150 likes | 238 Views
Kedy je informatizácia školstva efektívna. Ivan Kalaš Katedra základov a vyučovania informatiky FMFI UK Asociácia projektu Infovek Častá Papiernička August 2006. ČR – Reforma škodí ale UNESCO – očakávané zmeny Svetová banka – očakávané zmeny technológií...
E N D
Kedy je informatizácia školstva efektívna Ivan Kalaš Katedra základov a vyučovania informatiky FMFI UK Asociácia projektu Infovek Častá Papiernička August 2006
ČR – Reforma škodí ale UNESCO – očakávané zmeny Svetová banka – očakávané zmeny technológií... • USA: IKT paradox produktivity vzdelávania • čo pozitívne ovplyvňuje výsledky štandardných matematických testov • čo ich ovplyvňuje negatívne • čo ich neovplyvňuje vôbec
Na Slovensku efektívnosť informatizácie sa viac-menej nemeria a neskúma našťastie pretože – aká by bola metodika takéhoto výskumu? Známe tvrdenie prof. Nossa: • ... novou technológiou podporiť starú koncepciu školy • ... novou technológiou podporiť novú koncepciu školy Známe tvrdenie prof. Paperta: • computers for – Drill & Kill
Informatizácia regionálneho školstvaVízia Infovek Roadshow 2006 Digitálne technológie a vízie moderného vzdelávania • Informatizácia regionálneho školstva • Kurikulárna reforma • Vízia • Koncepcia What will I do one day, what will I do Monday? Od „zajtra“ po víziu NESMIE byť ďaleko
Moje motivácie pre úvahy o víziách: • projekt CoLabs • informatizácia v Mongolsku • št. tajomník Tóth: miesto informatickej výchovy v učebnom pláne
Motivácie z materiálovUNESCO, EK, OECD, PISA, BECTA... • Delorsova správa, 1997... vzdelávanie sa vo svojich úlohách a formách stáva také rozmanité, že musí pokrývať všetky činnosti a všetky obdobia života. • Rozlišuje 4 základné typy učenia sa: • naučiť sa učiť sa, • naučiť sa pracovať, • naučiť sa žiť spolu s ostatnými, • naučiť sa byť sám sebou.
Motivácie z materiálovUNESCO, EK, OECD, PISA, BECTA... • polčas rozpadu znalostí50% toho, čo dnes vieme, nebolo pred 10 rokmi známe.Objem poznania sa dnes zdvojnásobuje každých 18 mesiacov. • výskum z UK: miera informačnej gramotnosti učiteľa sa významne premieta do úspešnosti žiakov, ich snahy a záujmu • výskum z UK: miera informačnej gramotnosti žiakov sa významne premieta do ich študijných úspechov vo všetkých predmetochPozor: metodiky výskumu, chápanie pojmov, ciele a priority
Základné charakteristiky tradičného vzdelávania • učenie sa je ťažké. Ak je žiakom v škole „fajn“, určite sa neučia, • vyučovanie je založené na modeli hľadania nedostatkov študenta, • učenie a učenie sa – je prenos informácií a správania, • učenie sa je individuálny proces, • učenie sa má prebiehať na oddelených predmetoch, témach... zakrýva sa celkové poznanie.
Čo očakávajú zamestnávatelia • veľká miera samostatnosti, • schopnosť spolupracovať v skupine, • systémové myslenie, • metakognitívne kompetencie, reflexiu, kritické myslenie.
Čo očakávajú zamestnávatelia inak • komunikácia a kooperácia, • riešenie problémov a tvorivosť, • samostatnosť a výkonnosť, • zodpovednosť, • premýšľanie a učenie sa, • argumentácia a hodnotenie.
Kľúčové kompetencie žiakov a študentov(podľa EK): • komunikácia v materinskom jazyku, • komunikácia v cudzích jazykoch, • informačná gramotnosť, • matematická gramotnosť a vedecké myslenie, • podnikavosť, • interpersonálne a občianske kompetencie, • schopnosť učiť sa (mať radosť z učenia sa), • všeobecný kultúrny rozhľad.
Tradičný vzdelávací model vs.model celoživotného vzdelávania
Záver • v poznávacom procese (ZŠ, SŠ) je možno dôležitejšia výsledná chuť učiť sa než ... • asi podobne školenia ŠCI – zrejme je dôležitejší pozitívny postoj absolventov, než objem zručností, počet hodín... v tomto smere sa urobil veľký krok správnym smerom nie je to pilotný projekt, ale plošný má svoje vlastné zákonitosti, problémy... a výhry
Zdroje • [1] Profesoři varují: Reforma škodí, Reflex 19/06 • [2] Peslak, A. R.: The educational Productivity Paradox, Comm of ACM, Oct. 2005/Vol. 48, No. 10 • [3] Kalaš, I.: Digitálne technológie a vízie moderného vzdelávania, zborník Didinfo 2006 • [4] Delors, J. et al.: Learning: the treasure within. Report to UNESCO of the International Commission on Education for the Twenty-first Century. Paris, UNESCO, 1997 • [5] Gonzalez, C.: The Role of Blended Learning in the World of Technology, 2004, dostupné na: http://www.unt.edu/benchmarks/archives/2004/september04/eis.htm (december 2004) • [6] Becta: Secondary Schools – ICT and Standards, An analysis of national data from Ofsted and QCA by Becta, 2003, ISBN 1 85379 456 2 • [7] UNESCO: Information and Communication Technologies in Teacher Education, Planning Guide, Division of Higher Education, UNESCO 2002 • [8] Belz, H., Siegrist, M.: Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Východiska, metody, cvičení a hry, Portál 2001, ISBN 80-7178-497-6 • [9] www.eurydice.org/Documents/survey5/cs/CCCS.pdf • [10] World Bank: Lifelong Learning in the Global Knowledge Economy: Challenges for Developing Countries, World Bank, Washington D.C., 2002, dostupné na: www1.worldbank.org/education/pdf/Lifelong%20Learning_GKE.pdf (jún 2003)
Ďakujem za pozornosť kalas@fmph.uniba.sk