F yz io lógia živočíchov

1. Fyziológia živočíchov Úvodná prednáška

2. 1. Predmet a rozdelenie FŽ • základná biologická disciplína, skúma funkcie organizmov, • ich ontogenetický a fylogenetický vývoj, ich reguláciu, koor- • dináciu vnútri organizmu a integráciu s vonkajším prostredím • vychádza z poznatkov anatómie, biochémie, biofyziky, cy- • tológie a histológie. Využíva poznatky kybernetiky a bioniky. • FŽ sa delí na: a) všeobecná fyziológia: vývinová a porovnáva- • cia fyziológia • b) špeciálna fyziológia : lekárska (normálna a • patologická fyz. človeka), fyz. výživy, fyz. • telesnej práce a športu, gravitačná fyziológia, • letecká a kozmická fyz., neurofyziológia, en- • dokrinológia, atď.

3. 2. Hlavné funkčné systémy organizmu • Obehový systém (funkcie krvi a lymfy, práca srdca a ciev) • Respiračný systém (procesy dýchania, činnosť pľúc) • Tráviaci systém (mechanizmus a chemizmus trávenia, vstre- • bávanie živín) • Vylučovací systém (činnosť obličiek) • Nervový systém (funkcie nervov, mozgu a miechy) • Endokrinný systém (žľazy s vnútorným vylučovaním) • Reprodukčný systém (činnosť pohlavných žliaz a funkcie • pohlavných orgánov) • Imunitný systém (funkcie sleziny, bielych krviniek, lymfa- • tických uzlín) • Oporný systém (fyz. kostí a chrupaviek) • Pohybový systém (kostrové a hladké svaly) • Zmyslové orgány (zrak, sluch, čuch, chuť, somestetické re- • ceptory)

4. 3. História FŽ Starovek : vývoj FŽ ako súčasť medicíny Hippokrates (460-370 pr.n.l.) – „prvý moderný lekár“ Herofilos z Chalkedonu (335 – 280) – zakladateľ ale- xandrijskej lekárskej školy, mozog ako nástroj duše, pitvy, rozlíšil nervy od ciev, popísal mozgové blany Galenos z Pergamonu (129 – 200 n.l.): teória štyroch telesných štiav, srdce je zdrojom tepla, pečeň tvorí krv, vyše 500 medicínskych pojednaní Avicena (Ibn Sina) (980 – 1037): dielo „Chánon me- dicíny“, rozpracovanie ideí Galena a Hippokrata

5. William Harvey (1578-1657) - „otec fyziológie“, objaviteľ krvného obehu

6. Alphonso Borelli (1608-1689) - štúdie o pohybe, základom kontrakcie svalu sú svalové vlákna, dielo „De motu animalium“

7. Antonius van Leeuwenhoek ( 1632-1723) - popis červených krviniek a spermií

8. Marcello Malphigi (1628-1694) • popis erytrocytov, dokázal existenciu vlásočníc, mikroskopická anatómia obličiek, pečene a sleziny

9. Holandský anatóm R. de Graaf (1641-1673): objav folikulov vo vaječníku, význam pankreatickej šťavy a žlče. Anglický lekár R.Lower : prvá trensfúzia krvi medzi dvoma živo- číchmi Francúzsky lekár J.B.Denis (1640-1704) : prvá úspešná transfúzia krvi u človeka (objav krvných skupín u človeka : až Karl Land- steiner r.1900)

10. Antoine Lavoisier (1743-1794) • izoloval kyslík, dýchanie je spaľovanie pomocou • kyslíka, vzniká pri tom C02, kalorimetria

11. A. von Haller (1708 – 1777) • dráždivosť ako všeobecná vlastnosť živej hmoty • zakladateľ experimentálnej psychológie

12. Luigi Galvani (1737 – 1798) • elektrická stimulácia svalu žaby vedie ku kontrakcii

13. Galvaniho pokus

14. Lazzaro Spalanzani (1729-1799) • úloha žalúdočnej šťavy pri trávení • oplodnenie u nižších živočíchov • fyziológia krvného obehu

15. Jan Evangelista Purkyně (1787-1869) • bunková teória • fyziológia zraku, prevodného systému myokardu, • - mikroskop. technika, daktyloskopia

16. Claude Bernard (1813-1879) • sacharidový metabolizmus, autonómny nervový systém, úloha pečene a pankreasu, curare, vsokonstrikcia • teória stálosti „milieu interieur“

17. Walter Cannon (1867-1945) • zaviedol termín „homeostáza • používal x-lúče k štúdiu pohybov GI-traktu • objav sympatínu (látka podobná adrenalínu) • mechanizmy vedenie nerv. vzruchu • dielo „The wisdom of the body“ (1939)

18. E.H.Weber a K.Fechner (19.stor.): zákonitosti zmyslo- vého vnímania (psychofyzika), objav sympatického a parasympatického účinku na srdce Ilja Mečnikov: mechanizmus fagocytózy Paul Ehrlich: teória tvorby protilátok G.R.Minot : príčiny zhubnej anémie V.M.Bayliss a E.Starling : objav hormónu sekretínu

19. Ivan Petrovič Pavlov (1849-1936) • objav podmienených a nepodmienených reflexov, teória učenia • Nobelova cena za fyziológiu (1904)

20. Charles Scott Sherrington (1857-1952) -teória reflexov, objav synapsií - “otec modernej neurofyziológie“

21. J.Axelrod, U. von Euler, B.Katz : biofyzikálny mechanizmus vzniku a vedenia nervových vzruchov (Nobelova cena r.1970)

22. 4. Vnútorné prostredie organizmu Požiadavka stálosti prostredia obklopujúce bunky mnohobunkového prostredia – evolučná „spomienka“ na vznik života v mori ? Stálosť prostredia : zloženie morskej vody (NaCl : KCl : CaCl = 12 : 2 : 2) vnútorné prostredie (12 : 2 : 1) Zabezpečenie stálosti – najmä obehový, dýchací a vy- lučovací systém. Homeostatické mechanizmy : spätnoväzobné regulačné obvody s negatívnou spätnou väzbou. Vyrovnávajú odchýlky od „nastavených“ hodnôt

23. Čo tvorí vnútorné prostredie organizmu ? • Základné oddiely telesných tekutín: • Intracelulárna tekutina (60 % tekutín) • Extracelulárna tekutina (40 % tekutín) • a) intersticiálna tekutina (80 %) • b) krvná plazma (20 %)