Jak se hmota, maso stane myšlením? Paul Broks , neuropsycholog

Metafora na rozhraní viedSilvia Gáliková, Filozofický ústav SAV, Bratislavae-mail:silvia@libris.sk Jak se hmota, maso stane myšlením? Paul Broks, neuropsycholog

Osnova Pojem a funkcie metafory Metafora – jazyk – bežná skúsenosť Metaforické mapovanie Problém vnútornej skúsenosti Self – Ja Modely Ja - filozofia, kognitívna lingvistika, neuroveda

Metafora – z gréc. μεταφορά(prenos, prenesenie) Aristoteles: analógia (prenos významov medzi rodmi a druhmi: „čím jsou pro ryby ploutve, tím jsou pro ptákykřídla“ „Přítel, to je jedna duše přebývajícívedvoutělech.“ Pojem metafory:„chápání a prožíváníjednoho druhu věci z hlediskajinévěci. Pojem je strukturovaný metaforicky, činnost je strukturovaná metaforicky, a tedy i jazyk je strukturovaný metaforicky“ (Lakoff, Johnson, 1999) Funkcie metafory: figuratívna („nebo plače“, „kvapka šťastia“), heuristická, argumentatívna, poznávacia

Každodenná skúsenosť a jazyk Ľudová slovesnosť o vzťahu stavov mysle k telu: "chodí ako telo bez duše", „anjel s diablom v tele", "duša nezhynie, hoc i telo pominie“, „ich láska ochladla“ Pomocou metafor uchopujeme čas,emócie, hodnotíme, myslíme ... Obraz človeka - jednota mysle a tela, duše a mozgu, vnútorného a vonkajšieho, psychického a telesného

Metafory tela: mozog - programátor srdce - pumpa črevá – potrubie hrdlo – komín žalúdok - továreň

Filozofia a metaforický jazyk „Mozog nemyslí. Ja myslím.“ Paul Ricoeur „Cosedálo za jeho čelem, zatímcojsemmluvil, jsemnevědel“. Přitomse nemyslí na pochody v mozgu, nýbrž na myšlenkové pochody. Tento obraz je třebabrátvážně. Skutečněbychomrádinahlédli za toto čelo. A přecemíníme jen to, co i jinakmínímeslovy: rádibychomvědeli, co si myslí. Chci říci: máme živý obraz – a takovýzpůsob použití, kterýse zdá tomuto obrazu odporovat a přiněmžjde o vyjádřenípsychična(Wittgenstein, 1953, §427).

Problém metaforickosti jazyka Filozofia mysle:metaforická povaha výpovedí bežného jazyka o vnútorných mentálnych stavoch - teoretický problém Je ľudová psychológia(folk psychology) - predvedecký konceptuálny rámec, ktorý reprezentuje „vnútorný svet“ každého človeka, teória? Metaforickosť výpovedí o subjektívnych pocitoch, predstavách nadobudla podobu výpovedí o mentálnych stavoch, objektoch a procesoch (zavádzajúca dichotómia mentálne – fyzikálne)

Metafory v testovateľných modeloch Damasio: aktivitu automatického nervového systému “stelesňuje“ rozvetvený strom. V metafore vysokého hustého stromu sú zapísané celé dejiny evolúcie, pretože rastúce vetvy stromu si uchovávajú obojsmernú komunikáciu so svojimi koreňmi. Základným cieľom vrodenej a automatizovanej výbavy stromu (mozgu) je dosiahnutie homeostázy, najlepšieho prispôsobenia prostrediu. Goldberg: špecifické vlastnosti prefrontálnej kôry - metafora mozgu - orchester s dirigentom. Obojsmerná prepojenosť prefrontálnej kôry s mnohými štruktúrami mozgu umožňuje koordinovať a integrovať činnosť - stáva sa dirigentom zložitého a premenlivého súboru hráčov.

P. Churchland:neurokomputačný model vedomia - metafora rekurentnej siete, ktorá „prináša informácie o skorších stavoch tej istej vrstvy“, čím systém nadobúda typ krátkodobej pamäte S. Greenfieldová:vedomie je kontinuum vyvíjajúce sa v ontogenéze a vo fylogenéze- metafora kameňa hodeného do vody.Tak ako závisí veľkosť, šírka vlniek vo vode od veľkosti kameňa a od sily, ktorou ho do vody vhodíme, podobne, veľkosť podnetu (silná, mierna bolesť) mení stupeň vedomia (hlboké, plytké)

Zdôvodnenie používania metafor Filozofi, laici, vedci: • existencia viacerých úrovní vysvetľovania mysle • absencia detailného poznania fungovania mozgu • komunikovanie významov novým spôsobom alebo opisom ťažko uchopiteľných javov • fakty z bežnej skúsenosti: povaha prístupu nositeľa mysle k vlastnej „vnútornej skúsenosti“ - neexistencia priameho prístupu k mechanizmom a procesom zabezpečujúcim „chod“ reprezentácií alebo predstáv

Vtelesnený vedecký realizmus J. Lakoffa a M. Johnsona Vzťah mysle ajazyka, povahu kognitívnych a neurónových procesov charakterizuje: a) vtelesnenosťmysle (kritika netelesného rozumu) b) realita kognitívne nevedomého(nevedomá povaha myslenia) c) metaforickosť myslenia Predpoklady: • konceptuálne štruktúry sú ukotvené v senzomotorickej skúsenosti a v neurálnychštruktúrach mozgu • mentálne štruktúry nadobúdajú význam vďaka svojmu spojeniu s telom a vtelesnenou skúsenosťou

Orientačné, ontologické, konceptuálne metafory Orientačné met. (Hore-Dolu, Vnútri-Vonku, Vpredu-Vzadu) Pojmy s orientáciou „nahor“ a ich proťajšky s orientáciou „nadol”: Viac je Hore; Menej je Dolu: Rozprávaj hlasnejšie, nepočujem. Stíš svoj hlas, prosím.Zdravie je Hore; Choroba je Dolu: Lazarusvstal z mŕtvych. Upadol do choroby (ochorel).Šťastný je Hore; Smutný je Dolu: Cítil som sa ako v nebi. Dnes sa cíti skutočne na dne. Ontologické met.: Mozog cíti; Myseľ je softvér

Mechanizmus metaforického uvažovania Konceptuálna metafora - umožňuje používať „logiku fyzikálneho“ pre „uvažovanie o porozumení“ svetu, vrátane seba samých Mapovanie naprieč konceptuálnymi doménami: metafora Život je cesta Doména 1: námet (tenor) - život Doména 2: zdroj (vehikel) - cesta Život a cesta vykazujú spoločné znaky – začiatok, koniec, križovatky chodníčky, kľukatosť ...

Metafora Self - Ja ThomasMetzinger: The Ego Tunnel(2010) Hypotéza o vzniku Ega, koncepcia seba-obrazu analogicky k tunelovému videniu a skúsenosti sveta – experimentálne dáta: 1. vyvolanie pocitu odtelesnenia- ilúzia umelej ruky (rubberhandillusion) , 2. mimotelesná skúsenosť, 3. fantómové končatiny Vznik Ja: schopnosť mozgu vytvoriť internalizovaný obraz asimilovaním do pôvodného obrazu tela. Sebaobraz, t.j. reprezentácia organizmu v mozgu je neustály proces umožňujúci „vlastniť“ časti sveta tým, že ich postupne integruje do seba, a tým vytvára obsah Ega

Vyvolanie mimotelesnej skúsenosti Mimotelesná skúsenosť: experimentálny výskum - simulácia mysle – mozgu a vzniku virtuálneho Ja. NeurovedecOlaf Blanke (1999) previedol experiment, v ktorom vyvolal mimotelesnú skúsenosť. Proband v experimente stál v prázdnej izbe s okuliarmi virtuálnej reality (virtual reality googles). Za chrbtom probanda je umiestnená kamera, ktorá vytvára obraz v okuliaroch – proband nadobudol dojem, že sa nachádza šesť stôp pred sebou. O. Blanke sa asi jednu minútu dotýkal chrbta probanda s paličkou, ktorý to videl v okuliaroch. Ak sa dotýkal probanda synchrónne, proband pociťoval seba nachádzajúceho sa vo vnútri iluzórneho tela (video ukážka)

Disproporcie: Ja - Vedomie – Vôľa - Konanie - Zodpovednosť- Sloboda - iluzórnosť kauzálneho reťazca: ilúzia vedomej (príčinnej/časovej) následnosti – vedomia „zaostáva“ cca 350ms (Libet, Gray, Wegner) -„syndróm uzamknutia“: subjekt si uvedomuje, má intenciu vykonať čin, ale nekoná, vedomie aj vôľa sú prítomné, pacient nie je schopný vykonať pohyb, uvedomuje si svoj stav, trpí -„syndróm cudzej ruky“: pacient pociťuje svoju ruku ako cudziu, neznámu, vykoná čin, za ktorý je zodpovedný, ale svoju zodpovednosť si neuvedomuje - kognitívne predsudky (Tversky, Kahneman): tendencia preceňovať svoj účinok na okolité objekty a ľudí, inklinácia zabudnúť alebo pozmeniť vlastné konanie („vidieť sa v lepšom svetle“), podliehanie autorite - strata schopnosti vnímať vlastnú aktivitu ako vedomú, vôľovú (automatizmy), subjekt prenáša príčinu vlastnej aktivity na druhých (necielene/nevedome; cielene – kúzelníci/iluzionisti)

Ďakujem za pozornosť!Referencie:Grady, H., Todd O., Seana C. (1999): "Conceptual Blending andMetaphor." In G. Steen and R. Gibbs (eds.), Metaphor in Cognitive Linguistics. Amsterdam/Philadelphia: John Benjamins.Greenfield, S. (1995): Journey to theCenters of theMind. New York: W. H. Freemann.Churchland, P. M. (1995): TheEngine of Reason, theSeat of the Soul: A PhilosophicalJourneyintotheBrain. Cambridge: MIT Press.Kahneman, D. (2011): ThinkingFast and Slow. New York: Lakoff, G., Johnson, M. (1980): Metaphorswelive by. Chicago: Chicago University Press.Lakoff, G., Johnson, M. (1999): Philosophy in the Flesh.The Embodied Mind and Its Challenge to Western Thought. New York: Basic Books. Metzinger, T. (2010): The Ego Tunnel: TheScience of theMind and theMyth of theSelf. New York: BasicBooks.

Jak se hmota, maso stane myšlením? Paul Broks , neuropsycholog