Internacionalizácia VŠ vzdelávania

1. Internacionalizácia VŠ vzdelávania Viera Farkašová/13.mája 2010 Bratislava

2. Internacionalizácia VŠ vzdelávania Zameranie príspevku: 1. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie: prístupy, definície v EÚ; 2. Trendy v SR -1990-2010; 3. Problémy a závery.

3. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie • Téma výskumu VŠ vzdelávania: rôzne chápanie v Európe (U.Teichler, B.Kehm, B.Wächter, M.Kello a iní), v USA, v Ázii; Definícieinternacionalizácie VŠ vzdelávania: „ proces integrácie medzinárodnej dimenzie do vzdelávacej, výskumnej a servisnej funkcie VŠvzdelávania“ (B.Wächter, 2000); “proces integrácie internacionálnej, interkultúrnej alebo globálnej dimenzie do cieľov, funkcií a spôsobu realizácie VŠ vzdelávania” (J.Knight, 2004).

4. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie • Internacionalizácia ako súčasť stratégie budovania kapacity vysokej školy (OECD); • pojem „domáca“ internacionalizácia (B.Wächter,2000) vychádza najmä z mobilít (Erasmus) a v súčasnosti prechádza do medzinárodných kurikúl; • internacionalizácia – aj ako súťaž, boj o prestíž, „westernizácia“ (posledná kritika);

5. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie Trendy v EÚ: • Európska úroveň/stratégia • Lisabonská stratégia (EÚ do roku 2010, resp.do roku 2020 – ako nová politická stratégia); • Bolonský proces; • Regionálna úroveň • Národná úroveň/stratégia • Inštitucionálna úroveň/stratégia VŠ

6. Internacionalizácia ako súčasť globalizácie EUA – sondy do internacionalizácie VŠ v Európe • Trends 2010 (porovnanie s Trends III a Trends V): implementácia bolonských princípov; • prieskum na európskych VŠ (821) na základe dotazníka pre národné rektorské konferencie (27) a na základe 28 návštev vybraných VŠ v 16 krajinách Európy (EÚ + Srbsko,Rusko); • internacionalizácia ako 3.priorita v poradí určených priorít dotazovaných VŠ.

7. Nástroje internacionalizácie VŠ • Európska politika: • EÚ programy (LLP) • spolupráca s „tretími“ krajinami (TEMPUS, Erasmus Mundus, ALFA, ATLANTIS a iné ); • Regionálne politiky/programy Nordplus, CEEPUS, Visegradsky fond; • Bilaterálne programy – Fulbrightov program, Rakúsko-slovenská (česká, maďarská a iné)spolupráca; • Národné politiky/ programy.

8. Prostriedky internacionalizácie VŠ • Mobilita Vysielanie/ prijímanie študentov a akademikov medzi VŠ EÚ na čiastočné štúdium alebo získavanie študentov na plné štúdium (EÚ i „tretie krajiny“); • Vzdelávacie projekty Vytváranie konzorcií so spoločnými záujmami (spoločné študijné programy ako najprogresívnejšia forma); • Siete – tématické /záujmové združenia VŠ v Európe i vo svete.

9. Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (1) 1990 – 2003 • Európska spolupráca – TEMPUS, Socrates, Leonardo da Vinci - otvorenie systémov VŠ vzdelávania v strednej a východnej Európe, prienik VŠ SR & EÚ (vytváranie konzorcií, sietí, mobilita); • Regionálna spolupráca krajín – PHARE, CEEPUS, Visegradský fond – vytváranie konzorcií, sietí,mobilita; • Bilaterálna spolupráca – napr. Rakúsko-slovenská spolupráca, Fulbrightov program, NIL

10. Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (1) Program Tempus: • 174 spoločných európskych projektov • 42,5 miliónov ECU • vytváranie konzorcií /sietí ako základ pre ďalšiu spoluprácu (bilaterálne dohody-mobility) Projektová spolupráca vo vzdelávacej oblasti: • príprava nových, resp.inovácia existujúcich študijných programov; • spolupráca s podnikmi; • riadenie VŠ.

11. Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (1) 1998 – stup do programu Socrates/Erasmus Účasť VŠ SR vo vzdelávacích projektoch (napr. v programe Erasmus) - výrazný pokles záujmu VŠ SR: • 25% spolufinancovanie (oproti 0 % v programe Tempus); • VŠ - dôraz na výskumné aktivity; • nedostatočné „ocenenie“ zapojených akademikov na úrovni katedry/fakulty/VŠ; • Chýbajúca/nedostatočná administratívna podpora projektovej spolupráce.

12. Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (2) 2004– vstup do EÚ – otvorili sa nové možnosti spolupráce s „tretími krajinami“: • TEMPUS III a IV. – obnovenie účasti na „opačnej“ strane: ako podpora partnerských univerzít; • Erasmus Mundus – ponuka spoločných magisterských a doktorandských pogramov, mobilita s „tretími“ krajinami; • Spolupráca s vyspelými krajinami (USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland); • ESF – ako nový finančný nástroj (projekty na nár.úrovni)

13. Trendy v oblasti internacionalizácie VŠ SR (2) • Internacionalizácia kurikúl a spoločné študijné programy – ako prostriedok internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania na VŠ SR • Trendy: najmä“domáca internacionalizácia“: • jazykové mutácie, zväčša bez zmien v obsahu; • spolupráca zameraná zväčša v regióne (napr. siete • CEEPUS); • zameranie „dovnútra“ na vlastných študentov; • nejasnosť v legislatíve (nové akreditácie).

14. Problémy a otázky spojené s internacionalizáciou VŠ • Národnástratégia – Modernizačný program Slovensko 21 - čo ďalej? • Hodnotenie a akreditácie VŠ – chýba hodnotenie účasti VŠ vo vzdelávacích projektoch – doteraz dôraz najmä na výskumné aktivity; • Príprava spoločných študijných programov: chýba metodika ich predkladania a schvaľovania; • Inštitucionálne stratégie – nielen mobilita, ale aj podpora vzdelávacích projektov (spoločné študijné programy); • Nedostatočne podporené služby a marketing VŠ

15. Ďakujem za pozornosť!Kontakt:PhDr. Viera Farkašová, CSc. SAAIC - Kancelária akademických programov a projektovviera.farkasova@saaic.sk T: 02 209 222 61 www.saaic.sk