Upozornenie!

1. Upozornenie! Informácie uvedené v tejto prezentácii slúžia ako podporný materiál na štúdium a svojím rozsahom nezodpovedajú požadovaným vedomostiam na skúšku z predmetu OMP.

2. Manažér ako riadiaci činiteľ podniku Obsah prednášky Manažér ako riadiaci činiteľ podniku. Úlohy a funkcie manažéra v riadení podniku. Manažérske úrovne riadenia. Rozhodovanie v práci manažéra

3. Vymedzenie pojmu manažér Zamestnanci, ktorí vedú ľudí, zodpovedajú za zverený úsek činnosti, majú vedúcu funkciu, označujú sa pojmami vedúci, riadiaci zamestnanec, manažér. Vedúci je osoba, ktorá vedie pracovnú skupinu. Nie každý vedúci je aj riadiacim zamestnancom.Riadiaci zamestnanci majú väčší rozsah právomocí a zodpovednosti, ktoré pre nich vyplývajú z toho, že sú v línii riadiacej vertikály.Dokážu stanoviť plány, organizovať, umiestňovať a využívať zdroje, účinne kontrolovať, tým však iných neinšpirujú, aby ich nasledovali.

4. Manažérom sa stáva vedúci, alebo riadiaci zamestnanec s podnikateľským správaním, V pojme manažér je premietnutá schopnosť samostatne rozhodovať, zvládnuť zložitú riadiacu situáciu, orientovať sa na trhu, podnikateľsky konať, niesť zodpovednosť za chod organizácie. alebo jej organizačný útvar podľa vopred naznačeného smeru.

5. Rozdiel medzi pojmami vedúci a manažér (riadiaci zamestnanec) je možné vymedziť z 3 hľadísk: inštitucionálneho, funkčného, procesného.

6. Z inštitucionálneho hľadiska ide o vznik sociálnej organizácie, ktorá je odrazom spoločenskej potreby a predstavuje účelové usporiadanie sociálnych vzťahov zameraných na plnenie stanovených cieľov. Súčasťou týchto vzťahov je definovanie riadiacich sociálnych pozícií, ich statusového rámca (zodpovedností, povinností a právomocí manažérov) na jednotlivých stupňoch organizácie. Pojmom manažment sa z tohto pohľadu rozumie skupina vrcholových riadiacich zamestnancov, ktorí rozhodujú o aktivitách v organizácii a zastávajú presne vymedzené pracovné miesta v organizačnej štruktúre. Jeho podstata je v usmerňovaní, koordinovaní aktivít, zadávaní a objasňovaní úloh členom určitej pracovnej skupiny (tímu). Vedúci skupiny (riadiaci zamestnanec) zvyčajne nezodpovedá za získanie finančných a materiálových zdrojov. Jeho úlohou je viesť zamestnancov k splneniu cieľov.

7. Z tradičného hľadiska funkcie manažmentu, t. j. prikazovanie a koordinovanie, boli nahradené funkciou vedenie. Vedenie znamená ovplyvňovanie, inšpirovanie členov pracovnej skupiny, aby nasledovali vedúceho, plnili úlohy a dosahovali stanovené ciele. Dôvodom je zmena manažérskeho prístupu k zamestnancom, keď príkazy prestávajú plniť motivačnú úlohu. Snahou manažérov je začleniť zamestnancov do chodu organizácie a dať im vyššiu právomoc pri čo najlepšom vykonávaní práce, podľa ich schopností a na základe vlastného rozhodnutia. Hlavnými hodnotami sa stávajú informácie, rešpekt, dôvera a výkon.

8. Z procesného hľadiska definujeme manažment ako proces, integráciu rôznych činností, ktoré riadiaci systém plní v rámci určitej organizačnej štruktúry. Proces manažmentu sa začína vytýčením cieľov a úloh, zameriava sa na získanie a využívanie zdrojov, aby sa dosiahli stanovené výsledky. Manažéri pracujú so všetkými zdrojmi organizácie, a to materiálovými, ľudskými, finančnými, informačnými. Na základe informácií rozhodujú o ďalšom vývoji riadeného objektu, čiže ovplyvňujú celý riadiaci systém. Rozumným využívaním zdrojov a orientáciou na zákazníka zabezpečujú organizácii konkurenčnú výhodu, ktorá sa ťažko napodobňuje.

9. V súčasných organizáciách vzniká nová hierarchia vzťahov medzi vlastníkmi, manažérmi a zamestnancami. Dominantné postavenie v tomto vzťahu majú manažéri. Od ich spôsobilosti závisí úspešnosť organizácie. Zamestnanci sa podieľajú na príprave informácií pre manažérov, plnení úloh a realizácii prijatých rozhodnutí. Vlastníci disponujú kapitálom a majú právo kontrolovať prácu manažérov a podieľať sa na rozhodovaní o stratégii organizácie. Ich spoločným záujmom je dosiahnuť synergický efekt.

10. Úlohy manažéra Úlohou manažéra je vykonávať v spolupráci so zamestnancami aktivity, ktoré sú časťou procesu manažmentu. Využíva na to svoje schopnosti a zručnosti, avšak konkrétny spôsob práce manažéra závisí od jeho osoby a praktických skúseností. Pri plnení úloh, ktoré vyplývajú z postavenia manažéra v organizačnej línii, manažér vystupuje v nasledovných 8 úlohách: predstaviteľ a reprezentant organizácie – riadiaci zamestnanec, koordinátor, podnikateľ, inovátor, tvorca pracovných a medziľudských vzťahov na pracovisku a mimo organizácie – vyjednávač, podporovateľ, šíriteľ informácií, tútor.

11. Osem úloh manažéra tvorí jeden celok. Nie všetci manažéri na každej úrovni riadenia im však venujú rovnakú pozornosť. Tá závisí od ich statusu v organizácii, delegovanej právomoci a s tým súvisiacej zodpovednosti.

12. Podľa ďalších vedeckých analýz manažéri v podnikoch nevykonávajú manažérske funkcie, t. j. plánovanie, organizovanie, vedenie, riadenie ľudí a kontrolovanie. Zaoberajú sa množstvom iných činností. Bolo vytvorených desať manažérskych úloh, ktoré boli rozčlenené do troch základných skupín: medziľudské (manažér ako vzor, vodca, integrátor), informačné (vysielač, rozdeľovač, hovorca a reprezentant), rozhodovacie (podnikateľ, vyjednávač, prekonávateľ problémov, prideľovateľ zdrojov).

13. Funkcie manažéra Funkcie riadenia majú univerzálny charakter a platia pre ktorékoľvek procesy a druhy riadenia. Manažérskou funkciou rozumieme relatívne oddelenú, ale ucelenú časť pracovnej činnosti v riadení, fázu s vymedzeným účelovým určením, v ktorej sa prejavuje určitý spôsob cieľavedome zameraného vplyvu. Zameranie sa na úlohy, v ktorých vystupujú manažéri, vychádza z potreby poznať, čo robia manažéri, ktorým činnostiam a ako venujú svoj čas. Kým manažérske funkcie zodpovedajú fázam riadenia, ktoré manažéri jednotlivých úrovní organizácie vykonávajú, úlohy vystihujú povinnosti manažéri a úlohy jeho správania a konania v konkrétnej riadiacej situácii. Manažérskou úlohou sa rozumie sústava systematicky navzájom súvisiacich a pozorovateľných správaní, ktoré patria k určitému povolaniu alebo pozícii.

14. Zhrnutie pojmu manažér • vedie iných a preberá zodpovednosť za ich výsledky, • pomocou ľudí dosahuje, že sa úlohy splnia, • vie, ako využiťodborníkov na dosiahnutie vytýčených cieľov, • využívasvoje schopnosti a zručnosti, aby v spolupráci s inými dosiahol využitie všetkých zdrojov a stanovené výsledky, • je podnikateľsky mysliaci a konajúci jedinec, ktorý zodpovedá za organizáciu a spolupracovníkov, • plánuje, organizuje, koordinuje, vedie a kontroluje všetky aktivity a zdroje v podniku, • je osoba, ktorá stojí v prvej línii, pozná svojich ľudí, má prehľad o tom, čo sa deje, a ktorá využíva intelektuálnu silu a emocionálne pôsobenie na iných, aby dosiahla ciele organizácie,

15. osoba, ktorá prijíma rozhodnutia a zodpovedá za ich implementáciu v organizácii v súlade s vytýčenými cieľmi, • osoba, ktorá koná okamžite a každodenne rieši riadiace problémy s cieľom zladiť aktivity organizácie, aby sa vytvoril celok, ktorý prináša vyššiu prosperitu ako jeho jednotlivé časti. • osoba schopná koordinovaťľudí, činnosti a zdroje organizácie v podmienkach trhovej ekonomiky, • je to osoba s podnikateľským správaním.

16. Ak zhrnieme vybrané názory odborníkov z oblasti manažmentu o úlohách manažérov, môžeme konštatovať, že dobrý manažér je analytik (každú vzniknutú situáciu analyzuje, skúma), plánovač a stratég (myslí a predvída budúcnosť organizácie), realizátor zmien (zdokonaľuje, inovuje), nositeľ zdrojov (vyhľadáva, prideľuje, oceňuje a dohliada na využívanie zdrojov), komunikačný partner (komunikuje na pracovisku a mimo organizácie), vychovávateľ (osobný príklad pre spolupracovníkov), riešiteľ problémov (predvída a rieši vzniknuté problémy),

17. pomocník druhých (pomáha radou, skúsenosťou, novou informáciou, povzbudením), koordinátor (usmerňuje procesy a zdroje v organizácii), tvorca pracovnej skupiny a organizačnej štruktúry (je členom pracovnej skupiny so špecifickým postavením v organizačnej línii), výkonný riadiaci zamestnanec (nesie zodpovednosť za chod organizácie alebo zvereného úseku činnosti),  vodca (múdrosťou manažéra vedie iných). Rozsah vykonávaných úloh závisí od úrovne organizácie a stupňa špecializácie práce manažéra.

18. „Kto je dobrý manažér?“

19. Dobrý je ten manažér, ktorý sa dokáže obklopiť šikovnejšími ľuďmi, ako je on sám.

20. Manažérske úrovne riadenia S ohľadom na právomoc a zodpovednosť, akú majú manažéri v organizácii, rozlišujeme podľa úrovne riadenia manažérov prvej línie, stredných manažérov a vrcholových manažérov. Ich úlohy sa dotýkajú bežných operatívnych, koncepčných a medziľudských vzťahov s rôznou mierou právomoci a zodpovednosti.

21. Manažéri nižšej úrovne (prvostupňoví manažéri) dohliadajú na výkonných zamestnancov a usmerňujú ich činnosť. Zodpovedajú za prideľovanie úloh zamestnancom a kontrolujú ich splnenie. Svojím postavením sú jeden organizačný stupeň nad zamestnancami. Predstavujú tak určitý spojovací článok medzi vyššími manažérmi a zamestnancami. Vystupujú hlavne v úlohe vychovávateľa, pomocníka druhých, riešiteľa problémov, výkonného riadiaceho zamestnanca. Do tejto skupiny patria pracovné miesta majstrov, vedúcich útvarov a pod.

22. Manažéri strednej úrovne tvoria početnú a veľmi rôznorodú skupinu manažérov. Ich hlavnou zodpovednosťou je implementácia plánov a politiky vypracovaných vrcholovými manažérmi v organizácii. Najväčší podiel v ich práci pripadá na získavanie a poskytovanie informácií. Strední manažéri plnia najmä úlohu koordinátora, inovátora, analytika, komunikačného partnera. Ide o pracovné miesta riaditeľov odborov, riaditeľov divízií a závodov.

23. Vrcholoví manažéri tvoria relatívne malú časť riadiacich zamestnancov v organizácii. V ich zodpovednosti je určovanie cieľov organizácie, jej politiky a stratégie. Oficiálne reprezentujú organizáciu navonok. Od práce vrcholových manažérov závisí prosperita organizácie. Právomoc viesť organizáciu a rozhodovať v jej mene majú delegovanú od vlastníkov, ktorým zodpovedajú za konečné výsledky hospodárenia. Preberajú na seba hlavne úlohu prognostika, stratéga a plánovača, realizátora zmien, nositeľa zdrojov, tvorcu tímu a organizačnej štruktúry i riadiaceho zamestnanca. Patria k nim členovia predstavenstva obchodnej spoločnosti (správnej rady, prípadne riaditeľskej rady), prezident (riaditeľ), viceprezident (námestník, funkčný riaditeľ).

24. Podľa stupňa špecializácie pri vykonávaní manažérskej práce a miesta v organizačnej štruktúre rozlišujeme manažérov: generalistov (generálni, univerzálni manažéri), špecialistov (funkční manažéri).

25. Manažér generalista komplexne zodpovedá za chod organizácie alebo jej organizačnej jednotky (prevádzka, závod). V jeho právomoci je rozhodovať v manažérskych funkciách a úlohách ako vrcholový predstaviteľ organizácie (organizačnej jednotky). Časť svojej právomoci spolu s pracovným miestom deleguje funkčným manažérom, ktorí zodpovedajú za vymedzený úsek činností organizácie. Manažér špecialista je vynikajúcim odborníkom v špecializovanej činnosti organizácie, za ktorej vykonávanie prebral manažérsku zodpovednosť. Špecialisti pôsobia na rôznych úrovniach riadenia ako funkční manažéri napríklad marketingu, riadenia ľudských zdrojov, výroby, financií, správy, vzťahov s verejnosťou, vývoja, informačných technológií ap.

26. Práca manažéra Práca manažéra je cieľavedomá činnosť zameraná na plánovanie, organizovanie, vedenie a kontrolu zamestnancov a samého seba, aby sa dosiahli predpokladané ciele. Manažér preto vykonáva zložité úlohy, zdokonaľuje svoje schopnosti, zhromažďuje praktické poznatky a skúsenosti, využíva rôzne zdroje, ktorými pôsobí na ľudí.

27. S využitím predchádzajúcich je možné skúmať problém: Čo je a čo nie je problém? Kedy vzniká a kedy nevzniká problém? Prečo nastáva a prečo nenastáva? Kde vzniká a kde nevzniká problém? Kto prispieva k príčinám problému a kto neprispieva k jeho potlačeniu? Ako zistíte, že problém vznikol, a ako zistíte, že nevznikol? Definovanie problému je často omnoho náročnejšie ako jeho riešenie.

28. Rozhodovanie v práci manažéra Rozhodnutie je výsledkom procesu rozhodovania manažéra, procesu vôle orientovaného na sled ľudských činov, ktorých realizácia vedie k dosiahnutiu vedomého cieľa. Rozhodovanie sa začína v situácii neurčitosti, pokračuje zisťovaním a analýzou informácií, aktivizovanímmyslenia a vnímania, končí sa dosiahnutím cieľa, ktorým je prijatie a realizácia rozhodnutia. Proces rozhodovania zahŕňa tieto fázy:

29. Nestačí problém spoznať a vyriešiť ho. Problémy treba predvídať a predchádzať im. Závisí to od manažérskych skúseností a vnútorného inštinktu. Môže sa stať, že signalizovaný problém po zistení potrebných informácií prestáva byť problémom. Aj záver o neriešiteľnosti problému je výsledok skúmania. Úspešnosť prijatého rozhodnutia zvyšuje schopnosť manažéra motivovať zamestnancov, podnietiť ich záujem na plnení úloh, vytvoriť pocit spolupatričnosti pri riešení vzniknutého problému. Prijatím rozhodnutia sa povinnosti manažéra nekončia. Je nevyhnutné zvážiť vhodnosť ľudí na vykonanie rozhodnutia, potrebné zdroje a podmienky realizácie. Pridelené úlohy treba evidovať a priebežne kontrolovať, posúdiť dosiahnutý výsledok na základe prijatého a realizovaného rozhodnutia a zhodnotiť silné i slabé stránky riešenia.

30. V práci manažéra je možné vytypovať 23 čiastkových činností. Ich význam a zastúpenie u jednotlivých manažérov je rôzne podľa úrovne riadenia a stupňa špecializácie. K čiastkovým manažérskym činnostiam patria:

31. Vytyčovanie cieľov. Prognózovanie. Programovanie. Plánovanie. Rozhodovanie. Riešenie. Projektovanie. Realizovanie. Komunikovanie. Organizovanie. Racionalizovanie. Koordinovanie. Prikazovanie. Stimulovanie. Disponovanie. Vedenie. Regulovanie. Reprezentovanie. Kontrolovanie. Administrovanie. Inovovanie. Informatika. Hodnotenie výsledkov.

32. Odporúčaná literatúra: Vetráková, M. a kol.: Hodnotenie prínosu zamestnancov. UMB Banská Bystrica, Banská Bystrica 2007. ISBN 978-80-8083-537-8.