Pedagogika a jej vedný profil

1. Pedagogika a jej vedný profil Vývin pedagogiky Pedagogika – definícia, predmet, funkcie Pedagogické vedné disciplíny Postavenie pedagogiky medzi vedami Základné pedagogické kategórie Výchova a jej limity

2. Pôvod výrazu pedagogika Antické Grécko: • paidagógos= otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána a odprevádzal ho do školy (pais = chlapec, agóge = vedenie niekoho)  neskoršie latinské označenie paedagogus - aj učiteľ a vychovávateľ  väčšina indoeurópskych jazykov • pedagogika - označenie vedy o výchove – 18. storočie

3. Vývin pedagogiky • pred vznikom pg ako modernej vedy (do 19. stor.) je pg súčasťou filozofie – chápaná ako umenie • do 17. stor. orientácia pedagogiky na ciele • 17. stor. – didaktické hnutie (J.A. Komenský) • deskriptívne štádium, pg pestovaná ako praktická veda (technológia procesov výchovy a vzdelávania) bez vedeckej a inštitucionálnej základne • 19. stor. – pg - veda, opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami (J. F. Herbart – považovaný za zakladateľa pg ako samostatnej disciplíny)

4. prelom 19. a 20. stor. – rozvoj prírodných vied  tendencie zvedečťovať pedagogiku (experimentálna pedagogika, pedológia)  kvantitatívne orientovaná veda • súčasnosť – 2 základné trendy (modely): 1) orientácia na kvantitatívny výskum (sledovanie intenzity, množstva, kauzality...) = scientistický, nadväzujú na scientisticko – pozitivistický model 2) orientácia na kvalitatívny výskum (klasifikácia významu, charakterizovanie prípadov, modelov) – niekedyoznačovaný ako humanistický

5. Definície pedagogiky • Pedagogika – veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol.,2001, s. 16) • Pedagogika - veda o výchove a vzdelaní (Vališová, Kasíková a kol., 2007) • Pedagogika - veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997, s.73)

6. Argumenty, spochybňujúce jej existenciu: rieši predovšetkým otázky praxe  je skôr umením rozmanitosť výchovných javov opiera sa o príbuzné vedné disciplíny  neostáva jej čo riešiť Aké atribúty charakterizujú vedu (Průcha,1997, s.41):  jasne vymedzený predmet skúmania a jeho teória  výskum a jeho metodológia  infraštruktúra a podporné inštitúcie pre fungovanie vedy  tieto atribúty pedagogika má Je pedagogika samostatná vedná disciplína?

7. Má byť pedagogika vedou normatívnou alebo empiricky popisnou? • Pg ako normatívna veda (tradičná pg) • predmetom záujmu nie je len popis a porozumenie výchovným javom – určuje aj, aké majú byť (určuje ideály, ciele, vzory, prostriedky...)  má aj regulatívnu funkciu • Pg ako empiricky popisná veda veda vysvetľujúca, orientovaná na výklad, popis, porozumenie výchovným javom Moderná pg – veda o edukačnej realite, ktorú pomocou svojej teórie a výskumu identifikuje, popisuje, analyzuje a objasňuje (Průcha, 1997, s. 42)

8. Predmet pedagogiky 1)Javy, ktoré organicky patria k výchove a neskúma ich žiadny iný odbor • vymedzovanie cieľovvýchovy a spôsoby ich konkretizácie v obsahu edukácie • procesuálne otázkyvýchovných javov (formy, postupy, interakcie), t.j. rozpracovanie jednotlivých etáp a ich nadväznosť) • organizačno – inštitucionalizačné podmienkyvýchovy (školský systém, rozvrh hodín, vyučovacia hodina...) 2)Javy, ktoré bezprostredne súvisia s fenoménom výchovy a sú predmetom skúmania aj iných vied o človeku (napr. psychosomatické vlastnosti žiakov, spoločenské podmienky výchovy...)

9. Funkcie pedagogiky • Poznávacia • Praktická • Prognostická

10. Pedagogické disciplíny (nejednotná klasifikácia) • Všeobecná p. – všeobecné základy p., základné otázky výchovy, vedoslovie, ciele výchovy... • Metodológia p. – metódy skúmania ped. javov a procesov, spôsoby získavania poznatkov • Dejiny p. – štúdium vývinu pedagogických ideí, názorov, koncepcií, výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií, legislatívy a riadenia škôl • Porovnávacia (komparatívna) p. – analýza vých.-vzdel. systémov v rôznych krajinách, postihnutie všeobecných rysov a tendencií vo vyučovaní a výchove vo svete

11. Didaktika(teória vyučovania) – skúma podstatu vyučovania, analyzuje ciele, obsah, proces vyučovania, vyuč. zásady, organizačné formy, metódy  základ pre odborové didaktiky (špeciálne didaktiky jednotlivých učebných predmetov) • Teória výchovy – analýza vyučovacích činností z hľadiska formovania rôznych stránok osobnosti (mravnej, estetickej, pracovnej, polytechnickej, telesnej, svetonázorovej, náboženskej) • Pedagogická diagnostika – skúmanie javov a výsledkov činností žiakov, umožňuje odhaľovať dosiahnutú úroveň žiakov, ich poruchy a problémy  základ pre hodnotenie

12. Špeciálna pedagogika(v minulosti nápravná p., liečebná p.) – zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodov postihnutia vrodenými či získanými nedostatkami duševnými a telesnými • Pg mentálne postihnutých (psychopédia) • Pg zrakovo postihnutých (tyflopédia) • Pg sluchovo postihnutých (surdopédia) • Pg telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia...) • Pg detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (logopédia) • Pg psychosociálne narušených • Pg detí s viacnásobným postihnutím • Pg detí s poruchou učenia • Pg detí s poruchami správania (etopédia) • Pg výnimočne nadaných a talentovaných

14. Vzťah pedagogiky k iným vedám: Pedagogika = humanitná veda, veda o človeku, sociálna veda • Filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a myslenia) - Gnozeológia (teória poznania)  teoretický základ pre metodológiu p. a didaktiku  - Logika (veda o zákonoch správneho myslenia)  význam pre metodológiu  - Axiológia (veda o hodnotách), Etika (teória morálky)  odraz vo výchovných cieľoch, mravnej či etickej výchove 

15. Psychológia – analyzuje psychickú stránku rozvoja osobnosti  pomáha poznávať objekt výchovy a adekvátne aplikovať zámerné vplyvy na žiaka • Sociológia – veda o zákonitostiach vývoja spoločnosti  výchova = sociálny jav  • Historické vedy - dejiny politiky, kultúry, filozofických ideí, dejiny pg  základ pre pochopenie výchovných javov, pre prognózovanie • Biológia - poznatky o dieťati  zdravotné, hygienické normy, význam pre špeciálnu pg • Väčšina disciplín všeobecného aj odborného vzdelania  odborové didaktiky

16. Základné pedagogické kategórie • veda  nutnosť presnej terminológie (komunikácia vo vede, interpretácia a vedecké vysvetľovanie..) • problém pg. – hovorové výrazy

17. Výchova - definícia poznačená terminologickým dualizmom - rozlišovanie pojmov výchova a vzdelanie historicky podmienené Educatio – (vychovávanie, výchova..)  formovanie morálky, charakteru, týka sa správania k druhým ľuďom a k sebe  výsledkom je vychovanie Eruditio – (vzdelávanie, učenie, vedomosti...)  vštepovanie, osvojovanie si základov kultúry – vedomostí, faktov.. zručností  výsledkom je vzdelanie

18. Výchova v širšom zmysle - zámerné pôsobenie na rozvoj osobnosti (Jůva a Jůva, 1994, s. 27) - zahŕňa všetky stránky formovania osobnosti (etická, rozumová, estetická, pracovná, telesná) - zahŕňa výchovu + vzdelávanie - má podobu výchovných situácií B) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov, presvedčenia  mravných, povahových, charakterových vlastností človeka  eticko – normatívna činnosť

19. Edukácia, edukačný proces (pôvod – anglofónne krajiny) – „stredový“ termín, významovo neutrálny = výchova + vzdelávanie

20. Dôležité znaky výchovy: • je nevyhnutnou sociálnou skutočnosťou • chápaná pozitívne – ako proces zdokonaľovania • inštitucionalizovaná (uskutočňuje sa v škole, v rodine....) • intencionálna (zámerná, cieľavedomá) – výchova nie je náhodná

21. Socializácia Výchova Vzťah socializácie a výchovy: Socializácia – proces, prostredníctvom ktorého sa indivíduum postupne začleňuje do spoločnosti - zahrnuje všetky náhodné i zámerné procesy, ktoré pôsobia na utváranie osobnosti Výchova - špecifický druh socializácie - navodzuje a riadi zámerné zmeny a procesy v osobnosti

22. Učenie sa = predpoklad každej edukatívnej aktivity - zmena navodená v jednotlivcovi vplyvom jeho skúsenosti (Slavin, 1991) - rozvojová zmena v znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v iných osobných vlastnostiach jednotlivca.. (aktivita žiaka) • Učenie (niekoho) = uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa (aktivita učiteľa...) Základné oblasti učenia: • kognitívnaoblasť vzdelávania • afektívna oblasť výchovy • psychomotorickáoblasť výcviku

23. Vedomosti - súbor osvojených vedomostí, zručností, návykov, ktoré sú nadobudnuté vzdelávaním • Zručnosti (dovednosti) - schopnosti človeka vykonávať určité činnosti • Návyky - zautomatizované vykonávanie určitej činnosti • Zvyky – osvojené a upevnené tendencie v určitom čase vykonávať určitú činnosť • Vyučovanie - forma cieľavedomého a systematického vzdelávania a výchovy detí, mládeže a dospelých (Kasíková, 2007, s. 121)

24. Výchova a jej limity - problém determinácie vývinu človeka (biol. faktory či vplyv prostredia vrátane výchovy?)Krajné prístupy k riešeniu otázky determinácie vývinu Biologická determinácia endogénne činitelevývinu (vychádzajú z organizmu) Sociálna determinácia  exogénne činitelevývinu (pôsobia na človeka z vonkajšieho prostredia)  Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu

25. Biologická determináciaendogénne činitelevývinu (vychádzajú z organizmu) - dedičnosť, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zretie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby, pudy 

26. Nativistické teórie: • rozhodujúca úloha dedičnosti F. Galton –“Dedičný génius“ 1869 - štúdium významných osobností H.H.Goddard– štúdium rodokmeňa rodiny „Kallikak“ (USA) hereditárna determinácia delikvencie (podobne Mednik) A.Gessel– predstaviteľ rastovej teórie – vývin vníma ako rast – tj. biologický jav S.Freud – vývin ovplyvňujú premeny pudovej energie -

27. Ďalšie biologizujúce teórie: napr. Lombrosova teória o rodenom zločincovi (príčiny vidí v dedičných predpokladoch, ktoré sa prejavujú aj v somatických znakoch človeka) typológia E. Kretschmera (napr. „atletik“ – epileptoidný typ - inklinuje k násilnej a „asthenik“ k záludnej trestnej činnosti) typológiaW.H. Scheldona

28. Environmentalistické,empirické teórie:(rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia  význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t.j. rodina, škola, masmédiá...)

29. Environmentalistické, empirické teórie: J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C.A.Helvetius– výchova je všemocná J.B.Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B.F.Skinner– každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

30. štúdium monozygotnych a dizygotných dvojčiat, vývoj genetiky  Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu W. Stern– vlohy sú len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie aby sa stali skutočnosťou (teória dvoch faktorov) L.S. Vygotskij J. Piaget – vývin sa uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa a vnímaných javov z prostredia

31.  v súčasnosti prevládajúci názor: • genotyp určuje len základný smer vývinu, jeho možnosti a snáď limity  prostredie a výchova môžu významne ovplyvniť správanie a postoje jedinca Na základe výskumov možno tvrdiť že: 1. senzorický a motorický systém je hereditárne najviac podmienený 2. kognitívny a afektívny systém je hereditárne čiastočne podmienený 3. štýlovo-hodnotový systém je najmenej hereditárne podmienený (t.j. postoje, názory, hodnotová orientácia...)

32. Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997, 495 s. ISBN 80-7178-170-3 VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. a kol. 2011. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011, 456 s. ISBN 978-80-247-3357-9 ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN,2004, 231 s. ISBN 80-10-00456-1