Náklady podniku 1.1. Charakteristika náklado v 1.1.1 Podstata nákladov

1. Náklady podniku • 1.1. Charakteristika nákladov • 1.1.1 Podstata nákladov • 1.2 Klasifikácia nákladov • 1.2.1 Druhové členenie nákladov • 1.2.2 Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca • 1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov, analýza nulového bodu zisku • 1.2.3.1 Variabilné náklady • 1.2.3.2. Fixné náklady • 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov • 1.4 Náklady a efektívnosť

2. Cena, cenová stratégia a tvorba cien • 2.1 Cenová stratégia podniku • 2.1.1 Činitele tvorby cenovej stratégie • 2.2 Tvorba cien • 2.2.1 Metóda tvorby cien podľa nákladov • 2.2.2 Metóda tvorby cien podľa dopytu • Metóda tvorby cien podľa konkurencie

3. 3 Finančné hospodárenie podniku 3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4 Finančné ciele podniku 3.5 Finančné plánovanie podniku 3.6 Finančné rozhodovanie podniku 3.7 Finančná analýza podniku

4. Závislosť nákladov od objemu výkonov V minulosti neboli u nás vytvorené podmienky na sledovanie nákladov podľa tohto členenia. Vzťah nákladov k objemu výkonov patrí medzi najdôležitejšie, pretože náklady nemôžu existovať bez výrobku či služby. Zmena objemu produkcie priamo ovplyvňuje vývoj nákladov. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie. Na to slúži koeficient reakcie (Kr).

5. Koeficient reakcie vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN/PzV PzN ={(N1 /N0 x 100 )- 100} PzV = {(V1 /V0 x 100 )- 100} kde PzN je percento zmeny nákladov PzV - percento zmeny výkonov.

6. Fixné náklady Sú vyvolané potrebou globálneho a jednorazového vytvorenia technických, organizačných a pracovných podmienok na zabezpečenie určitého objemu výkonov. Pri zmenách objemu produkcie v rámci existujúcej kapacity sa nemenia vôbec, alebo len nepatrne. Viažu sa k celkovému objemu výkonov, avšak v prepočte na jednotku produkcie charakter stálosti týchto nákladov zaniká.

7. Fixné náklady(pevné, stále, nepružné) Pri zmene objemu produkcie sa nemenia, Súvisia s určitým časovým obdobím, bez ohľadu na objem produkcie – sú to mzdy, mzdy pomocných robotníkov – časová mzda, náklady na vykurovanie, odpisy strojov, budov, teda správna réžia a časť výrobnej réžie.

8. Členenie fixných nákladov: • podľa reakcie jednotlivých položiek pri zmene objemu výkonov - celková výška za rovnaké obdobie sa nemení hoci sa mení objem výkonov - absolútne fixné. - tie môžeme ďalej členiť na jednorazové a priebežné, jednorazové sú spojené so zábehom novej výroby, priebežné sú závislé od času. • podľa stupňa využitia výrobnej kapacity, nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie - sú relatívne fixné.

9. Variabilné náklady (premenlivé, pružné) ich výška sa mení so zmenou objemu výroby – viac alebo menej úmerne. Sú to náklady na základný materiál, priame mzdy výrobných robotníkov, technické palivo.

10. Variabilné náklady Stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny: na základe toho variabilné náklady rozdeľujeme na: a) proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké b) neproporcionálne - môžu byť progresívne, degresívne, regresívne.

11. proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké, konštantné. Kr = 1 Ak sa zmení norma spotreby materiálu, zmenia sa tieto náklady skokom. Ďalej sa opäť vyvíjajú proporcionálne.

12. 1. Progresívne nákladysú také náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Sú to napr. náklady na zavedenie novej technológie, mzdové príplatky – sobota, sviatok... Ak objem výkonov stúpa  stúpajú náklady na jednotku výkonu  kr > 1.

13. 2. Degresívne nákladysa menia s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie a klesanie je rýchlejšie ako klesá objem výkonov. Sú to napr. náklady na technologické palivo, pomocný materiál, náklady na bežné opravy dlhodobého hmotného majetku, degresívna mzda, ... Rast objemu výkonov vyvolá pokles nákladov na jednotku produkcie Kr 0 < kr < 1.

14. 3. Regresívne náklady sa vyvíjajú nepriamoúmerne s objemom produkcie, t.j. ich celková výška pri raste objemov výkonov klesá a pri ich poklese stúpa. Sú to napr. mzdy vyplatené za prestoje, za časy čakania, ... Tieto náklady bezprostredne súvisia s výrobnou kapacitou a vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie; kr < 0.

15. Celkové variabilné náklady sa skladajú z proporcionálnych, progresívnych, degresívnych a regresívnych nákladov. Ich štruktúra ovplyvňuje vývoj celkových nákladov. Tzn., že aj náklady na jednotku produkcie budú pri rôznom objeme výkonov rôzne. Fixné náklady (FN)– sú nezávislé na zmene objemu výkonov len v rámci určitého objemeu výroby, ak výroba vzrastie nad určitú hranicu treba do výroby zapojiť nové kapacity – FN sa skokom zmenia. FN + VN = CN; FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby. Platí FN + VNj * Q = CN; a + bx = y viď graf

16. Výška CN na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity, o čo je vyšší o to nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne. Kým výška VN- ov vo vzťahu k jednotke výkonu sa pri lepšom využití kapacít nemení, podiel FN/1 výkonu klesá (degresia fixných nákladov) Graf závislosti jednotkových nákladov od stupňa využitia kapacít

17. Kritický objem výroby – KOV analýza nulového bodu zisku: KOV = taký objem výroby - výrobné alebo odbytové množstvo, pri ktorom sa dosahuje úplné pokrytie nákladov. V tomto bode podnik nevykazuje ani zisk ani stratu. KOV je daný objemom výkonov, pri ktorom sa nedosahuje ani zisk ani strata  náklady sa rovnajú tržbám.

18. tržby CN Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu výkonov VN FN X 0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) }Q=?, Cj=?, Z=?

19. tržby CN Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu Výkonov - KOV závisí od výšky FN VN FN X X X

20. FN + VN = CN FN – fixné náklady, VN – variabilné náklady, CN – celkové náklady, Q - objem výkonov FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby, platí: FN + VNj * Q= CN Výška celkových nákladov na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity podniku. Čím vyšší je stupeň využívania kapacít, tým nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne.

21. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie, ktorý vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN / PzV Kde PzN je percento zmeny nákladov a PzV je percento zmeny výkonov.

22. Význam členenia na variabilné a fixné: a) spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov b) umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj zvyšovania efektívnostic) vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia výrobnej kapacity d) je základom pre zostavovanie variantných rozpočtove) používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku

23. Príklad: Podnik vyrába 250 000 kusov výrobkov v 1. kvalitatívnej triede, cena je 6 Sk/1 ks. Náklady = 1 000 000 Sk 40% - fixné 60% - variabilné Podnik uvažuje o výrobe ďalších 50 000 ks výrobkov v 2. kvalitatívnej triede pri cene 5,50 Sk/1 ks. Toto zvýšenie výroby vyvolá nárast variabilných nákladov na 1 ks o 20 halierov.

24. Úloha: Rozhodnite či na základe nasledovných ukazovateľov: • fixné náklady na jednotku výroby • variabilné náklady na jednotku výroby • celkové náklady na jednotku výroby • rentabilita nákladov = Z/N* 100 • nákladovosťh = N/V • koeficient reakcieKr = PzN/PzV je pre podnik výhodné zvyšovať výrobu.

25. Kr v intervale 0-1 t.j.degresívny priebeh nákladov, ale veľmi sa blíži k 1 teda proporcionálny. Viac by sa oplatilo vyrobiť dodatočný objem výroby v 1. kvalitatívnej triede.

26. Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Velký význam má použitie členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca, pretože takto môžeme presnejšie určiť výšku znižovania nákladov. Rezervy v kalkulačných položkách sú teda základnými zdrojmi znižovania nákladov jednotlivých výkonov i celej produkcie. Významné rezervy znižovania nákladov tvorí správne rozmiestnenie podnikov, účelné orientovanie investičnej výstavby, rozvíjanie medzinárodnej deľby práce a na tom založenej špecializácii a účelnej kooperácii.

27. Pri odkrývaní rezerv musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Úspory v spotrebe materiálu znamenajú úspory v množstve spotrebovanej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity výroby. Znížená spotreba materiálu znamená spravidla aj úspory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec aj úspory v doprave. Na zníženie nákladov a tým aj na ich úroveň pôsobí veľa rôznych činiteľov, napr.: objem produkcie, produktivita práce, sortiment, kvalita výrobkov, využívanie výrobnej kapacity, ceny, typ výroby, štandardizácia výrobkov, normalizácia.

28. Zmeny štruktúry nákladovprodukcie vyjadrujú ustavične prebiehajúce zmeny v ekonomike a v organizácii výroby. Preto je štruktúra nákladov dôležitým ukazovateľom rozboru práce podniku. Jej skúmanie za niekoľko rokov umožňuje urobiť závery ozvýšení technickej úrovne, o raste produktivity práce, o znížení pracovnej náročnosti výroby atď., umožňuje stanoviť vplyv zníženia jednotlivých druhov nákladov na celkovú úroveň nákladov.

29. Štruktúru nákladov určujú rozličné faktory, napr. charakteristika výrobku a výroby, použitá technológia, produktivita práce, mzdové tarify, organizačná a technická úroveň produkcie atď. Rozdielnosti v štruktúre nákladov si vyžadujú aj využívanie rozdielnych zdrojov a prostriedkov znižovania nákladov.

30. Jednou z podmienok racionalizácie činností podniku je dosahovanie čo najmenších nákladov na jednotku produkcie. Rezervy znižovania nákladov vznikajú vtedy, keď náklady sledujeme podľa miesta ich vzniku a účelu vynaloženia. Na určenie možnosti znižovania nákladov treba poznať zdroje a prostriedky ich znižovania.

31. Zdroje (rezervy) znižovania nákladov predstavujú nevyužité možnosti. Pri ich odhaľovaní treba mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Medzi základné rezervy znižovania nákladov patrí: • využívanie krátkodobého majetku a zrýchľovanie jeho obratu, • využívanie kapacity výroby, • stanovenie optimálneho sortimentu, • zvyšovanie kvality materiálu, výrobkov, atď.

32. Spôsoby zrýchľovania obratu krátkodobého majetku sú rozličné. Závisia od charakteru činnosti podniku a z neho vyplývajúcej štruktúry nákladov, napr. v priemyselnom podniku znížime výšku zásob, čím znížime časť krytú úverom atď. Vo výrobe je žiadúce udržiavať na čo najnižšej možnej úrovni nedokončené výrobky, skracovať výrobný cyklus, ktorý je jedným z hlavných činiteľov zrýchľovania obratu obežného majetku vo výrobnom procese.

33. Veľké možnosti zrýchlenia obratu sú aj vo sfére obehu. Oneskorené dodávky výrobkov zapríčinené dodávateľskými podnikmi, pomalý obeh dokladov súvisiacich so zúčtovaním dodanej produkcie, neskoré platby dodávateľom. Veľký význam pre zrýchlenie obratu má aj kvalita výrobkov. Kvalitnejšie výrobky za primerané ceny sa ľahšie predávajú, čo pozitívne vplýva na skrátenie kolobehu krátkodobého majetku. Nízka kvalita výrobkov sa tiež prejaví na nákladoch. Podnik sa môže dostať do ťažkostí pri odbyte svojich výrobkov, čím sa dosiahnu nižšie tržby a aj spotrebitelia zareagujú na nízku kvalitu.

34. Rozličný sortiment výrobkov má tiež vplyv na náklady, pretože zmena podielu jednotlivých výrobkov na objeme produkcie kladie vždy iné nároky na pracnosť, resp. materiálovú náročnosť. Pod pojmom prostriedky znižovania nákladov rozumieme činitele, využitie ktorých spravidla priaznivo ovplyvní jeden alebo viac zdrojov zníženia nákladov. Napríklad zavedenie pokrokovej technológie spravidla zvýši nielen produktivitu práce, ale aj úsporu materiálu, zníženie nepriamych nákladov a pod.

35. Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnutné preto, lebo ich odkrytie ešte nezabezpečuje, že sa rezervy skutočne využijú. Medzi základné prostriedky znižovania nákladov patria: • zavádzanie modernej techniky a technológie, • zlepšovanie organizácie práce, • zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov

36. Na dosiahnutie výrazných úspor je rozhodujúce uplatňovať najmodernejšiu techniku a technológiu. Jednotlivé formy technického rozvoja (mechanizácia, automatizácia, energetizácia, intenzifikácia výrobných procesov ) môžu podstatným vplyvom ovplyvniť úroveň nákladov. Ani najpokrokovejšie technika v podniku však neprispeje k zníženiu nákladov, ak nebude dobrá organizácia práce a riadenia. Vtedy sa náklady dokonca zvyšujú. Pri zlepšovaní organizácie práce a riadenia ide najmä o zabezpečenie rovnomernosti výrobného procesu, správnu prípravu a rozmiestnenie pracovníkov v závislosti od ich kvalifikácie a schopností, lepšie využívanie pracovného času atď. Rozvoj techniky si vyžaduje ustavičné zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov, lebo kvalifikovaní pracovníci sú zárukou, že nová technika sa bude účelne využívať a prinesie očakávané ekonomické prínosy.

37. VYUŽÍVANIE NÁKLADOV V RIADIACOM PROCESE Riadenie všeobecne je cieľavedomá činnosť zameraná na vyvolanie alebo ovplyvnenie priebehu určitých procesov. Obsahom riadenia podniku je rozvíjanie jeho podnikateľskej činnosti. Tu sú dôležité objektívne a presné informácie z rôznych oblastí, predovšetkým však z oblasti nákladov. Platí to hlavne z troch dôvodov:náklady v rozhodujúcej miere ovplyvňujú veľkosť ponuky, úroveň nákladov môže podnik v podstatnej miere sám ovplyvniť a výška zisku je obyčajne závislá od výšky nákladov.

38. Zásada ziskovostivyvoláva u riadiacich pracovníkov snahu o hospodárnosť, snažia sa racionálne využívať výrobné faktory za účelom zníženia nákladov. Čím budú náklady pri tržbách nižšie, tým bude vyšší zisk. Aby sme dokázali sledovať vývoj a úroveň hospodárnosti, musíme ju merať. Používame na to rôzne druhy ukazovateľov, napr.: Ukazovateľ nákladovosti, ktorý vyjadruje koľko halierov Nákladov pripadá na 1 Sk výnosov. Vypočíta sa zo vzťahu: h =N/V kde h – ukazovateľ nákladovosti V – celkové výnosy N – celkové náklady.

39. h = Náklady materiálové /Výnosy h = Náklady mzdové/Výnosy h = Náklady na odpisy/Výnosy Pri takejto anylýze vidíme kde sú naše rezervy Ďalší ukazovateľ ktorý sa používa je nákladová účinnosť, NÚ =Výnosy/ Náklady ktorá vyjadruje pomer medzi tržbami a nákladmi. Zvýšenie nákladovej účinnosti možno dosiahnuť rastom tržieb, poklesom nákladov, prípadne obidvoma spôsobmi súčasne. Snaha je dosiahnuť čo najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa. Koľko výnosov mám z 1 Sk nákladov, ukazovateľ by mal rásť.

40. Rentabilita nákladov RN = Z/N = V-N/N; Rentabilita nákladov RV = Z/V = V-N/V;

41. Príklad: FN za rok = 60 000,- Sk Cj = 20,- Sk VNj = 10,- Sk Q = 8 000 jednotiek Výrobná kapacita 4 000 - 12 000 jednotiek • Aké množstvo produkcie firmy je potrebné pre dosiahnutie nulového bodu? • Koľko jednotiek sa musí predať, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk? • Aký zisk sa dosiahne znížením VN-ov o 10 % a FN-ov o 10 000,-Sk? • Akú predajnú cenu treba stanoviť, aby sa dosiahol zisk 30 000,- Sk pri predaji 8 000 jednotiek? • Koľko jednotiek sa musí predať naviac, aby sa pokryli dodatočné FN-y vo výške 8000 Sk? 0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) }

42. Náklady a efektívnosť Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ju zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Efektívnosť zahŕňa veľmi dôležité vzťahy medzi zdrojmi, výrobou a spotrebou. Optimálne treba využívať existujúce zdroje výrobných faktorov. Kritériá efektívnosti využitia zdrojov sa pomerne často menia v dôsledku zmeny v poznaní prírodných zákonov, zmien v medzinárodnej deľbe práce, vyčerpanosti prírodných zásob a surovín.

43. Náklady a efektívnosť úspešná výrobno-hospodárska činnosť podniku, uplatňovanie novej technológie, alebo organizácie práce, zníženie noriem spotreby, uplatňovanie novej technológie, rovnomernosti výroby a kvality výrobkov, odstránenie namáhavosti práce a zdraviu škodlivého prostredia sa prejaví v raste efektívnosti prejavia sa tak nové kvalitatívne prvky výrobno- hospodárskej činnosti.

44. Náklady a efektívnosť Rozvoj podniku je podmienený rastom efektívnosti. Možno ho zabezpečiť rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je zvyšovanie efektívnosti zvyšujúcou sa účinnosťou nákladov. Táto metóda má trvalú platnosť, lebo len tak možno docieliť sústavnú úsporu spoločenskej práce na jednotku produkcie a vyššiu rentabilitu. Maximálnu efektívnosť možno dosiahnuť pri poklese spotreby zdrojov a zvýšením objemu výroby. V skutočnosti to býva značne obmedzené veľkosťou trhu a objemu zdrojov.

45. Podľa konkrétnych podmienok sa tak zvýšenie efektívnosti uskutočňuje v dvoch rovnocenných variantoch: • minimalizácia zdrojov pri nezmenenom objeme výroby • maximalizácia výroby pri zachovaní objemu zdrojov

46. Plánovanie nákladov Plánovanie je prirodzená a účelná aktivita každého podnikateľského subjektu. Pomocou plánovania podnikateľ analyzuje možné riziká a vyvodzuje z nich poznatky pre svoje správanie. Objektívne zostavený plán je dôležitou podmienkou efektívnosti podniku. Platí to pre všetky činnosti podniku nielen pre časť nákladov. Na vypracovanie dobrého plánu nákladov treba urobiť dôkladnú analýzu dosiahnutých výsledkov v predchádzajúcom období. Na základe tejto analýzy a prieskumu trhu, a zhodnotenia konkrétnych možností treba vypracovať viac variantov podnikateľských zámerov a opatrení na zlepšenie činností podniku.

47. V ekonomike a riadení podniku patrí nákladom významná úloha, pretože predstavujú spotrebu výrobných faktorov v hodnotovom vyjadrení. Pri skúmaní nákladov podnik hľadá možnosti ich znižovania. Náklady vznikajú už v prípravnej fáze činnosti podniku. Náklady sledujeme podľa • ekonomicky rôznorodých druhov, • podľa položiek kalkulačného vzorca • a podľa ich závislosti od objemu výkonov. O variabilite nákladov rozhoduje koeficient reakcie. Skúmanie nákladov je dôležité aj pri zisťovaní efektívnosti podniku,pomáhajú ju merať, sledujú rezervy. V trhových podmienkach podniky venujú pozornosť hospodárnosti,snažia sa dosahovať čo najvyššie výkony pri čo najnižších nákladoch.

48. Cena, cenová stratégia a tvorba cien • 2.1 Cenová stratégia podniku • 2.1.1 Činitele tvorby cenovej stratégie • 2.2 Tvorba cien • 2.2.1 Metóda tvorby cien podľa nákladov • 2.2.2 Metóda tvorby cien podľa dopytu • Metóda tvorby cien podľa konkurencie

49. 3 Finančné hospodárenie podniku 3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4 Finančné ciele podniku 3.5 Finančné plánovanie podniku 3.6 Finančné rozhodovanie podniku 3.7 Finančná analýza podniku