CHARAKTERISTIKA PODNIKU

1. CHARAKTERISTIKA PODNIKU

2. Náuka o podniku Je súčasťou ekonómie, ako vedy o hospodárstve. Objektom skúmania sú hospodárske procesy, ktoré sa odohrávajú v podnikoch. Je to reálna, aplikovaná veda, ktorej cieľom je poskytnúť vedecké poznatky pre racionálny hospodársky život podnikov. Jej obsahom je teda skúmať: • Prostredie firmy ( vonkajšie a vnútorné ) • Podnikové výrobné faktory • Výrobný proces podniku • Majetkovú a kapitálovú vybavenosť podniku • Procesy zmien vyvolané vedecko-technickým pokrokom a investíciami • Podmienky ziskovosti, nákladovosti, výnosnosti a iné. • Tok peňažných prostriedkov, príjmy a výdaje, a iné.

3. Dopyt Trh výrobkov Ponuka Čo? Ako? Pre koho? Domácnosti Podniky Trh výrobných faktorov Ponuka Dopyt Podnik v trhovej ekonomike

4. Trhová ekonomika je ekonomika opierajúca sa o princípy slobodného podnikania. Faktormi pôsobiacimi na chod trhovej ekonomiky sú trh, systém cien, zisk a strata, systém stimulácie. Vyrába sa to, čo výrobcovi prináša najvyšší úžitok. Vyrába sa pomocou takých výrobných techník a technológii, ktoré minimalizujú výrobné náklady. Vyrába sa pre spotrebu, tzn. sami ľudia rozhodujú o spôsobe použitia miezd a platov, ktoré sú výsledkom ich práce a príjmov pochádzajúcich z vlastníctva majetku. V čistej podobe trhová ekonomika v súčasnom svete neexistuje, je skôr zmiešanou ekonomikou.

5. Trhový mechanizmus je forma organizácie, v rámci ktorej sa jednotliví výrobcovia dostávajú s jednotlivými spotrebiteľmi do vzájomných kontaktov, aby vyriešili tri základné otázky, pred ktorými stojí každá ekonomika ( čo vyrábať, ako vyrábať, pre koho vyrábať). Trhový mechanizmus je systémom viacerých prvkov, ktoré existujú na trhu, vzájomne sa ovplyvňujú a prispievajú k tomu, že výsledkom tejto interakcie je, že existuje určitý poriadok. K najvýznamnejším prvkom trhového mechanizmu a zároveň rozhodujúcim trhovým kategóriám patria: trhové subjekty, trhová konkurencia, ponuka, dopyt, trhová cena.

6. Trh – priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti. Je to súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. Členíme ho: a) trh výrobných faktorov, zložený z relatívne samostatného trhu práce, trhu pôdy a trhu kapitálu, trh peňazí b) trh výrobkov a služieb, c) organizovaný a neformálny, d) trh miestny, národný a medzinárodný (svetový) • Trh práce: miesto na ktorom sa stretáva ponuka a dopyt po práci. Na trhu vystupujú tri subjekty: domácnosti, ktoré sú nositeľmi práce a tvoria ponuku, podniky a štát, ktoré determinujú dopyt po práci. Hlavné faktory trhu: veľkosť populácie, práceschopné obyvateľstvo, produktivita práce. Dopyt a ponuka určujú cenu práce – mzdu.

7. Trh kapitálu – trh všetkých dlhodobých kapitálových investícií a úverov. Jeho úlohou je zberať kapitál od osôb, ktoré hľadajú možnosť investovania ( peňažné úspory ) a rozdeľovať ho tým, ktorý úver hľadajú. Cenou kapitálu je úver. • Trh peňažný, na ktorom sa realizujú krátkodobé peňažné obchody, predovšetkým medzi peňažnými ústavmi. • Trh s pôdou, na ktorom sa realizujú obchody s pôdou, medzi jej vlastníkmi a záujmovými skupinami. Jeho rozvinutosť je však v našich podmienkach veľmi nízka. Plní rozhodujúcu úlohu pri stanovení ceny pôdy – renty, ktorú získavajú jej vlastníci.

8. Trhová konkurencia – jeden z prvkov trhového mechanizmu, proces správania sa rozličných trhových subjektov s ich diferencovanými záujmami a cieľmi. Rozvíja sa v troch rovinách: a) ide o konkurenciu v línii ponuka-dopyt, teda medzi výrobcom a spotrebiteľom, b) ide o konkurenciu medzi samými spotrebiteľmi, teda na strane dopytu, c) ide o konkurenciu medzi samými výrobcami, teda na strane ponuky. • Trhová pozícia – postavenie firmy na trhu • Trhová sila – schopnosť jedného predávajúceho alebo kupujúceho, resp. skupiny predávajúcich alebo kupujúcich ovplyvniť cenu tovaru alebo služby s ktorou sa obchoduje.

9. Nedokonalosti trhu Trhy nefungujú bezchybne, trhový mechanizmus, individuálne rozhodovania trhových subjektov sú nie vždy schopné riešiť vznikajúce ekonomické problémy. Zdrojom trhových nedokonalosti sú: a) transakčné náklady, ide o náklady, ktoré treba vynaložiť, aby k výmene mohlo dôjsť, napr. náklady na prípravu kontraktov, prieskum trhu, a pod. b) trhy fungujú nedokonalo preto, že náklady výroby či spotreby sa prenášajú na iných, vznikajú tzv. externality. Negatívna externalita predstavuje škodu, ktorú vinník neuhradil ( znečistenie riek ), pri pozitívnej ide o úžitok, za ktorý ten, kto ho získava neplatí ( výstavba komunikácie pri podniku, ) c) verejné statky, neprináša ich súkromný sektor, ale vláda, napr. budovanie národnej bezpečnosti, výstavba diaľnic, zdravotnícke zariadenia, výskum.

10. d) trhová ekonomika sama o sebe nie je schopná vyrovnať sa s dôchodkovou nerovnosťou, s nedostatkom ekonomických príležitostí pre mnohých ľudí e) procesy ekonomickej koncentrácie a monopol, úzko súvisiace s fungovaním trhovej ekonomiky. Štát sleduje vývoj situácie na trhu, reaguje na situáciu, keď sa narušujú konkurenčné podmienky, keď niektoré podniky získavajú neoprávnené výhody vo výrobe alebo na trhu. Existencia protimonopolného zákonodarstva. Štát určuje pravidlá hry, na základe ktorých sa trhová ekonomika môže rozvíjať. Kľúčové úlohy štátu: posilňovanie efektívneho fungovania trhu, posilňovanie dôchodkovej a majetkovej rovnosti, zabezpečovanie ekonomickej stability.

11. Cenová konkurencia – tradičná forma konkurenčného boja medzi výrobcami. Prejavuje sa tým, že výrobca ponúka tovar alebo službu zákazníkovi lacnejšie ako iní výrobcovia. Zníženie ceny nebýva trvalé, len pokiaľ si nezíska pozície na trhu, vytlačením konkurencie. Nižšie tzv. dumpingové ceny sa používajú aj na zahraničných trhoch. • Necenová konkurencia – boj o zákazníka reklamou a podporou predaja, kvalitou produkcie, predajom na úver, bezplatným servisom, donáška do domu, predaj na splátky a pod.

12. Trhová cena – cena, ktorá sa v podmienkach voľnej súťaže utvára na trhu interakciou ponuky a dopytu. Vytvára sa za situácie, keď sa ponuka rovná dopytu. Vzhľadom na to, že ponuka s dopytom zvyčajne bývajú v nerovnováhe, trhová cena býva vyššia alebo nižšia ako rovnovážna cena ( trhové equilibrium ). V takejto situácii na trhu začnú pôsobiť sily vedúce k prekonaniu tejto nerovnováhy, vedúce k nastolenie rovnováhy medzi trhovou a rovnovážnou cenou. Situácia na trhu je teda v neustálom pohybe. Nad bodom trhovej rovnováhy vzniká trhový prebytok, pod týmto bodom je trhový nedostatok.

13. Trhové subjekty sú ekonomické jednotky, ktorých správanie je predmetom skúmania mikroekonómie. Skúmame: domácnosti, štát a podniky (firmy). Domácnosťou rozumieme skupinu jednotlivcov, ktorá má tieto črty: spoločne používajú svoje príjmy, spoločne vlastnia majetok, spoločne prijímajú ekonomické rozhodnutia. Na trhu môžu vystupovať ako kupujúci tovarov a služieb, určených na ich spotrebu ale aj ako predávajúci výrobných faktorov, najmä práce, prípadne kapitálu. Práve príjmy z tohto predaja používajú na nákup potrebných tovarov a služieb. Domácnosti platia štátu dane a prijímajú od neho transferové platby ( podpora v nezamestnanosti ).

14. Štát ( vláda ) – má vplyv na výrobu a spotrebu na jednej strane a na druhej sa ho dotýka správanie firiem v oblasti cien, rozsahu výroby a ďalších signálov, ktoré prichádzajú z úrovne firiem a domácnosti. Štát sa podieľa na vytváraní dopytu po tovare, službách ( štátne objednávky ), pracovných silách, na vytváraní ponuky ( cez produkciu štátnych podnikov ). Vyberá od podnikov a domácnosti dane a uskutočňuje transferové platby do nich. Určuje pravidlá „ekonomickej hry“, dozerá na ich dodržiavanie, pomáha pri riešení ekologických problémov. Miera zasahovania štátu do trhovej ekonomiky je rôzna a závisí od vývojových období. Existujú rôzne názory na intenzitu zasahovania. Ideálny je taký štát, o ktorom je v ekonomickej sfére počuť čo najmenej.

15. Podnik a jeho definície • Podnik je ekonomická a organizačná forma usporiadania výroby, obchodu a služby, ktorá je založená na dosahovaní zisku prostredníctvom podnikateľskej činnosti. Základným podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike je podnik • Obchodný zákonník charakterizuje podnik ako: “ súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podnikaniu patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“.

16. Podnik je základným podnikateľským subjektom v trhovej ekonomike. „ Podnik je miesto, kde sa uskutočňuje výroba, kde sa rozhoduje o úrovni a niekedy aj o predajnej cene. Statky, ktoré treba k tomu zabezpečiť, sa nazývajú výrobnéfaktory, vytvorené statky sa nazývajú produkty“. • Podnik vystupuje vo vzťahu k vonkajšiemu okoliu ako „ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, ktorej základnými znakmi sú kombinácia výrobných faktorov, právna a ekonomická samostatnosť“.

17. Podnikateľské prostredie a jeho vlastnosti Mikroprostredie podniku Medzi interné mikroprostredie podniku patrí jeho organizačná štruktúra, t.j. všetky organizačné útvary podniku. Externé mikroprostredie podniku vytvára firemný trh, čiže zákazníci, ďalej dodávatelia, marketingoví sprostredkovatelia, konkurenti a verejnosť. 1. Interné prostredie tvorí vrcholový manažment, finančné oddelenie, nákup, výroba a vývoj, marketing, oddelenie ľudských zdrojov a oddelenie evidencie. 2. Externé prostredie tvoria dodávatelia, marketingové prostredie, zákazníci, konkurenti a hlavne verejnosť.

18. Makroprostredie podniku • Geografické a demografické • Sociálne • Politické a právne • Ekonomické • Prírodné a ekologické • Technologické • Etické • Kultúrno- historické • Demografia je veda skúmajúca počet, štruktúru a pohyb obyvateľstva, najmä zmeny v jeho vekovej, sociálnej a ekonomickej skladbe. Demografické prostredie má preto pre podnik a jeho sledovanie veľký význam, pretože sa týka ľudí a ľudia tvoria trhy.

19. Geografické prostredie determinuje podnik predovšetkým tým, že ovplyvňuje jeho logistiku, vznik transakčných nákladov, • Sociálne okolie má významný vplyv na podnik, hlavne pokiaľ plní aj sociálnu funkciu v danom prostredí. • Politické okolie ovplyvňuje podnik predovšetkým ako súhrn vplyvov, ktorých výrazom sú politické záujmy politických strán. Vplyv veľkej politiky je doplňovaný aj malou komunálnou politikou, ktorá je ovplyvňovaná miestnymi a obecnými záujmami. • Ekonomické okolie ovplyvňuje prístup podniku k výrobným faktorom, ako aj realizáciu výsledkov svojej hospodárskej aktivity v prostredí. Podnik je determinovaný vonkajším ekonomickým prostredím, ktoré je nezávislé od jeho chovania, a do ktorého patrí sústava nástrojov, ktorými štát môže regulovať ich činnosť, ako napr. dostupnosť výrobných faktorov, nástroje cenovej, daňovej, úverovej, menovej politiky. • Do prírodného prostredia patria prírodné zdroje, ktoré podniky využívajú ako vstupy. • Technologické prostredie pôsobí na vznik nových technológií, prinášajúcich nové príležitosti a nové produkty.

20. Členenie výrobných podnikov Podniky podľa právnej formy • Podnik jednotlivca ( fyzickej osoby ) • Obchodná spoločnosť 1. verejná obchodná spoločnosť, 2. komanditná spoločnosť, 3. spoločnosť s ručením obmedzeným, 4. akciová spoločnosť. • Kapitálová • Družstvo • Verejné (štátne podniky)

21. Podniky podľa sektorov a odvetví činnosti(OKEČ) Sektorom sa rozumie časť národného hospodárstva, do ktorých je národné hospodárstvo členené. Do tradičného sektorového členenia ekonomiky patrí delenie ekonomiky do štyroch sektorov: - sektor primárny - pôdohospodársky, do ktorého patrí poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo - sektor sekundárny - priemyslu, ktorý zahrňuje ťažký a spracovateľský priemysel, výrobu a distribúciu elektrickej energie, plynu, vody a stavebníctvo - sektor terciárny - služieb, ktorý zahrňuje obchod, bankovníctvo, poisťovníctvo, dopravu, skladovanie, telekomunikácie, školstvo, veterinárnu a sociálnu činnosť a ostatné služby. - sektor kvarciálny – veda a výskum. Podrobnejšie triedenie podnikov je podľa ich príslušnosti k hospodárskym odvetviam, ktorými rozumieme časti národného hospodárstva, ktoré vyrába určitú skupinu výrobkov rovnakých, alebo s podobnými vlastnosťami. V Slovenskej republike sa odbory členia podľa Jednotnej odborovej klasifikácie (OKEČ).

22. Prehľad kategórií a oddielov OKEČ A. Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesné hospodárstvo B. Rybolov, chov rýb C. Ťažba nerastných surovín D. Priemyselná výroba E. Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody F. Stavebníctvo G. Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru H. Hotely a reštaurácie I. Doprava, skladovanie, pošta a telekomunikácie J. Peňažníctvo a poisťovníctvo K. Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj L. Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie M. Školstvo N. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť O. Ostatné verejné, sociálne a osobné služby P. Súkromné domácnosti s domácim personálom Q. Exteritoriálne organizácie a združenia

23. Ciele a funkcie podniku Cieľové správanie podnikov vyplýva z množiny podnikových cieľov, ktoré podnik príjme a verejne deklaruje. Cieľ podniku je veličinou budúcnosti. Vypovedá o takom budúcom stave podniku, ktorý treba dosiahnuť a ktorý možno čiastočne aj kvantitatívne vyjadriť pomocou ekonomických ukazovateľov. Zisk, ako cieľ podniku, vytvára nevyhnutné predpoklady pre existenciu podniku. Pri jeho plánovaní nejde podnikom výlučne o jeho maximalizáciu ale v súlade s ostatnými cieľmi podniku ide o jeho minimálnu výšku, ktorá podniku zabezpečí: • minimálnu reprodukciu majetku, • vlastníkmi požadovaný výnos kapitálu vloženého do podnikania (dividendový výnos), • sociálne výdavky vo vzťahu k zamestnancom (podiely na hospodárskom výsledku v družstevnej forme podnikania)

25. Rentabilita vypovedá o ekonomickom zhodnotení vložených výrobných faktorov do podnikania, • cash flow je prejavom toku peňažných prostriedkov vo forme príjmov a výdavkov, • likvidita vypovedá o platobnej schopnosti podniku, • hospodárnosť poukazuje na racionalitu využívania vložených výrobných faktorov do podnikania a úrovni nákladovosti výroby, • produktivita vyjadruje účinnosť výrobných faktorov, najmä ľudských a je predpokladom dosahovania ekonomickej efektívnosti, • obrat vyjadruje množstvo produkcie vyrobenej v podniku vo väzbe na výrobnú kapacitu podniku, ale aj vzťah tejto produkcie k výrobným faktorom, napr. obrat aktív, obrat zásob a pod.

26. Funkcie podniku: • výrobná • podnikateľská • vedecko-technická • inovačná • obchodná • finančná • organizačná • sociálna • biologicko-ekologická a iné

27. Znaky podniku: • právna subjektivita • majetková samostatnosť • majetková zodpovednosť • ekonomická samostatnosť • zápis do obchodného registra • organizačná celistvosť a jednotne vedená účtovná evidencia a iné

28. Podnik ako systém v prostredí – podnik ako článok

29. Životný cyklus podniku • Pre všetky podniky je spoločné to, že majú svoj životný cyklus. Často je dosť identický so životným cyklom výrobku, lebo podnik s výrobkom obchoduje. Životný cyklus má niekoľko fáz, ktorými podnik môže prechádzať, existovať a zaniknúť. • V životnom cykle podniku sa odrážajú vonkajšie a vnútorné, výrobno-technické, organizačno-právne a ekonomické aspekty podnikateľskej činnosti. Životný cyklus odzrkadľuje stupeň rozvoja podniku či jeho stability a tým umožňuje predikovať a prognózovať jeho vývoj. • Za základné fázy životného cyklu považujeme: - založenie podniku - rast - stabilizácia - sanácia - zánik, resp. ďalší rast.

30. Založenie a vznik podniku • Vlastné založenie podniku spočíva vo výbere jeho organizačno – právnej formy, vypracovaní potrebnej dokumentácie a splnení všetkých náležitostí v zmysle Obchodného zákonníka. • Podnik vzniká zápisom do obchodného registra po splnení všetkých požiadaviek potrebných na zápis. Založenie podniku predpokladá vysokú a dynamickú podnikateľskú aktivitu na dosiahnutie prosperity. Podnikateľská aktivita si vyžaduje mať jasný celkový cieľ a čiastkové ciele a vypracovanú stratégiu s pevným úsilím dosiahnuť stanovený cieľ.

31. Pri založení podniku treba vypracovať podnikateľský zámer, ktorý mu zabezpečí dlhodobú prosperitu. Kvalita a najmä reálnosť podnikateľského zámeru má pre novovznikajúci podnik veľký význam, pretože má vyjadrovať jeho stratégiu a obsahovať rozvojové zámery s ich ekonomickými dôsledkami. Podnikovú stratégiu tvorí 1. analýza okolia 2. analýza silných a slabých stránok podniku 3. formulácia špecifických predností 4. vízia podniku 5.formulácia strategických vrcholových cieľov 6. formulácia strategických operácií

32. Rast podniku Zdroje rastu podniku môžu byť: • Interné - pri internom raste podniku sa mobilizujú vnútorné zdroje podniku, aktivity a rôzne iné činnosti vedúce k zvyšovaniu objemu výroby, rastu podielu na trhu, diverzifikácii výroby a pod. • Externé - externý rast podniku možno charakterizovať tak, že jeden podnik získava iný podnik alebo jeho činnosti. Pri externom raste jeden podnik zaniká, zatiaľ čo iný podnik rozširuje svoju činnosť, svoj majetok, počet pracovníkov a pod.

33. Trvalý rast, ktorý je pre podnik žiadúci, v podstate predstavuje taký rast tržieb podniku, pri ktorom nevznikajú ďalšie dodatočné nároky na externé financovanie podniku. Rast podniku je v takomto prípade označovaný ako rast z interných zdrojov, tj. zo zisku, odpisov, stálych pasív (vlastné imanie) a prostriedkov získaných predajom nepotrebného majetku. Pre kvantifikáciu rastu podniku (g) sa používa vzťah: g = P . R . A . T kde: P – rentabilita tržieb (zisk / tržby) R – aktivačný pomer (1 – dividenda / čistý zisk na akciu) A – obrat aktív (tržby / aktíva) T – finančná páka (aktíva / vlastné imanie) Kvalitatívnou stránkou rastu podniku je prosperita podniku. Prosperita podniku je tou fázou rastu podniku, ktorá sa nachádza za prahom zisku ( nulový bod ) v zóne prebytku.

34. Prosperujúci podnik je rentabilný a jeho znakmi sú: • rast obratu • trhový podiel je stabilný, respektíve rastie • ceny výrobkov a služieb sú stabilné • náklady sú stabilizované, resp. mierne klesajú pri raste objemu vyrábanej produkcie • zisk má rastúcu tendenciu. Aby sa podnik udržal vo fáze prosperity mal by robiť opatrenia, ktoré smerujú k: • diverzifikácii výroby • poznaniu trhu a hľadaniu optimálnej cenovej stratégie • zvyšovaniu kvality výroby a jej permanentnej inovácie • realizácií podporných aktivít predaja, reklamy a pod. Ak podnik zvládne svoj rast, nastupuje nie menej významná fáza, ktorou je jeho stabilizácia, tj. obdobie, v ktorom dosiahol optimálnu veľkosť s ohľadom na príležitosti trhu a exploatácie výrobných faktorov.

35. Stabilizácia podniku prosperujúci podnik vo fáze stabilizácie musí uskutočňovať rôzne opatrenia, ktoré by mali byť zamerané hlavne na: • analýzu trhového podielu a predikciu jeho vývoja, • analýzu ekonomických ukazovateľov a predikciu ich vývoja v porovnaní s konkurenciou, • silné a slabé stránky podniku v danej etape jeho vývoja.

36. Kríza podniku Kríza podniku je tou fázou životného cyklu podniku, v ktorej sa v dlhšom časovom horizonte nepriaznivo vyvíjajú jeho hospodárske výsledky, klesá jeho výkonnostný potenciál, znižujú sa tržby, klesá čisté obchodné imanie, podnik má problémy s likviditou a jeho klesajúci trhový podiel vážne ohrozuje jeho ďalšiu existenciu. Krízové riadenie podniku pozostáva z nasledovných súborov činností: - diagnostika stavu podniku - opatrenia pre prípad postupujúcej krízy - preventívna likvidácia - vyrovnanie, konkurz.

37. Fázy životného cyklu podniku Vstupy

38. Krivka životného cyklu podniku úroveň rozvoja inovácia – ďalší progresívny rozvoj saturácia rozvoja stagnácia obdobie rastu pokračovanie stagnácie prehlbovanie stagnácie 2. fáza t ČAS 3. fáza 1. fáza 4. fáza doba životnosti podniku založenie podniku zánik podniku

39. Krivka zisku podniku Rast Zisk Rmax  krivka života podniku Zmax      strata krivka zisku t čas t2  t1 

40. Prosperita podniku V , N T zóna zisku N nulový bod VN Vzvratu zóna straty FN Q Qzvratu

41. Trh a jeho vplyv na premeny podniku Faktory vplyvu na podnik delíme nasledovne: 1. Trhové faktory: silná konkurencia, globalizácia trhu, výkyvy trhu, skracovanie cyklu morálneho zastarávania výrobkov a výrobných systémov, požiadavky zákazníkov. 2.Sociálne faktory: zvyšovanie miezd, humanizácia práce, organizácia pracovného času, nové formy motivácie pracovníkov, zvyšovanie životnej úrovne a kvality života, zmeny v hodnotovom systéme ľudí. 3. Ekologickéfaktory: problematika životného prostredia, problémy vznikajúce v dôsledku nekontrolovateľného rastu výroby, zvyšovanie foriem zaťaženia životného prostredia, obmedzenosť prírodných zdrojov, rast ekologického uvedomenia si ľudstva, rastúci tlak spoločnosti na podniky a legislatívu upravujúcu ochranu životného prostredia.

42. Špecifiká poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov • závislosť na prírodných podmienkach • časový nesúlad medzi priebehom výrobného a pracovného procesu • Sezónnosť práce v poľnohospodárskej výrobe, ktorú spôsobuje: - nerovnomerné využívanie strojov a pracovných síl v priebehu roka, čo má vplyv na organizáciu práce, - nárazovú potrebu sezónnych pracovníkov, - mzdovú disparitu, - nerovnomernosť príjmov a výdavkov podnikov, - znižovanie záujmu najmä mladej generácie o prácu v poľnohospodárstve.