CELOŽIVOTNÝ ROZVOJ UČITEĽA D r.h.c . prof. PhDr. Beata Kosová, CSc.

1. CELOŽIVOTNÝ ROZVOJ UČITEĽADr.h.c. prof. PhDr. Beata Kosová, CSc.

2. Medzinárodné trendy k celoživotnému učeniu sa • 1970 UNESCO • P. Lengrand: Úvod do celoživotného učenia sa • 1972 UNESCO, OECD • Učiť sa byť: Svet vzdelávania dnes a zajtra • 1974 UNESCO • T. Husén: Učiaca sa spoločnosť • 1982 Rada Európy • Správa o vzdelávaní dospelých • ... • ... • 2000 Komisia ES • Memorandum o celoživotnom vzdelávaní

3. Učiteľská profesia vo svete • 70 – 80-te roky – kríza profesie • Starnutie učiteľských zborov, feminizácia, nedostatok učiteľov, nízke platy, neatraktívnosť profesie, nezáujem o ňu, nemožnosť kariérneho rastu a pod. • Rezignácia až vyhorenie, prežívanie ohrozovania autority , nepripravenosť na individualizáciu edukácie, neistota, neschopnosť prijať zmenu a pod. • 90-te roky – profesionalizácia, opatrenia na zmenu statusu a kvality • reformy učiteľského vzdelávania, univerzitarizácia, profesijné štandardy, výskum, reformy ďalšieho vzdelávania, zvyšovanie platov, investícií do školstva, sociálne zabezpečenie

4. Slovenskí učitelia po roku 1989 • Prvé desaťročie • Na makroúrovni vzdelávacej politiky – obdobie strnulosti • Na mikroúrovni edukačnej praxe – dynamický pohyb • združovanie inovatívnych učiteľov, projekty (ITV - 1992, Orava IOWA - 1994, Krok za krokom - 1994, waldorfská škola - 1994, škola M. Montessoriovej- 1993, 1995) • zavádzanie inovácií do výučby, ich spontánne šírenie  • Ďalšie obdobie do roku 2007 • Bariéra neporozumenia, zánik alternatív a asociácií • Oslabenie inovačného pohybu • Po roku 2008 • Deklarovaná pro-reformná vzdelávacia politika • Skeptickí, unavení a rezignovaní učitelia

5. Premena chápania, cieľov, funkcií a hodnôt vzdelania • Do začiatku 20. st. – chrám pre privilegovaných • Zmyslom výchovy kultivácia človeka • Nadčasové hodnotové ideály, osobný medziľudský vzťah • Samo vzdelanie je vysokou hodnotou • Do 50-60-tych rokov – výťah do vyššej sociálnej triedy • Industrializácia, hospodársky rast • Priorita organizačno-technologických vzťahov, masové vzdelávanie pre potreby štátu • Inštrumentálna povaha vzdelávania, formalizovaný vzťah, neutrálne in-formovanie • Riadi sa objednávkou štátu, hodnotou je diplom

6. Premena chápania, cieľov, funkcií a hodnôt vzdelania • Globalizácia - poistka pred deklasovaním • Demokratizácia sociálneho života • Sebarealizujúci sa ľudský subjekt, edukácia ako tvorba originálnej individuality • Riadi sa objednávkou trhu, ziskuchtivým finančným kapitálom (premena veľkých firiem na siete a dočasné nájomné služby) • Závislosť na meniacom sa trhu práce a distribúcii vzdelávania (biznis) • Vzdelanie – produkt na jedno použitie - tovar • užitočnosť, cena, rebríčky, uplatniteľnosť na trhu, mediálna odozva • Rýchlo využiteľná a vymeniteľná polovzdelanosť

7. Úloha učiteľa v globalizovanom svete • Tvrdošijne a optimisticky presadzovať myšlienku rozvoja človeka, schopného: • postaviť vlastnú sebarealizáciu na princípoch sebaprekročeniavlastných, okamžitých záujmov • asúnaležitostiazdieľaní života s ostatnými ľuďmi a celou prírodou. • Úloha učiteľa je oveľa zodpovednejšia a pre budúcnosť dôležitejšia, ako jespoločnosť dnes ochotná priznať • Nie iba škola je zlá, ale spoločnosť, konajúca proti človeku a ľudskosti, je vážne chorá

8. Kontexty kontinuálneho vzdelávania učiteľov • Vonkajšie vplyvy • Medzinárodný tlak, kríza spoločnosti, profesie, nároky reformy, demotivácia učiteľov, pád hodnoty vzdelania, trh, zodpovednosť profesie • Dilemy KVU • Nadväzovať na autonómiu univerzít • Pripravovať na nejasnú reformu • Podporovať školskú politiku a zároveň byť trhové • Rozvoj a ochromenie vzdelávacieho trhu • Množstvo peňazí a nemožnosť ich využiť pre potreby školy • Nejasný zmysel povinnej edukácie

9. Jadro učiteľskej profesionality(v čom ho nenahradí iný profesionál) Špecifická viacúrovňová integrácia: • Pedagogiky a psychológie do (psycho)didaktiky • Didaktiky a každého vedného odboru do odborovej (psycho)didaktiky • Didaktík medzi sebou (1. stupeň, vzdel. oblasti) • Teórie a praxe – dlhodobý cyklický proces: • Teoretické znalosti – teória vyučovania a vychovávania • Znalosti v činnosti (knowledge in action) – prax • Kontextové znalosti (na teórii založená odborná reflexia praxe→ vlastná teória výučby) – najmä odborové didaktiky

10. Expertné učiteľské znalosti Učiteľ má byť vybavený na diagnostiku a rozvoj vnútorných kvalít inej ľudskej bytosti a seba samej ako učiteľa • Expertné diagnostikovanie subjektov a situácií • Procesy rozhodovania a intervencie so znalosťou kauzality pre • Psychodidaktickú transformáciu obsahu odboru do učiva • Riešenie výchovných situácií • Interpersonálne stratégie • Reflexia a sebareflexia edukačného konania (Coolahan, Vonk, Shulman, Hustler, Yntire, Perrenoud, Berliner, Spilková, Vašutová) Jadro učiteľskej profesionality je psychodidaktickéa odborovo-didaktické

11. Niektoré podnety pre KVU • KVU - stála odborná reflexia praxe • Izolovanosť učiteľskej profesie • Uvádzanie do profesie - tútorstvo • Učiaca sa škola • Konštruktívna odborná spätná väzba • Tímová spolupráca – plánovanie, akčný výskum, hodnotenie – mentorstvo • Škola ako centrum vlastného vzdelávania – vzdelávanie šité na mieru • KVU ako štátom regulovanej profesie nemožno v plnosti ponechať na trh • Sieť s rozdelenými úlohami • Štát – koncepčná podpora vzdelávacej politiky, školy ako zamestnávateľa • Vzdelávací trh v závislosti od prostriedkov škôl pre objednávanie vzdelávacích služieb

12. Ďakujem za pozornosť.