Medzivojnová dráma

1. Medzivojnová dráma 1918 - 1945

2. Spoločenské podmienky • Zaostávala za poéziou a prózou • Sociálne príčiny: • Dráma predstavuje vyšší stupeň kolektívneho sebauvedomenia • Potrebuje primerané inštitucionálne podmienky • Dôležitú úlohu pri formovaní divadla mala preložená svetová dramatika • Situácia sa zmenila na prelome 30. – 40. rokov

3. Divadelná sieť • Vývin drámy treba sledovať s vývinom divadla ( podmienky pre jej spoločenskú realizáciu • Od r. 1918 sa rozvíjala v podmienkach profesionálneho aj ochotníckeho divadla • R. 1920 – Slovenské národné divadlo v Bratislave (začiatky spojené s českým divadelníctvom) • Profesionálny divadelný súbor uvádzal prevažnú časť svojho repertoáru po česky. Slovenské hry sa na repertoári divadla vyskytovali len zriedkavo a navyše hrali ich českí herci.

5. Nitra • 1939 – 1945 účinkovalo na vidieku Slovenské ľudové divadlo • Od r. 1941 so sídlom v Nitre • Novopostavená budova Divadla Andreja Bagara v Nitre

6. R. 1924 –Východoslovenské národné divadlo v Košiciach R. 1955 – premenované na Štátne divadlo

7. R. 1944 – Slovenské komorné divadlo v Martine pod vedením A. Bagara

8. Prešov • R. 1944 – Slovenské divadlo • Neskôr Divadlo Jonáša Záborského

9. Ďalší vývojJanko Borodáč • V začiatkoch SND na javisku dominoval klasický repertoár pod vedením Janka Borodáča • Orientoval sa na domácu a ruskú klasiku, predovšetkým na realistickú a na hry I. Stodolu • Uskutočnil novú dramaturgicko-režijnú koncepciu: • sformoval samostatný slovenský súbor • formoval prvú generáciu slovenského profesionálneho herectva: • Jozef Kello • Mária Sýkorová • Ján Sýkora • Oľga Borodáčová • Andrej Bagar • Hana Meličková A. Bagar H. Meličková

10. V rokoch vojny – do popredia mladší režiséri – Ján Jamnický, Jozef Budský • Priniesli nové tendencie – model syntetického divadla • Spája slovo, pohyb a hudbu do jednotného celku • V herectve – dôraz na štylizáciu a melodiku prednesu • Formovanie ďalšej hereckej generácie: • Mikuláš Huba • Július Pántik • Viliam Záborský • František Zvarík J. Jamnický J. Budský

11. Ivan Stodola 1888 - 1977 • Ovplyvnil ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký • Okrem medicíny sa mu divadlo stalo zmyslom života • Pomáhal kriticky vidieť novú slovenskú poprevratovú spoločnosť v pravom svetle. • Prejavoval sa ako neľútostný satirik slovenského malomeštiactva, ktoré pranieroval v komédiách • Jeho podobenstvá v dramatických tvaroch skratkovito a jasne vypovedali o slovenskej spoločnosti • Nadviazal na tradície J.G. Tajovského a J. Hollého, ale prevýšil ich v modernom zvládnutí tvaru, predovšetkým schopnosťou kriticky a sarkasticky nazerať na chyby • Zakladateľ modernej spoločenskej komédie a historickej hry

12. Tvorba - prehľad • Náš pán minister – komédia; kritika pokrytectva malomeštiakov a ich snahy preniknúť do vyšších kruhov • Čaj u pána Senátora – satira založená na slovnej a situačnej komike; výsmech malomeštiaka a jeho pachtenie po politickej moci • Keď jubilant plače – komédia; poukazuje na prejavy karierizmu a morálne pokrivenie inteligencie • Mravci a svrčkovia – satirická komédia; výsmech jednotlivcov, ktorí sa bezprácne obohacovali (inšpirácia z bájky o usilovnom mravcovi a ľahtikárskom svrčkovi) • Náš strýko Aurel – próza; o živote zakladateľa parných a plynových turbín • Historické hry:Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť

13. Bačova ženatragédia v 3 dejstvách • Námet zo života dedinského ľudu, z prostredia liptovských hôr • Korene v antickej tragédii (sociálny konflikt – zrážka človeka s osudom) • Monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky • Autor rozpracoval 4 motívy: • Evinu lásku k deťom • Tvrdú sociálnu skutočnosť • Údajnú smrť Ondreja • Nenávisť Ondrejovej matky • Konflikt – psychologický aj mravný • Príčiny – vysťahovalectvo a sociálny nedostatok • Podnecovateľ zla – Ondrejova matka: • Verí, že syn žije • Vyčíta Eve druhý vydaj, zlé gazdovanie • Druhé dieťa - pankhart

14. Stručná dejová línia • Zoznámenie s postavami: • Eva – žena baču Miša (druhý manžel) • Ondrej Muranica– prvý manžel; odchod za prácou do Ameriky; výbuch v bani, oznámenie o jeho smrti; strata pamäti • Eva – žije v šťastnom manželstve, pohodu narúša nenávisť bývalej svokry (presvedčená , že jej syn nezomrel) • Návrat Ondreja a prepis majetku na Evu • Ponuka pre Miša – zaplatenie cesty do Ameriky, aby sa ho zbavil • Evin boj o deti, zúfalstvo; východisko v samovražde • Posledné Evine slová: „ Teraz ma už obidvaja máte.“

15. 2.Zaraďte scény, z ktorej sú úryvky do kompozičnej osnovy drámy. Ukážky s úlohami 1. Konfrontujte text Bačovej ženy so všeobecným modelom obsahového usporiadania drámy (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, katastrofa) EVA: Že si nás vypovedal? ONDREJ: Čo sa ti robí? EVA: Mišo povedal, že ešte dnes musíme zo dvora von. ONDREJ: Ty? Môžem ja teba vypovedať? Môžem ja majiteľku svätojurského panstva vypovedať? EVA: Akú majiteľku? ONDREJ: Tu sú zmluvy, pozri, celý majetok: hory, pole, lúky, kaštieľ s celým zariadením a služobníctvom patrí tebe, Eve Muranica, rodenej Hadviždiak, manželke baču Ondreja Muranicu. Môžem ja vlastnú ženu z jej majetku vypovedať? ...... EVA: (hlavou kýva) Nechaj to, Ondrej. Nie je to pre mňa. ONDREJ: Že nie pre teba? Či vieš, ako som ja v tej Amerike tvrdo robil? Či vieš, čo to ? bolo v ten prvý rok už toľko dolárov nazbierať? A všetko bolo vždy len pre teba. Deň po dni, pri každej výplate som rátal: hľa, Eva bude mať pekné topánky, Eva bude mať na háby. Nejedol som, v bani zhrbený, v prachu, v dusnote kresal som uhlie, a keď iní zmorení vzdychali, ja s úsmevom rýpal som do kameňa. Eve bude, Eve bude, Eve bude. A keď som videl, ako sa mi doláre zbierajú, pomyslel som: ešte viac, tu je príležitosť, ešte viac. A vzal som si ešte ťažšiu prácu. Vo vode po kolená, po pás som sa boril. Druhí žltli, bledli a hynuli po kanáloch, aj som doláre čítal. Eve bude na záhradu, Eve na pole, Eve na kone. A keď som sa prebudil po päťročnom nešťastí z tej tmy, prvé slovo mi bolo: k Eve, k Eve, k Eve! A majetok je dnes tvoj.

16. EVA: Ale kdeže by to bol môj majetok, a kde by ja pasovala za paniu, prepíš na seba, Ondrej, to panstvo. ONDREJ: (ustrnutý) Ako to, čo to, čo zmýšľaš? (Ráznejšie.) Neuznávaš, že je tvojou povinnosťou sa ku mne vrátiť? EVA: (neisto) Uznávam. ONDREJ: Tak teda toho druhého opustíš! EVA: (rázne) To je nemožné. ONDREJ: Nerozumiem. Ako to? 3.Na základe obsahu divadelnej hry vysvetlite nasledujúcu Ondrejovu vetu: A keď som sa prebudil po päťročnom nešťastí z tej tmy, prvé slovo mi bolo: k Eve, k Eve, k Eve! A majetok je dnes tvoj. 4.Vysvetlite Evinu odpoveď v jej tretej replike. 5.Podľa vášho názoru konal správne Ondrej? Ako by ste sa zachovali v jeho situácii vy? Svoje tvrdenia zdôvodnite.

17. Jožko Púčik a jeho kariéra„satira na falošne chápaný humanizmus“ • Hlavné postavy: • Jožko Púčik • poctivý, dôveryhodný, mierumilovný úradníček, riskuje svoju statočnosť, aby pomohol iným • Tragikomická postava – verí v pravdu a spravodlivosť (miluj blížneho svojho) • Pracuje v dobročinnom spolku Humanitas, spláca švagrove dlžoby a stará sa o dve sestrine deti • Rohatý • Jeho šéf, pravý opak, bezohľadný, pokrytecký • Potreboval peniaze na zaplatenie výživného – požičal si ich zo spolku • Požiadal Jožka, aby to neprezradil • Jožka uväznili za krádež; kým sa správal pasívne, bol hrdinom (podporujú ho dobročinné spolky, aby vykázali činnosť) • Keď pravda vyjde najavo, nikto oň nemá záujem • Rohatý všetko prekrútil a prípad vyhlásili za omyl predsedníčky spolku Autor hru schválne nezakončil verejným odhalením Rohatého, lebo chcel zdôrazniť, že spoločnosť trpí takýchto ľudí a dokonca môžu žiť pod nálepkou dobročinného spolku.

18. Július Barč – Ivan (1909 – 1953) • Priniesol do dramatickej tvorby nové, originálne prvky • Nadviazal na európsku dramatickú modernu • Využil najmä podnety expresionizmu

19. Prehľad tvorby • 3 000 ľudí – sociálna tematika; konflikt zamestnancov a robotníkov s majiteľom závodu (zatvorenie továrne v Krompachoch počas hospodárskej krízy • Diktátor – dráma s črtami Čapkovej hry Bílá nemoc; manipulácia s osudmi iných • Mastný hrniec – satira na karierizmus, úplatkárstvo, pretvárku; založená je na zámene osôb a na omyle; dej sa odohráva v Ťuťotíne (moderné Kocúrkovo); zobrazil pomery v prvých rokoch klérofašistickej SR

20. Matkadráma v troch dejstvách • Vyznačuje sa psychologickým expresionizmom • Konanie postáv je vybičované • Nastoľovaná je otázka života a smrti • Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy; matkine vidiny • Text je vzrušený, fragmentárny – veľa nedokončených viet • Fatálnosť ; matkine predtuchy a jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zmierila dvoch bratov

21. Dejová línia a postavy • Banícke prostredie – nevraživosť dvoch bratov Paľa a Jana • Paľo – po štyroch rokoch sa vracia z Ameriky chudobný a biedny (prináša dary – matke modlitebnú knižku a bratovi nôž) • Jano – pracuje v bani, po návrate brata mu vyčíta, že sa vrátil ako bedár; • Anna Pavlíčka – matka ; má vidiny, zvláštnu schopnosť, ktorá ju napĺňa strachom (dokáže predvídať budúcnosť) • Vzťah medzi bratmi je čoraz horší, pridáva sa k tomu aj žiarlivosť kvôli Katke (dievča, ktoré Jano prebral Paľovi počas pobytu v Amerike) • Matka má opäť vidiny a predpovedá tragédiu – Jano sa vrhne na Paľa nožom, ktorý dostal od neho do daru • Rozhodne sa konať, aby sa jej predstavy nestali skutočnosťou – obetuje sa, aby zachránila Paľa a zmierila bratov (vzbura matky proti Bohu - osudu)

22. Ukážky a úlohy MATKA: Sadni si. Ustatý budeš po veľkej ceste. Si doma. PAĽO: Doma? Brat, my sme si ani ruku nepodali. Neprivítal si ma a neviem, či ma prijmeš? Ja som tu nič. Ty si pán. MATKA: Ako by ťa neprijal. Brat brata. JANO: Nech sa neozývajú, keď sa mňa spytuje. PAĽO: Tvrdý si. JANO: Čakanom narábam. PAĽO: I ja. Ale iba ruky mám tvrdé od neho. JANO: Lekcie si mi prišiel dávať? PAĽO: No! Ale ani prosiť nebudem. Ak nieto pre mňa miesta, nájdem si u kamaráta. 1. Aký skrytý význam má tretia Paľova replika? 2. Z textu ukážky vypíšte prvé slovo vety, ktorou Jano vytýka bratovi, že ho chce poúčať a dajte ho do genitívu plurálu. 3. V záverečnej scéne drámy Matka sa hlavná hridnkavedome vrhne medzi rozvášnených bratov, pričom ju Jano v tme bodne nožom, ktorým zaútočil na Paľa. Akým abstraktným podstatným menom alebo slovesným podstatným menom by sme mohli pomenovať jej čin.

23. 1. Reč postáv zapadá do chudobného ľudového prostredia. Jej zvláštnym znakom je používanie 3. osoby plurálu. Ako sa volá toto oslovovanie? Zmeňte tento spôsob oslovovania a prispôsobte ho súčasnej slovenčine. 4. Zaraďte ukážku do kompozičnej osnovy drámy. 2. Ktoré znaky expresionizmu sa dajú rozpoznať v uvedenej ukážke? 3. Text písaný kurzívou pri menách konajúcich postáv nazývame autorské poznámky. Vysvetlite, akú funkciu pri inscenácii zohrávajú tieto pridané autorské informácie? JANO: Ty sa len o Katku staráš, čo? Len o ňu. Pekné dievča. A šikovne si ju dostal. Nik nevedel, že sliediš za ňou, že potajomky sa schádzavate, že žobrák sa strojí byť pánom. Šikovne si to robil. Ani ja som nevedel o ničom. A zo mňa si ešte nik nespravil blázna. Nik. Počúvaš? Či si vtedy myslel na to doteraz hovoril ticho, zdanlivo pokojne, ale teraz vyskočí a vytiahne nôž, že za to mi raz dušu dáš? PAĽO: tiež vyskočí. Na chvíľu ich osvieti reflektor. Opakuje sa obraz z piateho výstupu druhého dejstva. MATKA: vie, že je to osudné slovo. Zhasí lampu. JANO: Zhasili? Nech! Odkopne stoličku. Ja ho nájdem! Počuť iba kroky. MATKA: výkrik: Tu je, tu v kúte... JANO: Už ťa mám. Telo padá. Jedna ti je dosť? Zohne sa. Kriste! Kto je to? Kto tu leží? PAĽO: Ma si zabil. JANO: Ako... Ako sa sem dostali... Nie! Teba som musel! PAĽO: zapáli lampu. Bratia sa dívajú na seba. JANO: urobí krok, ale uvedomí si naraz, čo vykonal: Oni... Ich som... Nie. Nezabil som ich. Nie... Len raz som udrel... Zdvihne ju a nesie. Položí na posteľ. Mama, bolí... Ja som ich nechcel... Nechcel som... Mama, počujú... Prečo nevravia? Nechcú ku mne...

24. Ďakujem za pozornosť. • PhDr. Eva Fajčíková