, jačmeň, ovos, špalda, slnečnica, hrach, medovka, repík, mäta, rumanček, skoroceľ, fenikel, červená repa, špargľa, zemiaky, uhorky, mrkva, cuketa, cibuľa, reďkovka, jablká, hrušky, čučoriedky, lesné maliny) a k nim zodpovedajúce biopotraviny. Na Slovensku sú zatiaľ v menšej miere produkované certifikované bioprodukty živočíšneho pôvodu. V živočíšnej výrobe prevláda chov oviec a kôz s produkciou tradičných syrových výrobkov a chov hovädzieho dobytka, väčšinou bez trhovej produkcie mlieka. Väčšina bioproduktov je zatiaľ zo Slovenska vyvážaná do západnej Európy.