M A R S

1. MARS Dominika Alexovičová, 05.A

2. ČERVENÁ PLANÉTA • Štvrtá planéta Slnečnej sústavy. • Bola pomenovaná po rímskom bohovi vojny. • Povrch má pokrytý prašnou červenou hlinou, ktorú vietor víri a vytvára z nej ružové oblaky. Skaly obsahujú veľa železa, ktoré pri korózii sčervenajú. • Má asi 100-násobne tenšiu atmosféru ako my na Zemi a pozostáva prevažne z oxidu uhličitého (95 %), ďalej obsahuje dusík (2,7 %),argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny.

3. Na Marse je najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons, ktorý dosahuje výšku 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor). • V oblasti náhornej plošiny Tharsis sanachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

4. Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. • Marsobehne okolo Slnka raz za 687 dní. • Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). • Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd. • Priemerná teplota povrchu planéty je okolo - 56 °C. Vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty pohybujú zväčša od - 90 do - 10 °C. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

5. Patrí medzi terestrické planéty (podobné Zemi) - nemá prstence, má pevný obal, rýchlo sa otočí okolo Slnka a pomaly okolo vlastnej osi. • Hmotnosť:6,4163 * 1023 kg GESEVOV KRÁTER - miesto, kde pristál prvý rover

6. MESIACE MARSU • Mars má dva mesiace. Obidva sú málo jasné a obiehajú blízko povrchu planéty, takže ich vidieť iba z veľkých ďalekohľadov. Mená dostali po synoch boha vojny Marsu.

7. FOBOS (Strach) • Väčší z mesiacov. • Je relatívne malý a má značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. • Má množstvo kráterov. • Jeho priemer je okolo 24 km. • Pravdepodobne zachytený asteroid. • Vyjde na oblohe dva razy na západe a zapadne dva razy na východe.

8. DEIMOS (Hrôza) • Je relatívne malý a má značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. • Jeho priemer je necelých 20km. • Deimos vychádza na východe a na oblohe Marsu sa pomaly pohybuje na západ. Kým zapadne, dva razy obehne planétu.

9. Sondy vyslané na Mars • MARINER 4- 1965, urobil prvé snímky, • MARINER 9 - 1971 - 1972, • VIKING 1 a 2- 1976, dostal sa na jeho obežnú dráhu, pristáli na Marse, kde odobrali vzorky z pôdy, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, urobili tisícky detailných snímok povrchu planéty, • MARS OBSERVER - 1992, americká medziplanetárna sonda, počas letu sa prerušilo spojenie, • CARL SAGAN MEMORIAL STATION (pôvodne pomenovaná PATHFINDER)- 1997, americká sonda, ktorá po pristáti vypustila rover SOYOUNER (skúmal kamene a na Zem poslal 550 snímok),

10. MARS GLOBAL SURVEYER - 1996, robil snímky a analyzoval geologickú štruktúru planéty, • MARS POLAR LANDER - 1999, nepodarilo sa nadviazať spojenie,

11. 10. marca 2006 úspešne pristála na obežnej dráhe Marsu americká sonda (vybavená najnovšou kamerou a inými novinkami za 450 miliónov dolárov), ktorá má vytipovať miesto, kde by mohli pristáť roboty a neskôr možno aj dokonca ľudská posádka.

12. JE NA MARSE ŽIVOT? • Družice priniesli odpovede na množstvo otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse život, nepoznáme dodnes. • Mariner 9 odfotografovala niečo čo sa ponášalo na vyschnuté koryto rieky. Objav ukázal, že pred miliónmi rokov mohla byť na Marse voda a hustejšia a teplejšia atmosféra, teda že by tam mohol byť život. • Sondy Viking prinieslirozporuplné výsledky.

13. Zdroje • www.astroportal.sk • www.google.sk • www.cbsnews.com/images/ • www.sai.msu.su