Trnavská univerzita Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Kvaková Mária 2008

1. Hodnotenie dopadov na zdravielegislatívneho predpisu o jednorázových sociálnych dávkach pri narodení dieťaťa Trnavská univerzita Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Kvaková Mária 2008

2. DEFINÍCIA HIA HIA je kombinácia procedúr, metód a nástrojov, ktorými je možné posúdiť vplyv politík, programov a projektov na zdravie populácie, či šírenie týchto vplyvov v rámci populácie (SZO, Gothenburgská deklarácia,1999)

3. ZÁKLADNÉ HODNOTY HIA • Demokracia • Rovnosť • Udržateľný rozvoj • Etické využívanie dôkazov

4. “Dúha determinantov zdravia“ Zdroj: Zdravé verejné politiky (Dahlgren, Whitehead, 1991)

5. Kroky HIA Na čo dávajú odpoveď? I. Skríning Potrebujeme vykonať HIA? NIE – dopady na zdravie sú zanedbateľné alebo dostatočne známe doporučeniami ÁNO – je potrebné ďalšie skúmanie Ak je HIA potrebné, ako ho urobíme? II. Určenie hlavných tém III. Posúdenie rizika Ako začneme proces? Informovanie o výsledkoch skríningu bez odporúčaní IV. Informovanie Čo bude obsahovať správa? Čo môžeme urobiť, aby sme povzbudili rozhodovačov konať? V. Rozhodovanie Ako odsledujeme, či boli návrhy akceptované a či sa konalo na ich základe? VI. Monotoring a vyhodnotenie METODIKA HIA

6. SKRÍNING • je predbežný odhad dopadu na zdravie, ide o vlastné zdôvodnenie, prečo je na danú politiku, projekt, program potrebné vypracovať HIA • 10 legislatívnych predpisov vstúpilo do procesu, ktoré sa týkali jednorázových príspevkov pri narodení dieťaťa • pri vykonávaní HIA na legislatívne dokumenty musí skríningový proces vychádzať z dynamiky legislatívneho procesu a z právneho kontextu v rámci, ktorého sa nový zákon prijíma

7. Sprísnenie podmienok na príplatok 676/2006 Zavedenie príplatku pri narodení prvého dieťaťa 2008 návrh zákona 592/2007 235/1998 Príspevok pri narodení dieťaťa Rok 2007: Zmena zákona 676/2006 Podmienky na príspevok sú rovnaké Podmienky na príspevok sú rovnaké 1998 2008 Čas Príspevok a príplatok

8. Rozdiely vo výške a v podmienkach nároku na príplatok pri narodení dieťaťa:

9. Záver skríningu Zákon NR SR č. 592/2007 Z. z. • dôležitosť návrhu (ekonomická, sociálna, zdravotná) • determinanty zdravia (environmentálne, zdravotná starostlivosťbehaviorélne) • trvanie/frekvencia dopadu • populácia • zdroje (ľudské, finančné, informačné) • možné dopady na zdravie vybratej populačnej skupiny (prvorodičky) • nedostatočnosť niektorých informácií (pripravenosť systému zdravotníctva, motivácia a demotivácia mať dieťa, pochopenie zákona vrstvami obyvateľstva) • nejasnosť kritérií (plnoletosť matky dieťaťa, preukázanie absolvovania preventívnych prehliadok) dôležitosť návrhu (ekonomická, sociálna, zdravotná) determinanty zdravia (environmentálne, zdravotná starostlivosť, behaviorálne) trvanie/frekvencia dopadu populácia zdroje (ľudské, finančné, informačné)

10. URČENIE HLAVNÝCH TÉM (scoping) • zostavenie riadiacej skupiny • stanovenie možných rizík a prínosov pre zdravie • identifikácia otázok pre posúdenie rizika

11. Scoping • 9 členov expertnej skupiny ( Zdravotná poisťovňa(2), Lekár – gynekológ, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny(2), Manažment zdravotníckeho zariadenia, Verejné zdravotníctvo(2), Komunitný pracovník) • Riadený rozhovor pomocou dotazníku • Metóda analýzy názorov bola orientovaná cez fenomenologický prístup k textovej analýze • Profilácia situácie v SR (pôrodnosť, živorodenosť, príjem, poberanie sociálnych dávok, nezamestnanosť, priemerný vek živorodičiek)

12. Závery expertných názorov • Výška príplatku je adekvátna k súčasným pomerom, formulácia podmienok je jasná, nemalo by dôjsť k nepochopeniu zákona žiadnou populáciou, Trh práce sa neovplyvní • Soc. Slabšie vrstvy, Rómovia – príplatok môže čiastočne fungovať ako motivačný faktor mať prvé dieťa, príjem financií pre rodinu, možný vzostup pôrodnosti, nízky vek prvorodičiek (prehĺbenie) • Vzostup preventívnych prehliadok úmerne zvýšeniu pôrodnosti, kapacity dostatočné, dostupnosť k zdravotnej starostlivosti by mala byť dobrá , poisťovne pripravené

14. Hlavné témy • Posúdiť pôrodnosť v rizikovej populácii • Zhodnotiť zdravotné dopady v rizikovej populácii (matka) • Zhodnotiť zdravotné dopady v sekundárnej populácii (dieťa) • Absencia definície sociálne slabších, vekové delenie široké, nedostatok údajov o zdraví podľa sociálneho statusu

15. POSÚDENIE RIZIKA (risk appraisal) • charakterizácia pôvodu a rozmeru škodlivých a prospešných faktorov, aká populácia bude nimi dotknutá a ako; rieši sa, ako môžu byť prípadné riziká eliminované (minimalizované) a pozitívne dopady maximálne zvýraznené

16. PÔRODNOSŤ VO VZŤAHU K RÓMSKYM ŽENÁM VO VEKU 15-19 ROKOV V KOŠICKOM KRAJI V ROKU 2001 Regresná krivka závislosti počtu rómskych žien vo vekovej kategórii 15-19 rokov a počtu živonarodených detí matkám vo veku 15-19 rokov v jednotlivých okresoch Košického kraja v roku 2001 95% CI [0,9557; 0,9574]

17. Regresná krivka závislosti počtu Rómskych žien vo vekovej kategórii 15-19 rokov a počtu živonarodených detí v 1.poradí v jednotlivých okresoch Košického kraja v roku 2001 95% IS [0,7365; 0,7524]

18. Duševné poruchy – áno Náhradná starostlivosť – áno Expozícia riziku: Pôrod pred 18 rokom života Duševné poruchy – nie Náhradná starostlivosť – nie Populačná skupina: ženy vo veku 13 rokov Duševné poruchy – áno Náhradná starostlivosť – áno Neexpozícia riziku: Pôrod po 18 roku života Duševné poruchy – nie Náhradná starostlivosť – nie DIZAJN ŠTÚDIE: dlhodobá prospektívna kohortová štúdia

19. Prípady: • Počet Úmrtí do 1 roku života • Pôrodná hmotnosť nižšia ako 1500 g • Počet detí s vrodeným ochorením • Počet detí s infekčným ochorením Expozícia riziku: 1. vek matky pri pôrode menej ako 18 rokov 2. Nízky socioekonomický status Narodené deti v sledovanej populácii Neexpozícia riziku: 1. vek matky pri pôrode viac ako 18 rokov 2. Dobrý socioekonomický status • Kontroly: • Počet živých detí po 1 roku života • Pôrodná hmotnosť vyššia ako 1500 g • Počet detí bez vrodeného ochorenia • Počet detí bez infekčného ochorenia Hniezdová prípad - kontrola štúdia v rámci kohortovej prospektívnej štúdie

20. INFORMOVANIE (reporting) • sumarizácia informácií a výsledkov, napísanie predbežnej správy, informovanie členov riadiacej skupiny • Členovia expertnej skupiny • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ako navrhovateľ zákona a prijímateľ rozhodnutí

21. ROZHODNUTIE • určenie možností a rôznych variant pre rozhodnutia, kde finálne odporúčanie bude zahŕňať stratégie pre minimalizáciu alebo maximalizáciu dopadov • Prehodnotiť formu príplatku • Zjednotiť definíciu sociálne slabších vrstiev a monitorovať demografické ukazovatele aj podľa sociálneho statusu a etnickej príslušnosti • Zvážiť začlenenie hodnotenia dopadov na zdravie do procesu prijímania legislatívy v sociálnej oblasti

22. IMPLEMENTÁCIA, MONITORING A VYHODNOCOVANIE • určuje kroky, ktorými bude rozhodnutie implementované, urobí sa návrh monitorovania skutočného dopadu a zhodnotí sa proces HIA, jeho výstupy a dopady na zdravie

23. Klady HIA procesu • legislatívne dokumenty sú zložité, ale skríning zostavený pomocou prehľadu legislatívy za určité obdobie, pomerne jednoducho a jasne odhalil najväčšie zmeny (zavedenia príplatku k príspevku, podmienok za ktorých si prvorodička mohla uplatniť nárok na príplatok k príspevku a výšky príplatku k príspevku na prvé dieťa). • po uskutočnení HIA na Zákon NR SR č. 592/2007 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa sa proces hodnotenia dopadov na zdravie ako celok ukázal byť dobrým možným politickým nástrojom pri prijímaní rozhodnutí, pretože poukázal na možné pozitívne a negatívne dopady, čím odhalil silné a slabšie stránky legislatívneho predpisu. • Procesom boli odhalené obmedzené zdroje pre hľadanie dôkazov, nedostatok štatistických údajov potrebných pre monitorovanie dopadov legislatívy v sociálnej oblasti na zdravie a zistená potreba zjednotenia a definovania bežne používaných pojmov ako napr. sociálne slabšie vrstvy.

24. Zápory HIA procesu • Nezahrnutie dotknutej populácie do procesu. Vo vybranej expertnej skupine nebola tehotná žena zo sociálne slabšej skupiny, alebo rómskej znevýhodnenej komunity. Dotknutá populácia bola čiastočne reprezentovaná komunitnou pracovníčkou. • Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny neparticipovalo v procese, malo dostať len záverečnú správu, čím sa znemožnila konzultácia ich názorov, vízií a potrieb, čo mohlo viesť k odmeranému až odmietavému postoju k záverom, odporúčaniam hodnotenia dopadov na zdravie a implementácii zmien. • Expertná skupina sa nestretla, čím nastali rozpory v niektorých názoroch. Skutočnosť, že sa expertná skupina aktívne nezúčastňovala celého procesu znemožnilo konzultáciu sporných otázok vynárajúcich sa počas procesu.

25. ZÁVER HIA je  nová metodika, ale jej použitie v EÚ rastie, pretože pomáha nasmerovať politické rozhodnutia tak, aby bolo zdravie podporované, zachované, alebo poškodené minimálne.

26. Ďakujem za pozornosť!