Prof. PhDr. Beata Kosová , CSc. PF UMB Banská Bystrica, beata.kosova@umb.sk

1. Transformačné premeny slovenského školského systému po roku 1989 – konfrontácie vzdelávacej politiky, edukačnej praxe a vzdelávania učiteľov Prof. PhDr. BeataKosová, CSc. PF UMB Banská Bystrica, beata.kosova@umb.sk

2. VÝCHODISKOVÝ STAV Edukačný systém v roku 1989 • Historické charakteristiky obmedzujúce reformu • Centralizačné tendencie a úsilie o štátnu kontrolu • Tradícia informatívneho vyučovania • Nivelizácia hodnoty vzdelania • Projekt ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy (1976) • Viaceré progresívne medzinárodné trendy • Ideologická téza o akcelerácii vývinu detí v socialistickej spoločnosti • Neprimeraná teoretická náročnosť, prehustenie obsahu, príklon k formalizmu • Skrátenie ZŠ, najmä primárneho stupňa

3. Obmedzujúce a perspektívnepredpoklady transformácie školského systému

4. VZDELÁVACIA POLITIKA • Vzdelávanie nikdy nebolo skutočnou prioritou • Chýbajúca analýza reálneho stavu slovenského školstva • SR nemá „bielu knihu“ (EÚ) • presvedčenie o vysokej kvalite slovenského školstva • Neexistencia dlhodobej národnej stratégie v oblasti vzdelávacej politiky, založenej na politickom a odbornom konsenze • 1990 „Duch školy“ - neprijatý • 1994 „Konštantín“ - neprijatý • 2002 (NR SR) „Milénium“ - národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 10 – 15 rokov, avšak nepokračovalo vytváranie realizačných podmienok

5. VÝVOJ LEGISLATÍVY • Nešlo o systémové, koncepčné riešenie transformácie • aktuálne potreby a nie systémové premeny • Zákon o sústave základných a stredných škôl (1984 – 2008) • 1990 - 2007 novelizovaný 19-krát a doplnený 40 vyhláškami a nariadeniami • len dve zásadnejšie systémové úpravy: • 2001 – obce zriaďovateľmi škôl • 2001 – viaczdrojové a normatívne financovanie škôl • Impulzy pre zmeny • vstup SR do OECD (2000) - PISA • vstup do EÚ (2004)

6. ZÁKON O VÝCHOVE A VZDELÁVANÍ 2008 • Zavádza: • dvojúrovňový model kurikula • štátny vzdelávací program deklarujúci rozvoj kľúčových kompetencií • školský vzdelávací program • predmetové oblasti , integráciu obsahu učiva • vzdelávacie štandardy • hodnotenie a monitorovanie kvality vzdelávania s externým testovaním • max. počet žiakov 22 - 25 na 1. stupni ZŠ • Negatíva: • 164 paragrafov - neúmerne podrobný • množstvo centrálnych byrokratických požiadaviek • obsahuje výkonovú orientáciu • obmedzuje používanie iných kníh ako učebníc • obmedzuje slovné hodnotenie • Zákon je ako revolúcia (Porubský) • „neohlásený začiatok, bombastické heslá, nekoncepčné deklarácie, rýchly priebeh a chaos v teréne“

7. KURIKULÁRNA POLITIKA PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA • 1989 - 2008 nezmenená kurikulárna politika • centrálne učebné plány s pevne stanoveným počtom hodín (5 + 16 variantov) • neopodstatnenosť centrálneho rozhodovania o kurikule pre každú triedu a školu • pevne stanovené učebné osnovy, ich postupné premieňanie na obsahové štandardy • učiteľ – najprv len ich vykonávateľom, postupne po uvoľnení procesuálnej stránky edukácie implementátorom • 2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1 • dva varianty učebných plánov - s vyučovacím jazykom slovenským a s jazykom národnostných menšín • zavedenie povinného cudzieho jazyka od tretieho ročníka ZŠ • dvojúrovňové kurikulum • participatívne – 5 hodín týždenne • učiteľ má byť podľa štátu aj tvorcom kurikula

8. KURIKULÁRNA POLITIKA PRÍKLAD PRIMÁRNEHO STUPŇA • 1999 - štandardy jednotlivých predmetov (obsahové aj výkonové) • kopírovali prevažne obsah učebných osnov • len niektoré - schopnosti a zručnosti žiakov • kritizované ako: • maximalistické, prehustené detailmi • zamerané na pamäť, ignorujúce rozvoj kompetencií • izolované, obmedzujúce integráciu učiva • 2008 - Štátny vzdelávací program ISCED 1 • 8 vzdelávacích oblastí a 7 prierezových tém + kompetencie • Paradoxne ale nové štandardy: • sú spracované izolovane podľa pôvodných vyučovacích predmetov • sú prehustené, opakujú predchádzajúce nedostatky • formálne dôraz na kompetencie, avšak sú prevažne obsahové, žiaľ aj v kompetenciách spracované na ročníky • V skutočnosti sú prekážkou kurikulárnej reformy

9. PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU VO VZDELÁVACEJ POLITIKE • Do roku 1998 • Neexistovali podmienky • Jednoúrovňové kurikulum, centrálne určený obsah • Učiteľ – vykonávateľ kurikula • Do roku 2006/7 • Deklarovanie zmien (Milénium) • Jenoúrovňové kurikulum, uvoľnenie obsahu, štandardy s kompetenciami • Učiteľ – implementátor kurikula • Od roku 2008 • Vytvorenie formálnych podmienok • Dvojúrovňové kurikulum, ale absencia obsahovej reformy • Učiteľ – tvorca kurikula • Reforma školstva sa nedá urobiť za jedno volebné obdobie, ale vyžaduje synergický postup viacerých vlád

10. ŠTRUKTÚRA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA • Predĺženie ZŠ na deväť rokov (1990) • primárny stupeň zostal 4 – ročný • napriek vyše 50-ročnej tradícii (1922 – 1976) • 1994 - vstup do 8-ročných gymnázií po 1. st. ZŠ • nesystémové a nelogické riešenie • maturita za 13 rokov (9+4), alebo za 12 rokov (4+8) • 2002 – deklarovaná a parlamentom prijatá potreba predĺžiť 1. st. ZŠ na 5 rokov • 2008 – zostal 4-ročný • podceňovanie jeho významu • ale vstup do gymnázií po 5. ročníku

11. INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV • 90-te roky – európske impulzy • po 1991 – činnosť a vzdelávania mimovládnych organizácií • združovanie inovatívnych učiteľov, projekty • ITV (1992), Orava IOWA (1994), Krok za krokom (1994), pedagogika waldorfskej školy (1994), pedagogika Márie Montessoriovej (1993, 1995) a pod. • skutočné zavádzanie inovácií do výučby a ich spontánne šírenie  • často v opozícii voči vedeniu školy a voči rigidným predpisom, ale s podporou rodičov • Najväčší pohyb na primárnom stupni • Zásadný vplyv vzdelávania mimovládnych organizácií • na didaktiku primárnej edukácie v praxi • komunikatívne kruhy, portfóliá, pojmové mapy, slovné hodnotenia, projekty, kooperatívne aktivity, navodzovanie pozitívnej klímy a i. • Najlepšie podmienky pre skutočnú reformu školy zdola

12. INOVÁCIE A POSTOJE UČITEĽOV • Do roku 2008 • bariéra štátneho neporozumenia, boj so strnulou legislatívou • reformné snahy napriek prijatiu Milénia nezískali politickú podporu • udržiavanie inovácií za cenu veľkého úsilia • sklamanie a znechutenie učiteľov • oslabenie inovatívneho pohybu • Zánik viacerých alternatívnych škôl • stály tlak inšpekcie, stála neistota existencie • odchod zahraničných partnerov, koniec niektorých vzdelávaní • Od 2008 • proreformná vzdelávacia politika, ktorá sa ale nedá realizovať v praxi (neexistencia obsahových zmien, štandardy) • unavení a skeptickí učitelia • stagnácia v inovatívnom pohybe, pasívna rezistencia

13. ZÁKON O PED. ZAMESTNANCOCH • Zlepšiť postavenie učiteľov – progresívne prvky • Právne otázky a ochrana • Mgr. kvalifikácia, profesijný rozvoj, kariérny systém, spojenie so vzdelávaním a odmeňovaním • Kontinuálne vzdelávanie, prenos kreditov • Regresívne prvky (najmä nižšie predpisy o kontinuálnom vzdelávaní) • Diletantizmus – akékoľvek subjekty do vysoko profesijného vzdelávania • Byrokratizácia procesu • Zlé nastavenie kreditov – nemožnosť nazbierať • Demotivácia – nezapočítanie vzdelávania inovatívnych učiteľov za dvadsať rokov

14. PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU V EDUKAČNEJ PRAXI • Do roku 1989 • Najlepšie podmienky pre systémovú reformu • Nadšení učitelia, snahy o rolu tvorcov kurikula • Do roku 2006 • Boj s administratívou • Udržiavanie, stagnácia, ale i zánik inovácií • Učitelia v role implementátorov kurikula • Po roku 2008 • Sklamanie, demotivácia, až pasívna rezistencia • Vyprchanie inovatívneho nadšenia

15. PRÍPRAVA UČITEĽOV cca do 1997-8 - obdobie hľadania a nového začiatku • Formálna i reálna „dekonštrukcia“ marxizmu – leninizmu • rušenie niektorých pedagogických predmetov • defenzíva pedagógov, nízka schopnosť obhajoby pedagogických a didaktických disciplín • favorizácia teoretických predmetov rôznych odborov, často aj bez didaktickej orientácie • zdecimovanie pedagogického výskumu (1993 zrušenie UEP SAV. rozpad SPdS, žiadne väčšie výskumy školstva) • Vznik univerzít - personálne a odborné oslabenie PF • oslabenie malo pre štúdium primárnoškolského učiteľstva konštitutívny význam, ale pre ostatné učiteľstvo nie • študijný odbor sa zrazu stal pre PF základotvorným • Vplyv inovatívneho vzdelávania – inovatívne skupiny na VŠ • špecializačné štúdiá o alternatívach na VŠ • opustiť transmisívny prístup vo vzdelávaní, humanizácia, prepojenie so školskou praxou • na dieťa orientovaná edukačná a didaktická teória • väčšina ale obhajovala vysokú teoretickú úroveň poznatkov všetkých vedných odborov

16. PRÍPRAVA UČITEĽOV 1998 - 2005 • Cca 1998 - 2002 - obdobie konceptualizácie • osobnostná orientácia učiteľskej prípravy a na dieťa orientovanej edukácie • výstavba štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej osobnosti • tvorba pedagogicko-psychologického, predmetovo didaktického a praktického profilu štúdia, transformácia učebných plánov, obsahu predmetov • najsilnejšie sa prejavovalo v učiteľstve primárneho stupňa • výstavba elementárnej pedagogiky, didaktík ako vedných odborov • učiteľ ako autor vlastnej odborne zdôvodnenej filozofie a stratégie výučby • Cca 2002 – 2004/5 – obdobie začínajúcej europeizácie • po podpísaní bolonskej deklarácie – kreditový systém štúdia • začal proces vyselektovania konštitutívneho základu v mnohopredmetovom štúdiu - povinné penzum (jasne určiť, čo je profilové) • možnosť modulov povinne voliteľných a voliteľných predmetov (špecializácie) • Najdynamickejšie a pre podporu systémovej reformy vzdelávania najvhodnejšie obdobie

17. PRÍPRAVA UČITEĽOV od 2005 – štruktúra štúdia bolonského typu • Vplyv bolonských princípov • Povinné zavádzanie krátkej profesijnej protovedeckej prípravy • Obmedzovanie nákladov, rýchlejšia uplatniteľnosť na trhu práce • 5-ročné štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ(3+ 2), ale zložené z dvoch ťažko skĺbiteľných stupňov • Bakalárskeho – profesijne orientovaného (učiteľ MŠ, vychovávateľ v ŠK) • Magisterského – akademicky a didakticky orientovaného (učiteľ 1. stupňa) • množstvo jednohodinových predmetov - strata integrity štúdia, slabá kontinuita Bc. a Mgr. štúdia, včlenenie profesijnej prípravy do Bc. štúdia vyžaduje obmedziť vedné základy predmetov • Členené štúdium kombinácií učiteľstva • Formálne rozčlenenie na dva stupne, nezmyselný profil bakalára • Neefektívnosť – strata semestra v mnohopredmetovom štúdiu, zdvojenie povinností • Čiastočná rezignácia na výstavbu štúdia podľa etáp rozvoja učiteľskej osobnosti s vlastnou filozofiou výučby, schopnou podľa nej tvoriť kurikulum • T. j. zhoršenie podmienok na podporu systémovej transformácie školstva

18. PODMIENKY PRE TRANSFORMÁCIU V PRÍPRAVE UČITEĽOV • Do roku 1997 • Teoreticky orientovaná, mnohoodborová • Úsilie o didaktickú svojbytnosť primárneho stupňa, budovanie na dieťa orientovaných didaktík, edukačných alternatív • Učiteľa ako vykonávateľ až implementátor kurikula • Do roku 2004 • Orientácia na utvárajúcu sa učiteľskú osobnosť, ale najmä v učiteľstve primárnej edukácie • Učiteľ ako implementátor kurikula • Od roku 2005 • Problematická profilácia bc. učiteľského štúdia, • Sťaženie prechodu k potrebným systémovým zmenám

19. TRANSFORMÁCIA ŠKOLSTVA V SR • Nie je kontinuálnym a systémovo podporovaným procesom • Perspektívne predpoklady na úrovni vzdelávacej politiky, edukačnej praxe a prípravy učiteľov sa súbežne nestretli • Proreformná politika štátu prišla neskoro, je viac deklaratívna na úrovni zákona • Systémová transformácia je obmedzená protikladnými rozhodnutiami o obsahu edukácie (absencia reformy) • Proreformné inovatívne nadšenie učiteľov tvoriť kurikulum prevažne vyprchalo • Systémová transformácia je obmedzené ich rezignáciou a pasívnou rezistenciou pre reálnu nemožnosť podstatných zmien • Proreformná príprava učiteľov sa prerušila formálnymi zmenami vo vysokoškolskom vzdelávaní • Podpora systémovej transformácie je obmedzená charakterom terajšej prípravy, ktorá nezodpovedá výchove tvorcu kurikula

20. Ďakujem za pozornosť.