Upozornenie!

1. Upozornenie! Informácie uvedené v tejto prezentácii slúžia ako podporný materiál na štúdium a svojím rozsahom nezodpovedajú požadovaným vedomostiam na skúšku z predmetu PM.

2. Personálny audit Dôkladnú analýzu ľudských zdrojov, personálnej stratégie, personálnej politiky a spôsobov riadenia ľudských zdrojov v organizácii, hodnotenie aktuálneho fungovania, sprevádzané odporúčaniami na zlepšenie, predstavuje personálny audit. Má za cieľ nájsť neoptimálne miesta v podnikových procesoch, kde sa nevyužívajú ľudské zdroje dostatočne intenzívne.

3. Jeho hlavnou úlohou je ukázať ako je nastavený a ako funguje program riadenia ľudských zdrojov, lokalizujúc spôsoby a podmienky, ktoré sú škodlivé pre organizáciu, a na ktoré nie sú odôvodnené náklady, alebo praktiky a podmienky, ktoré sa majú zlepšiť.

4. Personálny audit predstavuje systém revíziea kontroly určený na informovanie manažmentu o účinnosti a spoľahlivosti programu, ktorý sa má vykonať. Vzhľadom k tomu, že jedným z moderných trendov riadenia ľudských zdrojov je delegovať veľkú časť personálnej práce na každého riadiaceho zamestnanca, nadobúda personálny audit veľký význam.

5. Východiská personálneho auditu Pojem audit pochádza z latinského slova „audio“, ktoré znamená „vypočuť, zistiť, dozvedieť sa, presviedčať“. V odbornej literatúre sa tento pojem vysvetľuje prostredníctvom slovenských ekvivalentov ako sú previerka, kontrola, hodnotenie, analýza, skúmanie a posudzovanie.

6. V súčasnosti sa o potrebe auditov hovorí najmä v súvislosti so zavádzaním systémov kvality v organizáciách. Norma STN EN ISO 9000:2000 definuje audit ako „systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania dôkazov auditu a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah, v akom sa plnia kritériá auditu“.

7. Audit je teda systematický proces komplexného a objektívneho získavania a vyhodnocovania dôkazov, týkajúcich sa informácií o činnostiach a udalostiach, s cieľom zistiť mieru súladu medzi týmito informáciami a vopred stanovenými kritériami a oznámiť výsledky zainteresovaným stranám

8. V užšom význame v ponímaní manažérov predstavuje audit zistenie, či organizácia funguje tak, ako je vyžadované všeobecne platnými predpismi a pravidlami. Auditom sa skúma správanie organizácie, resp. konanie subjektov, ktoré za to zodpovedajú.

9. Z pohľadu rozsahu činností, ktoré sa auditom skúmajú, je možné rozlišovať: komplexný audit – ktorý preveruje procesy a javy v organizácii ako celok, čiastočný audit – ktorý preveruje procesy a javy súvisiace s vybranou funkčnou zložkou organizácie, špecializovaný audit – zameraný na vybrané činnosti a medziútvarové vzťahy, dodržiavací audit – zameraný na overenie dodržiavania procesov, ktoré sú direktívne upravené.

10. Auditovanie je charakterizované viacerými zásadami, ktoré umožňujú, aby sa audit stal efektívnym a spoľahlivým nástrojom poskytujúcim manažmentu informácie, na základe ktorých môže organizácia korigovať svoje správanie. Akýkoľvek audit musí vždy spĺňať základné charakteristiky, ktorými sú:

11. komplexnosť – pokiaľ pokrýva všetky aktivity. Môže byť však uskutočňovaný aj formou postupných funkčných auditov, týkajúcich sa jednotlivých činností v danej oblasti (účtovníctvo, marketing, riadenie ľudských zdrojov,..), systematickosť – následnosť diagnostických krokov, ktoré zahrňujú aktivity organizácie, relevantnosť – všetky skúmané objekty musia byť v súlade s cieľmi auditu,

12. nezávislosť a objektívnosť– uskutočňovaný audítormi, ktorí majú potrebné znalosti, objektivitu a nezávislosť na výsledkoch auditu. Nezávislosť audítora je potrebné chápať vo vzťahu k skúmaných informáciám, k osobám, ktoré dané informácie pripravujú a  osobám, ktoré ich využívajú, periodicita – umožňuje pomôcť organizáciám, keď sú v problémoch, ale tiež im môže pomôcť udržať si dobré postavenie na trhu.