110 likes | 235 Views
Ohne v podzemí. Svet o nich takmer nevie, ale pre životné prostredie sú vážnou hrozbou. Koncentrácia CO okolo 150 častíc na milión môže zabiť človeka. V dažďovom pralese na Borneu namerali 2000 a to sa dostáva do ovzdušia.
E N D
Ohne v podzemí • Svet o nich takmer nevie, ale pre životné prostredie sú vážnou hrozbou. • Koncentrácia CO okolo 150 častíc na milión môže zabiť človeka. V dažďovom pralese na Borneu namerali 2000 a to sa dostáva do ovzdušia. • Okrem oxidu uhoľnatého sa z horiaceho uhoľného ložiska dostávajú do ovzdušia aj ďalšie látky ako oxid uhličitý, oxid siričitý a metán. To sa dá prirovnať k menšej sopke. • Horiacich uhoľných ložísk ako je to na Borneu je na svete veľa ale ich presný počet nie je známy. Napríklad v Číne horí okolo 200 mil. ton uhlia a do ovzdušia sa tak dostáva veľké množstvo CO2, čo významne prispieva k vytváraniu skleníkového efektu a globálneho otepľovania. • Uhoľné ložiská už horeli aj v minulosti aj bez prispenia človeka. Zapálil ich blesk alebo sa chytili od lesného požiaru. To je prípad horiacej hory neďaleko austrálskeho Newcastlu, ktorá horí už asi 6000 rokov.
Horiace ložiská uhlia v Číne prerastajú v globálnu ekologickú katastrofu
Čína má problém, ktorý doslova horí. Stáva sa z neho globálna ekologická katastrofa a znamená ničenie gigantických energetických rezerv. Je treba uhasiť milióny ton uhlia, ktoré už niekoľko rokov či storočí horia v čínskom podzemí, upozorňuje agentúra DPA. • Experti odhadujú, že tlejúce uhoľné sloje uvolnia toľko skleníkových plynov ako všetka automobilová doprava Spojených štátov. Takto pražené uhlie údajne prispieva dvomi až tromi percentami k celosvetovej produkcii oxidu uhličitého. Pritom to, čo predtým bolo len prírodným úkazom, je dnes predovšetkým dôsledkom ťažby.
"Problém je stále vážnejší," hovorí expert Kuan Chaj-jin. V siedmich čínskych provinciách v súčasnosti horí 56 požiarov, len v oblasti Sin-ťiang na severozápade krajiny ich je 38. A stadiaľ sa čínsky uhoľný pás tiahne 5000 kilometrov ďalej na východ. Dlhú dobu bol tento problém ignorovaný, ale od 90. rokov ho pekingská vláda berie vážne. • Dostavili sa i prvé úspechy. U hlavného mesta Sin-ťiangu Urumči boli požiare v takzvanom "sírnom údolí" uhasené skôr, než sa očakávalo. Tieto požiare pritom mali na svedomí tretinu znečistenia ovzdušia v Urumči. Nemecký odborník Jörg Mazcadlo hovorí o "obrovskom úspechu". Projekt nemeckej Spoločnosti pre technickú spoluprácu (GTZ) pomáha meraniami a zvláštnymi vrtnými postupmi oheň v podzemí lokalizovať a hasením znižovať jeho teplotu. "Pomáhame rýchlejšie a účinnejšie hasiť," hovorí Mazcadlo.
Podľa kvality uhlia samo oxiduje so vzduchom a uvoľňuje teplo. Keď cirkulácia vzduchu dodáva dostatočné množstvo kyslíka na oxidáciu, ale pritom to ešte nestačí na chladiace funkcie, teplota stúpa. Pri viac než 80 stupňoch Celzia uhlie vylučuje prchavé časti, ktoré sa vznecujú a spúšťajú tlejúci požiar. • Sloje siahajúce k povrchu môžu byť zasiahnuté úderom blesku, horúčavou alebo lesnými požiarmi. Nové požiare dnes ale väčšinou zakladá svojou činnosťou človek. Pričiňuje sa o ne nedbalosťou pri ťažbe, odstreľovaním skál, odlietajúcimi iskrami, skratmi na elektrickom vedení alebo zakladaním ohňov priamo v šachtách.
Uzavretie tisícov menších alebo ilegálnych ťažobných závodov v poslednej dobe problém ešte vyostrilo. Pokiaľ niesu jamy zabezpečené patričným spôsobom, vzniká nebezpečná cirkulácia vzduchu, ktorá požiare rozdúchava. • Okrem 16 miliónov ton oxidu uhličitého chŕlia požiare v Číne do ovzdušia každoročne tiež 2,4 ton oveľa škodlivejšieho skleníkového plynu metánu.
S dolnými požiarmi sa stretávajú aj ďalšie uhoľné mocnosti ako USA, Indonézia, India, Južná Afrika, Austrália a Nemecko, ale v ríši stredu ide skutočne o horúci problém. Pritom je tlmenie požiarov uhlia lacnou metódou, ako znížiť svetovú produkciu oxidu uhličitého. Zatiaľ čo v Nemecku zníženie emisií tohoto oxidu o jednu tonu príde na asi päť až 15 dolárov, v Číne to sú maximálne dva doláre. • So svojou hutníckou tradíciou má Čína s bojom proti uhoľným požiarom bohaté skúsenosti. Dajú sa ochladiť vodou a zadusiť bahnom. Aj tak podľa Kuana najväčším problémom zostáva nedostatok peňazí. "Veď uhasiť všetky požiare je takmer nemožné, kým existuje ťažba," podotkol čínsky expert. Prevzaté z: Ekolist (07.06.2004, DPA: Čína musí hasit problém s hořícím uhlím)Ďalšie zdroje:- Stern (25.05.2004, Chinas brennende Flöze)- BBC News (14.02.2003, Coal fires are 'global catastrophe')- Environmental Analysis and Remote Sensing (Coal Fire Monitoring and Fighting in China)
Sanácia a rekultivácia horiaceho odvalu dolu Kateřina v Radvanicích v Čechách
Odval práve likvidovaného Dolu Kateřina, ktorý vznikal v priebehu viac než 100 rokov ťažby uhlia, sa rozprestiera v miernom svahu na ľavom brehu potoka Jívka asi 500 metrov na juhovýchod od obce Radvanice v Čechách. Objem odvalu je v súčasnej dobe odhadovaný na cca 2,5 mil. m3, max. výška od päty k vrcholu činí 55 m a zaberá plochu cca 650 x 350 m. V centre odvalu sú pravdepodobne dosahované teploty okolo 1 000 oC. Haldovina je na veľa miestach spojená do blokov, ktoré sú mechanicky značne odolné. • U odvalov hornín z procesu ťažby uhlia obsahujúcich vždy určité podiely horľavých látok dochádza k výparom, ktoré vznikajú ako následok akumulácie tepla vytváraného exotermickými reakciami vzdušného kyslíku s ľahko oxidovateľnými organickými zložkami uhlia. Horením spáliteľných látok sa tvoria oxidy uhlíka, síry, dusíka, prípadne ďalšie plynné splodiny, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia a môžu mať aj významné toxické účinky.
Obdobné procesy sa začali výrazne prejavovať vo vnútri haldy v druhej polovici 70. rokov. V roku 1979 dosiahlo horenie odvalu a jeho negatívne dopady na životné prostredie takej intenzity, že bolo nutné pristúpiť k realizácii nápravných opatrení. Uhasiť horiaci odval sa však cez niekoľko pokusov nepodarilo. Bežné spôsoby likvidácie požiaru horiacej haldy sa v prípade odvalu Dolu Kateřina dlhodobo neosvedčili, a to hlavne pre veľký objem deponovaných hornín s vysokým podielom organickej hmoty, veľký sklon svahov a obvykle ťažko prístupné ložiská výparov. Pre likvidáciu požiaru bolo preto nutné navrhnúť taký spôsob riešenia, ktorý zaistí likvidáciu horiaceho odvalu, výrazné zníženie škodlivých emisií a súčasne i funkčné začlenenie odvalu do krajiny pomocou technickej a biologickej rekultivácie. Na základe získaných skúseností nielen na odvale Radvanice, ale aj pri hasení horiacich odvaloch na Kladne, odborných konzultáciách na medzinárodnej úrovni bol navrhnutý k realizácii spôsob sanácie spočívajúci v odťažení, schladení a opätovnom uložení haldoviny z celého odvalu postupne do ílom tesnených kaziet. • Uložením schladenej haldoviny do ílom tesnených kaziet, ktoré budú mať obdobné parametre ako skládky nebezpečných odpadov, bude eliminované nebezpečie vylučovania solí kovov a uránu z haldoviny do podzemných vôd a povrchových tokov. Zamedzí sa tiež veternej erózii haldoviny.
Ďakujem za pozornosť. Rastislav Baňák, 3.B