Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.

2. PhDr. Ján Riapoš PhD., Nie okolnosti, ale reakcie na okolnosti určujú TVOJ život.

3. 28.9.1968 • 13.2.1993 ...a ešte veľa dátumov SOM JEDEN Z VÁS Môj príbeh

4. Definície zdravia Chápanie pojmu zdravia závisí od spoločnosti, stupňa jej rozvoja a jej kultúry. Florence Nightingelová: „ Zdravie znamená dobre sa cítiť a naplno využívať svoje sily“. Zdravie je proces rozvíjania, používania, ochraňovania všetkých zdrojov ľudského tela, duše, mysle, rodiny, komunity a prostredia. WHO /1947/ definuje zdravie ako stav úplnej psychickej, fyzickej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby či slabosti.

5. Definícia choroby Choroba je „porucha zdravia, súhrn reakcií organizmu na vplyv činiteľov, ktoré môžu vyvolať poškodenie organizmu“. Východiskom z choroby môže byť úplné vyliečenie - návrat zdravia, dlhodobé až trvalé zhoršenie - porucha zdravotného stavu (zdravotné postihnutie), resp. ukončenie života Zdravie a chorobu nemožno chápať ako protiklady ľudského života, choroba znamená akékoľvek zlyhanie fyziologických funkcií organizmu, prípadne zlyhanie interakcií medzi organizmom a prostredím

6. Definícia zdravotného postihnutia(podľa Dohovoru OSN, 2006) • Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

7. Definície zdravotného postihnutia v SR Invalidným občanom podľa zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je občan, u ktorého rozhodnutím posudkovej komisie sociálnej poisťovne % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania je vyššia ako 40%. Občanom so zdravotným postihnutím na účely z. č. 5/2004 Z.z. je: • Občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu • Občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu Občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na účely z. č. 447/2008 Z.z. je občan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac

8. Modely a prístupy k problematike zdravotného postihnutia: • Klinický (medicínsky) model – ide o problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť formou individuálnej, profesionálnej liečby. • Sociálny - Spoločenský model - porucha ako spoločenský problém. Nie je len atribútom jednotlivca ako skôr komplexnou paletou podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským prostredím. Riešenie vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti v celej jej šírke. • ”Bio – psycho - sociálny” model, resp. prístup, o ktorý sa opiera dokument WHO z r. 2002 (Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF) sa usiluje o integráciu oboch uvedených modelov. Pokúša sa o syntézu, ktorá by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického, individuálneho – psychologického, i sociálneho (vrátane environmentálneho).

9. Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – ICF (2002) V popredí záujmu ICF je posúdenie zdravotného stavu jedinca z bio-psycho-socio-enviromentálneho aspektu, t.j. • stav zdravia, resp. prítomnosť chorobných zmien, • osobnostný rozmer, • možnostispoločenských aktivít aj pri zmenách štruktúr a funkcií jednotlivých systémov (možnosti uplatnenia sa a účasti na spoločenskom živote, • environmentálne faktory, ktoré charakterizujú ekosystém takéhoto jedinca

10. Základné pojmy v charakteristike zdravia, choroby, zdravotného postihnutia – podľa ICF -Porucha (impairment) - akákoľvek strata alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre alebo funkcii - Dizabilita – akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny - Handicap – nepriaznivá spoločenská situácia, vyplývajúca z poruchy alebo dizability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje plnenie úloh, ktoré sú pre túto osobu normálne (vzhľadom na vek, pohlavie, sociálne a kultúrne podmienky)

11. Zdravotné postihnutia – delenie • Telesné postihnutia – problémy s mobilitou • Sluchové postihnutia – problémy s komunikáciou • Zrakové postihnutia – problémy s orientáciou • Kombinované postihnutia – prelínanie jednotlivých • Mentálne postihnutia (mentálna retardácia) – intelektová dizabilita, napríklad u geneticky podmienených syndrómov – často viacnásobné postihnutie • Civilizačné choroby (chronické choroby) • Psychiatrické ochorenia

12. Klasifikácia dizability • dizabilita v správaní sa •  dizabilita v komunikácii (dizabilita k počúvaniu reči, k porozumeniu reči, k rozprávaniu,), v orientácii • dizabilita v osobnej starostlivosti (problémy s kontrolou vylučovania, v osobnej hygiene, v obliekaní, v stravovaní) • lokomotorická dizabilita (dizabilita k chôdzi, k behu, k zdolávaniu schodov,k premiestňovaniu, k doprave, k zdvíhaniu, iná ), dizabilita v obratnosti •  situačná dizabilita (vo vytrvalosti, k znášaniu teploty, k znášaniu hluku, osvetlenia, pracovných stresov, k znášaniu iných činiteľov životného prostredia, iné) •  iné obmedzenia činnosti

13. Možnosti vzniku handicapu • orientačný a komunikačný handicap •     handicap vo fyzickej nezávislosti (nezávislosť vzhľadom k pomôckam a podpore iných ľudí) •    pohybový handicap (možnosť a rozsah pohyblivosti od referenčného bodu, napr. od postele, od dvier) •     handicap v zamestnaní (nemožnosť konať ako je to obvyklé vzhľadom na pohlavie, vek a kultúru) •    handicap v spoločenskej integrácii (podieľať sa na obvyklých spoločenských vzťahoch a udržovať ich) •     handicap v hospodárskej sebestačnosti (v porovnaní s obvyklou socio-ekonomickou činnosťou a nezávislosťou)

14. Poruchy telesnej štruktúry a pohybovej funkcie – dizabilita v mobilite Vrodené poruchy štruktúry alebo funkcie tela (chýbanie, resp. deformácia končatiny, detská mozgová obrna, spina biffida a iné), Poúrazové stavy (amputácie, poškodenia chrbtice, iné) Dôsledky chronických ochorení pohybového aparátu (artritídy alebo artrózy) Dôsledky neurologických ochorení: • Roztrúsená mozgovo-miechová skleróza • Dôsledky neuro-muskulárnych ochorení - svalové dystrofie – t.č. poznáme 9 druhov • Parkinsonova choroba • Stavy po mozgovej príhode • Iné

15. Poruchy zmyslových orgánov – dizabilita v orientácii, v prístupe k informáciám a v komunikácii Poruchy zraku (strata oka, ťažká porucha zraku u oboch očí, resp. u jedného oka s oslabením zraku druhého oka, stredná porucha zraku u oboch očí, iná porucha zraku) Poruchy sluchu (poruchy sluchovej citlivosti - úplná, alebo hlboká porucha vývoja sluchu, hlboká obojstranná strata sluchu, resp. v jednom uchu so stredne ťažkou poruchou druhého ucha, stredne ťažká obojstranná porucha sluchu, iná porucha sluchovej citlivosti) Iné sluchové alebo ušné poruchy, porucha vestibulárnej funkcie,

16. Poruchy vnútorných orgánov a geriatrické problémy • mechanická a motorická porucha vnútornýchorgánov; • porucha kardiovaskulárnej a respiračnej funkcie; • porucha gastro-intestinálnej funkcie; • porucha tvorby a vylučovania moču; • porucha reprodukčnej funkcie; • defekty vnútorných orgánov; • iná porucha vnútorných orgánov

17. Ako možno pomáhaťv prospech inklúzieosôb s telesným postihnutím • vytváraním bezbariérového životného prostredia a to aj v zmysle čo najširšej prístupnosti k informáciám, dobrej komunikácie a odstraňovania bariér aj v medziľudských vzťahoch • zabezpečením komplexnej habilitácie a rehabilitácie, vrátane zabezpečenia potrebných zdravotných a kompenzačných pomôcok, primeranej vzdelanostnej úrovne a prípravy na povolanie • poskytovaním primeranej informačno - komunikačnej technológie pri vzdelávaní, pracovnom uplatnení i v každodennom spoločenskom živote • vytváraním podmienok pre primerané zamestnávanie, poskytovaním podporných služieb a príspevkov

18. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – z r. 2006 EU podpísala Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím dňa 30. 3. 2007 Dohovor v New Yorku podpísalo 53 krajín (z toho 20 krajín EU - Slovensko podpísalo v sept. 2007) Podpisom sa štát zaväzuje začať ratifikačný proces, čím sa stane partnerom Dohovoru a jeho ustanovenia budú pre neho právne záväzné Dohovor má 50 článkov, Opčný protokol k Dohovoru obsahuje 18 článkov

19. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – Čl. 3 Všeobecné zásady (a)rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, osobnej nezávislosti, vrátane slobody voľby a samostatnosti osôb; (b) nediskriminácia; (c) plné a účinné zapojenie sa a začlenenie do spoločnosti; (d) rešpektovanie odlišnosti a prijímanie osôb so zdravotným postihnutím ako súčasti ľudskej rozmanitosti a prirodzenosti; (e) rovnosť príležitostí; (f)prístupnosť; (g) rovnosť medzi mužmi a ženami; (h) rešpektovanie rozvíjajúcich sa schopností detí so zdravotným postihnutím a rešpektovanie práva detí so zdravotným postihnutím na zachovanie vlastnej identity.

20. Dohovor OSN - Čl. 5 Rovnosť a nediskriminácia 1.Zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné predzákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. 2. Zmluvné strany zakazujú všetku diskrimináciu na základe ZP a zaručujú osobám so ZP rovnakú a účinnú právnu ochranu pred akoukoľvek diskrimináciou 3. V záujme presadenia rovnosti a odstránenia diskriminácie zmluvné strany podniknú všetky príslušné kroky na zabezpečenie poskytovania primeraných úprav. 4. Osobitné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na urýchlenie alebo dosiahnutie faktickej rovnosti osôb so zdravotným postihnutím, sa v zmysle tohto dohovoru nepovažujú za diskrimináciu.

21. Definícia sociálnej práce: • „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšeniu vzájomného prispôsobenia sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov, s využitím zdrojov a schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú môžeme charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“, a „sprevádzanie“. • (podľa Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci v SR, 1998)

22. Etika sociálneho pracovníka Podľa Šoltésa (1996) tvoria etické aspekty neoddeliteľnú súčasť práce sociálneho pracovníka a to od začiatku samotnej komunikácie s pacientom, až po vyriešenie jeho problému. Sociálni pracovníci sa v našej republike riadia Etickým kódexom sociálnych pracovníkov SR Sociálny pracovník : • zachováva dôvernosť všetkých informácií, ktoré získal o klientovi, mlčanlivosť o daných informáciách, zabezpečuje bezpečné uloženie dokumentácie, • nesmie zneužiť postavenie klienta, ktorý je momentálne odkázaný na hospitalizáciu na to, aby bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli rozhodol o jeho budúcnosti,

23. Etika sociálneho pracovníka pokr. • má podporovať samostatnosť klienta a mal by mať k nemu zodpovedný a citlivý prístup, • má etickú zodpovednosť aj voči spoločnosti, voči svojim kolegom a v nemalej miere aj voči svojej profesii, • počas svojej praxe by mal permanentne rozvíjať svoje vzdelanie a vyzdvihovať poslanie svojej profesie, • existuje aj etická požiadavka na dobrý telesný a duševný stav sociálneho pracovníka a na jeho odbornú a osobnostnú zdatnosť.

24. Osobnosť sociálneho pracovníka Dôležité osobnostné vlastnosti: • sociálne cítenie, empatia, • obetavosť pre iných, • zodpovednosť voči klientovi, • solidárnosť s chorými, • komunikatívnosť, schopnosť aktívneho počúvania, • snaha o ochranu a zachovanie dôstojnosti života a zdravia človeka, • odborná kvalifikácia.

25. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka • spolupôsobiť pri zabezpečení komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti • skúmať sociálnu anamnézu, určiť sociálnu diagnózu, vypracovať plán sociálnej terapie, určiť rozsah, druh a potrebu sociálnych opatrení • poskytovať odborné rady z oblasti sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia • pomáhať klientovi prekonávať prekážky sociálneho, morálneho, ekonomického charakteru, ktoré bránia úspešnému postupu liečby • podieľať sa na odstraňovaní nepriaznivých vplyvov choroby, spolupracovať pri opätovnom začlenení chorých do spoločnosti

26. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • spolupracovať s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi (lekár, sestra, psychológ, fyzioterapeut) • spolupracovať s rodinnými príslušníkmi, sociálnymi pracovníkmi, súdmi, sociálnymi kurátormi • spolupracovať s ÚPSVaR v rámci starostlivosti o rodinu a dieťa, o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc (osoby so zdravotným postihnutím, rómske etnikum, alkoholici, delikventi), • viesť dokumentáciu o činnosti sociálnej služby • vykonávať výchovnú a sociálne osvetovú činnosť

27. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • spolupracovať s ošetrujúcim lekárom pri realizácií diagnosticko-liečebného programu • zisťovať aktuálne potreby a požiadavky • poskytovať sociálne služby nielen osobám, nachádzajúcim sa v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú jej hlásené, ale aj osobám, ktoré sama vyhľadáva, alebo ktoré o pomoc sami požiadajú • hodnotiť nadobudnuté informácie a na ich základe vypracúvať návrhy pre potreby sociálnej diagnózy, sociálnej starostlivosti a terapie,

28. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka – pokr. • s ošetrujúcim lekárom konzultovať spôsob realizácie sociálnych zásahov • sprostredkúvať a navrhovať opatrovateľskú službu • sprostredkúvať spoločenské a ekonomické záležitosti a pomáhať pri vybavovaní sociálnych nárokov a potrieb klienta. V prípade poverenia, podľa potreby zastupovať chorého na úradoch, súdoch,... • pomáhať pri umiestňovaní do zdravotníckych, školských alebo sociálnych zariadení, pomáhať pri umiestňovaní detí na základe rozhodnutia súdu do detských domovov, domovov sociálnych služieb,... • presadzovať a uplatňovať sociálne aspekty v práci všetkých zdravotníckych pracovníkov,

29. Úlohy a činnosti sociálneho pracovníka– pokr. • prispievať k zlepšeniu vzájomnej spolupráce, informovanosti o pracovných výsledkoch, • získavať rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a najbližšie okolie chorého pre spoluprácu, aktívnu pomoc pri riešení sociálnych problémov chorého a pre spoluprácu pri jeho sociálnej integrácii • sledovať aktuality a zúčastňovať sa na školiacich akciách, za účelom zvyšovania svojich odborných vedomostí • spolupracovať s inštitúciami 3. sektoru • spolupracovať pri výskumných úlohách, prieskumoch,... • spracúvať ročné správy o svojej činnosti

30. Európska charta o športe (1992) uvádza nasledovnú definíciu: „Šport zahŕňa všetky formy pohybovej činnosti, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej, alebo organizovanej činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne vzťahy alebo dosiahnuť výkon v súťažiach na všetkých úrovniach“ ČO JE ŠPORT

31. Šport je dnes plne uznávanou súčasťou všeobecnej kultúry. Je významným sociálno – spoločenským javom s rozmanitými väzbami na určité oblasti života, vrátane kultúry a umenia. Podobne ako v kultúre aj postavenie a vývoj športu je podmienený materiálnymi podmienkami života spoločnosti. Šport je odrazom kvality doby, úrovne jej spoločenských, kultúrnych a sociálnych priorít. (Gajdoš, 2007) Č0 JE ŠPORT

32. „V potenciáli športu ako ľudského fenoménu môžu pri správnych prístupoch prevládnuť i pozitívne prvky, zakódované v samotnej prapodstate športu. Ku kvalite života bezpochyby patrí aktívny i pasívny šport ako nástroj: • udržania zdravia, ušľachtilej zábavy, formovania morálnych, vôľových a estetických kvalít indivídua • presadzovania demokracie a ľudských práv, na čom je založená športová etika • vylúčenie akejkoľvek formy diskriminácie, rovnoprávnosť mužov a žien, urovnávanie konfliktov • rešpektovanie integrity jednotlivca • presadzovanie medzinárodného porozumenia a idey mieru“ (Grexa, 2006).

33. Sila športu • ANTIKA – Antické olympijské hry • KALOKAGATIA –všestranný rozvoj jednotlivcov • EKECHEIRIA – posvätný mier ŠPORT ako podceňovaný fenomén

34. osobnosť 20.storočia • francúzsky pedagóg, historik, športový funkcionár • definoval olympijskú myšlienku na antických ideáloch v duchu fair play, demokracie, rovnoprávnosti a internacionalizmu • 1888-Telesná renesancia výchova športom PierredeCOUBERTIN1863-1937

35. „Človek nie je iba telo a duch, ale telo, duch a charakter. Charakter sa nevytvára duchom, ale pomocou tela. To je práve to, čo dobre vedeli staroveké národy a čo my tak obtiažne kriesime.“

36. ,,Vo všeobecnosti sa väčšina národných otázok zredukuje na otázku výchovy a to najmä v demokratických štátoch. Tajomstvo rastu a úpadku demokracie treba vždy hľadať v školách a na univerzitách.“ P. de COUBERTIN, 1888

37. neurochirurg • Stoke-Mandeville • 28. júla 1948 - športová súťaž, 16 pacientov • 1960 RÍM 23 krajín,400 športovcov • 1992 BARCELONA 82 krajín,3 020 športovcov • 2000 SYDNEY 122 krajín,3 824 športovcov • 2008 PEKING 149 krajín, 4 000 športovcov Sir LudwigGuttman

38. Letné hry • 1960 – RÍM (Taliansko) – 23 krajín, 400 športovcov • 1964 – TOKIO (Japonsko) – 22 krajín, 390 športovcov • 1968 – TEL AVIV (Izrael) - 29 krajín, 750 športovcov • 1972 – HEIDELBERG (Nemecko) - 44 krajín, 1.000 športovcov • 1976 – TORONTO (Kanada) - 42 krajín, 1.600 športovcov • 1980 – ARNHEM (Holandsko) - 42 krajín, 2.500 športovcov • 1984 – NEW YORK (USA) – 42 krajín, 2.300 športovcov • 1988 – SOUL (Kórea) – 61 krajín, 3.053 športovcov • 1992 – BARCELONA (Španielsko) – 82 krajín, 3.020 športovcov • 1996 – ATLANTA (USA) – 103 krajín, 3.195 športovcov • 2000 – SYDNEY (Austrália) – 122 krajín, 3.824 športovcov • 2004 – ATÉNY (Grécko) – 136 krajín, 3.806 športovcov • 2008 – PEKING (Čína) – 149 krajín, vyše 4.000 športovcov Zimné hry • 1976 - ÖRNSKÖLDSVIK (Švédsko) – 14 krajín, 250 športovcov • 1980 - GEILO (Nórsko) – 18 krajín, 350 športovcov • 1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 350 športovcov • 1984 – INNSBRUCK (Rakúsko) – 22 krajín, 397 športovcov • 1992 - TIGNES/ALBERTVILLE (Francúzsko) – 24 krajín, 475 športovcov • 1994 – LILLEHAMMER (Nórsko) – 31 krajín, 1.000 športovcov • 1998 – NAGANO (Japonsko) – 32 krajín, 1.160 športovcov • 2002 – SALT LAKE CITY (USA) – 36 krajín, 416 športovcov • 2006 – TURÍN (Taliansko) – 39 krajín, 477 športovcov • 2010- VANCOUVER (Kanada)-44 krajín, 502 športovcov PREHĽAD VÝVOJA PARALYMPIJSKÝCH HIER

39. SPV je autonómnou, nezávislou a nepolitickou organizáciou a má právo riadiť paralympijské hnutie na území SR. Podporuje rozvoj paralympijských športov a disciplín a umožňuje pritom výber športu podľa postihnutia a daností športovca. Rok založenia:1995 Je členom IPC, EPC Združuje zväzy podľa postihnutia: SZTPŠ, SNSŠS,SZŠMP Slovenský paralympijský výbor

40. Zámer centra • Význam a dosah Paralympijské centrum

41. Paralympijské centrum

42. Paralympijské centrum

43. Paralympijské centrum

44. Šport cesta k sociálnej integrácii

45. Šport - cesta k sociálnej integrácii

46. Šport - cesta k sociálnej integrácii

47. Šport -cesta k sociálnej integrácii

48. Li Yue – študentka baletu- 11 rokov- prežilazemetrasenie v provincii Sichuan- 70 hodín pochovaná pod ruinami- amputovali jej nohu …

49. ...vystúpila na otváracomceremoniáli PH 2008 v Pekingu

50. Ďakujem za Vašu pozornosť