ÚSMEV JÁNA PAVLA II.

1. ÚSMEVJÁNA PAVLA II.

2. Pápež Ján Pavol I. dostal meno Papa Sorriso- pápež úsmevu. Úsmev Jána Pavla I. prešiel i s menom na jeho nástupcu. Ján Pavol II. si od začiatku svojho pontifikátu získaval milióny ľudských sŕdc vďaka svojmu veľkému zmyslu pre humor, žartom a úsmevom, jednoducho vďaka kresťanskému optimizmu. Koľkokrát začínal svoje slávnostné homílie nejakým žartom! Smeje sa so svojimi poslucháčmi a dodáva: „To bolo na zahriatie a teraz k veci.“ „Skutočný kresťan je najveselším človekom. Úsmev rozháňa mraky nahromadené v duši. Úsmev na pokojnej tvári hovorí o vnútornom šťastí duše, o pokoji čistého svedomia. Úsmev na tvojej tvári umožňuje ostatným, aby sa k tebe priblížili, a prosili, či pýtali sa ťa, pretože tvoj úsmev môže vliať do znechutenej duše nový život, nádej na lepšie časy, že nie všetko je stratené, že BOH bdie. Úsmev je často hviezdou, ktorá sa skvie vysoko na nebi a ukazuje, že tam hore bije Otcovo srdce, ktoré je vždy pripravené zľutovať sa nad ľudskou biedou. Nech spomienka na pápežov úsmev naplní každého jedného z vás 

4. Pomazaný z Krakowa Poľský literát J. Kydrynski spomína, že v roku 1941, hneď po smrti svojho otca, sa Karol nasťahoval k jeho rodičom. V týchto vojnových časoch sa šírili v Poľsku rôzne proroctvá. Veľmi populárne bolo proroctvo z Tegoboru. Kydrynski píše: „Pamätám si na chvíľu, keď sme spolu s Karolom sedeli pri písacom stole a pred nami ležal text predpovede. Jej časť znela: „... Tri svetové rieky dajú tri koruny pomazanému z Krakowa...“ Keď som prečítal tieto slová, vždy pripravený niečo vyviesť, poklepal som Karola po ramene a povedal som: „Nuž, Karol, pomazaný z Krakowa, to som samozrejme ja! Ale čím budeš ty?“ Karol nič nepovedal, iba sa tak svojsky usmial.

6. ZVLÁŠTNA AURA Medzi spomienky J.Kydrynského zo študentských čias je aj táto: „Z Karola vyžarovala akási aura, ktorá nútila okolie k určitému spôsobu správania sa. Dôležité je to, že hoci sme sa cítili v jeho prítomnosti úplne slobodne, vyhýbali sme sa zároveň, iba spolovice vedome, určitým rozhovorom, reakciám, žartom, ktoré boli charakteristické pre mladícke roky. Jednoducho sme cítili, že v Karolovej prítomnosti sa nehodí správať sa alebo hovoriť brutálne, či neslušne. Na druhej strane , žartujúc, často sme si z Karola uťahovali. Ten to vždy prijímal so zhovievavým úsmevom a občas, keď niekto prekročil mieru, s tým istým úsmevom kýval hlavou a nanajvýš hovoril: „Ach, hlúpy, hlúpy!“ Ale nikdy ho ani nenapadlo uraziť sa alebo sa vtipkárovi vyhýbať.

8. PÁPEŽOVA MODLITBA V knihe A. Frossarda sa nachádza aj otázka, ktorú autor položil Svätému Otcovi: „Svätý Otče, ako sa modlíte?“ Je to téma veľmi intímna. Preto autor dodal: „Ale, ak táto otázka zachádza priďaleko, povedzte, akú modlitbu odporúčate?“ „Poviem vám príhodu,“ odpovedal J. Pavol II. „Keď som mal jedenásť, či dvanásť rokov, bol som miništrantom, ale nie veľmi horlivým. Moja mama už nežila. Bol to otec, kto si všimol moju roztatárenosť. Jedného dňa mi povedal: „Nie si dobrý miništrant. Nemodlíš sa dostatočne k Duchu Svätému. Musíš sa k Nemu modliť.“ A naučil ma modliť sa. Autor sa spýtal: „Vaša Svätosť, vy ste to nezabudli?“ „Nezabudol som. Bola to výborná duchovná škola, lepšia a silnejšia ako všetky, ktoré som mohol získať z kníh, či štúdií. S akým presvedčením mi otec rozprával! Ešte dnes počujem jeho hlas. Výsledkom tejto skúsenosti z detstva je moja encyklika zasvätená k Duchu Svätému.“

10. OTEC KOLBE V nedeľu 17. októbra 1971 Svätý otec Pavol VI. Beatifikoval božieho sluhu otca Maximiliána Mária Kolbeho. O jedenásť rokov neskôr jeho nástupca Ján Pavol II. Vyhlásil blahoslaveného otca Maximiliána za svätého. Krátko pred kanonizáciou pápež žartom poznamenal: „Nestalo sa často v dejinách Cirkvi, aby blahoslavený tak rýchlo „postúpil“ medzi svätých. Sv. Andrej Bobola čakal na toto vyznamenanie 185 rokov. Nuž, ale keďže sa otec Maximilián Mária Kolbe po celý život ponáhľal, museli sme ho vybaviť mimo poradia.“

12. CENA Počas jednej zo svojich apoštolských ciest v Južnej Amerike si Svätý otec Ján Pavol II zažartoval: „Počujem, ako chlapci, ktorí predávajú moje portréty , volajú: „Un papa per due colone.“ Myslím, že je dobré poznať svoju cenu.

14. SPLNENÁ LEGENDA Slávny brat Zenon Zebrowski bol za svoje veľké zásluhy vyhlásený za hrdinu Japonska. Nevedno ako, ale v Japonsku vznikla legenda, že brat Zenon neumrie, kým sa nestretne s pápežom – Poliakom. Zdalo sa, že je to bájka, ktorá sa nikdy nesplní. Ale v roku 1981 sa táto legenda splnila. 23.2.1981 priviezli do tokijskej katedrály starého, chorého františkána, ktorý v roku 1930 prišiel do Japonska spolu s otcom Maximiliánom Kolbem, a ktorý sa po II. svetovej vojne stal za svoje príkladné milosrdenstvo národným hrdinom Japonska. Ján Pavol II. zastal pred týmto rehoľníkom. Na invalidnom vozíku sedel trasúci sa starček. Ján Pavol II. sa k nemu sklonil a povedal: „Prišiel pápež- Poliak.“ To je náš poľský pápež?“, opýtal sa hlboko dojatý brat Zenon. „Áno, poľský pápež je tu!“, odpovedal s úsmevom Ján Pavol II. „Veľmi som sa chcel s tebou stretnúť!“, zavzlykal starček. „Prišiel si sem v roku 1930 s o. Kolbem, však?“ Brat Zenon, ktorý mal oči plné sĺz, iba prikývol. Ján Pavol II. ho srdečne objal a pobozkal: „Ďakujem ti. Ako misionár si vykonal veľké dielo!“

16. PREČO CESTUJE „Prečo stále cestuješ?“, túto odvážnu otázku položil pápežovi Jánovi Pavlovi II. jedenásťročný Alessandro Monno z rímskej Farnosti sv. Benedikta, ktorú Svätý otec navštívil počas jednej z vizitácií. Pápež sa neurazil. Pozorne sa zadíval na chlapca a vážne odpovedal: „Pretože celý svet nie je tu!“ „A cestuješ niekedy aj ako turista?“, pýtal sa chlapec ďalej. „Páčilo by sa mi to, ale pápeža zaväzuje určitá disciplína. Ale prečo si sa ma na to opýtal?“ Chlapec zrozpačitel a zmĺkol. Vtedy Ján Pavol II. povedal : „Čítal si, čo povedal Ježiš? Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium. A tak aj ja idem do celého sveta.“

18. FUTBAL V sobotu 12. mája 1979 sa Svätý otec Ján Pavol II. stretol s vedením a členmi futbalového mužstva, ktoré niekoľko rokov predtým získalo titul majstra Talianska. Pápež okrem iného povedal: „Keď k športovým úspechom pridáte aj úspechy duchovné, prinesiete Cirkvi radosť, že jej synovia sú odvážni, mužní, lojálni a šľachetní. Nech vám Boh dovolí dať ten gól, ktorý je konečným a autentickým naplnením života“

20. SKÚŠAJÚCI Doktorka Karolina M. Kasperkiewicz, žiačka a doktorantka profesora Karola Wojtylu, si na neho spomína: „Som presvedčená, že biskup Wojtyla bol vzorom dobrého človeka, svedomitého profesora a autentického kňaza. Na prvú prednášku prof. Wojtylu som prišla neskoro a nesmelo som vchádzala do prednáškovej sály. Namiesto nespokojnosti som sa stretla s dobroprajným úsmevom. Počas magisterskej skúšky ma prof. Wojtyla zaskočil ťažkou otázkou. Mala som vysvetliť rozdiely a povedať, čo majú spoločné morálna norma sv. Tomáša a kategorický imperatív Immanuela Kanta. V prvom momente som si iba ťažko vzdychla, ale otázku som zvládla. Až po skúške som sa dozvedela ako. Profesora som po skúške stretla na chodbe, povedal: „Sestra Karolina, odpusťte mi, neviem, prečo mi napadla taká ťažká otázka. Uvedomil som si to príliš neskoro, ale celý čas som sa modlil, aby ste odpovedali správne. A tak sa aj stalo!“

22. „ODCHÁDZAM. SOM ŠŤASTNÝ. VY BUĎTE TIEŽ!“