METODOLÓGIA VÝSKUMU

1. METODOLÓGIA VÝSKUMU doc. PhDr. Darina Wiczmándyová, PhD.mim.prof.

2. Forma výučby: prednáška • Odporúčaný rozsah výučby : za obdobie štúdia: 8 hodín • Počet kreditov: 4 • Spôsob hodnotenia: - predloženie projektu diplomovej práce, písomný test, udelenie kreditov

3. Literatúra: • BENČO, J. 2001. Metodológia vedeckého výskumu. Bratislava: IRIS, 2002. • DISMAN, M. 2011. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: 2011.372s. ISBN 978-80-246-1966-8. • GAVORA,P. 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK, 2001. • KOMÁRIK,E.2002. Metódy vedeckého poznania človeka. Bratislava: UK, 2002. • ONDREJKOVIČ, P. 2006. Úvod do metodológie sociálnych vied. Bratislava: VEDA, 2006.

4. Stručný sylabus predmetu • Výskum, základné pojmy, rozdelenie. • Historický pohľad na výskum v sociálnej práci. • Vedecký prístup v SP. • Výskumný proces vo výskume. • Vymedzenie problému, cieľa a hypotéz vo výskume. • Výber metód vo výskume. • Výsledky a interpretácia. • Výber výskumnej témy, on - line a manuálne vyhľadávanie informácií, ciele výskumu

5. Definovanie výskumného problému, tvorba hypotéz, • Výskumný projekt, pilotná štúdia • Pozorovanie • Rozhovor, anketa, dotazník • Experiment, kazuistika, obsahová analýza • Tvorba databázy údajov, kvantitatívna a kvalitatívna analýza údajov • Metódy interpretácie výsledkov výskumu • Prezentácia výsledkov výskumu - prednáška, poster, abstrakt, vedecký článok, písomná práca

6. Sociálna práca ako veda • Pod vedou rozumieme -inštitucionalizovaná ľudská činnosť, zameraná na metodické získavanie systému nových pravdivých poznatkov o jednotlivých oblastiach skutočnosti, ktorý je vyjadrený špecifickou terminológiou a ktorého cieľom je opis, vysvetľovanie a predvídanie javov v daných oblastiach

7. VEDA • „Sústava poznatkov, ktoré pozostávajú Z racionálne zdôvodnených a konzistentných výpovedí, ktoré sú sformulované v prijatom jazyku (vedy) a sú overiteľné“ (Ondrejkovič, 2006) • „Veda sa robí z faktov, ako dom z tehál. Ale hromada faktov ešte nie je vedou, tak ako hromada tehál nie je domom“ (Poincaré, 1911) • „Vlastným zmyslom vedeckého ducha je ustavične hľadať fakty, ktoré protirečia platným teóriám“ (Popper,1945)

8. ETAPY VÝSKUMNÉHO PROCESU • 1.VYMEDZENIE VÝSKUMNEJ TÉMY • - presné vymedzenie, nie príliš všeobecné, ani príliš úzke • 2.PLÁNOVANIE VÝSKUMU • - vytvoríme si prvotnú predstavu toho, čo chceme skúmať • - čítame odbornú literatúru • môžeme diskutovať s odborníkmi • 3. VYMEDZENIE VÝSKUMNÉHO CIEĽA • - buď jeden konkrétny cieľ, alebo niekoľko čiastkových • 4. VÝBER VÝSKUMNÝCH METÓD • - dotazník, interview, pozorovanie, experiment, analýza

9. METODY VÝSKUMU • a)Výskumné metódy kvantitatívne • vieme ich prerátať číslom - ide o množstvo • dotazník, interview, pozorovanie, experiment • b)Výskumné metódy kvalitatívne • - slovo • - doslovný prepis niečej odpovede • - analýza činnosti, kvalitatívne interview, pozorovanie, • kazuistika, etnografia

10. Kvantitatívne metódy • Stanovenie presných definícií premenných na začiatku • Získavané dáta sú redukované na numerické skóre • Dôraz na väčšiu spoľahlivosť výskumných nástrojov • Hodnotenie validity pomocou štatistických indexov • Projekt na štatistickú kontrolu vonkajších premenných • Štatistická sumarizácia výskumných výsledkov • Rozčlenenie komplexného javu do častí • Zámer manipulovať so situáciami pri skúmaní javu • Kvalitatívne metódy • Tvorba definícií v kontexte a v priebehu skúmania • Naratívne opisy • Dôraz na reliabilitu výskumných záverov • Naratívne alebo literárne opisy výskumných procedúr • Logická analýza v kontrolovaní vonkajších premenných faktorov • Naratívne zhrnutie výsledkov výskumu • Holistická deskripcia zložitého javu • Snaha nenarúšať prirodzené prostredie

11. Výskum je východiskom rozvoja poznania, objavuje nové, nepoznané Predmet vedeckého bádania si vyžaduje: • komplexné skúmanie sociálnej práce • špecifické skúmanie: - sociálneho procesu - sociálnych aspektov jedinca, • skupiny, komunity

12. Oblasti výskumu v sociálnej práci je praktizované v rovinách: Základný výskum: experimentálna, alebo teoretická práca zameraná na získavanie nových poznatkov o podstate a nových pozorovateľných faktov, predbežne bez konkrétnej aplikácie a bezprostredného využitia. V ňom sa analyzujú vlastnosti s cieľom formulovať hypotézy, zákony alebo teórie. Aplikovaný výskum: je orientovaný na špecifický cieľ praxe. Experimentálny vývoj: nadväzuje na poznatky z výskumu, ktoré overuje v praxi Evalvácia: komplex aktivít prispievajúcich ku generovaniu a aplikovaniu poznatkov z výskumu a vývoja.

13. Stanovenie výskumnej vzorky Základný súbor – predstavuje množinu ľudí, ktorých spája jedná, alebo viac spoločných vlastnosti (študenti VŠZaSP; klienti s nezamestnaní,) Tieto vzťahy sa vyjadrujú ako: • interná • externá validita výsledkov

14. Interná validita Interne valídne výsledky platia pre danú skupinu (ženy s vyšším vzdelaním majú lepšiu mobilitu uplatnenia sa na trhu práce) Ak sú výsledky interne valídne, táto skutočnosť v populácii žien naozaj platí

15. Externá validita Spočíva v tom, do akej miery platia zistené údaje aj v iných populačných skupinách (ženy s vyšším vzdelaním majú lepšiu mobilitu uplatnenia sa na trhu práce) platí to aj pre populáciu mužov – externá validita

16. Kritéria reprezentatívnej vzorky populácie • musí byť homogéna – vzorku treba vyberať z jednej presne definovanej základnej populácie (nezamestnaní klienti nad 40 rokov; ) • musí byť dostatočne veľká čím je vzorka väčšia, tým presnejšie odhady možno vykonať • musí byť vybratá správnym spôsobom nezvýhodňovať, nevylučovať niektoré podskupiny populácie

17. VÝBER VZORKY RESPONDENTOV VÝSKUMU • jednoduchý náhodný výber (žrebovaním, náhodných čísel) • systematický, zámerný výber (podľa abecedného poradia, každý n-tý člen) • stratifikovaný, oblastný výber skupinový výber (základný súbor sa rozdelí na podskupiny, vyberajú sa z celého spektra vlastností ľudí) • párový výber – porovnávanie dvoch súborov • námatkový výber – subjektívnym výberom dobrovoľníkov – skresľuje výsledky

18. Skreslenie výsledkov spôsobené nesprávnym výberom vzorky • Nereprezentatívnosť súboru zvýhodnené podskupiny • Odlišné podmienky výberu porovnávacích súborov edukovaní, needukovaní klienti • Skreslenie z prevalentných prípadov dlhodobo nezamestnaní klienti; opakované výskumy • Malá veľkosť porovnávacích súborov vplyv náhodný odchýlok ovplyvňuje signifikantnosť daného rozdielu

19. VÝSKUMNÝ PROCES A JEHO FÁZY • Koncepčná fáza • Formulovanie a vymedzenie problému • Sprehľadnenie dostupnej literatúry • Vytvorenie teoretického rámca riešenia problému • Formulovanie hypotéz • Fáza návrhu a plánovania • Empirická fáza • Analytická fáza • Disemilačná fáza

20. Koncepčná fázaad 1) Formulovanie a vymedzenie problému • Kritéria pre vymedzenie problému (Kerlinger) • Problém by mal vyjadrovať vzťah medzi dvoma alebo viacerými premennými (sociálny status človeka, kvalita života) • Problém sa vyjadruje otázkou • Vytýčený problém by mal implikovať možnosť empirického overovania

21. Koncepčná fázaad 2) Sprehľadnenie dostupnej literatúry, konceptualizácia a operacionalizácia pojmov • Nevyhnutné získať dobrý prehľad a orientáciu v literatúre, dokumentoch súvisiacich s riešenou tematikou • Analýza témotvorných pojmov, konceptualizujú, vymedzujú a definujú sa základné pojmy a kategórie (marginalizované skupiny, dlhodobo nezamestnaní) • Pojmy musia byť overiteľné

22. Práca s literatúrou a inými dokumentmi Zdroj informácií - kniha, časopis, zborník, encyklopédia, slovník, noviny, rozhlasové a televízne dokumenty, film, videozáznam, zvuková nahrávka, osobná komunikácia, katalóg, bibliografia, archívne pramene, internet, elektronické dokumenty, CD-ROM, zákon, vyhláška, reklamný dokument, patent, norma, nepublikovaná práca, prednáška Citácia – zoznam všetkých použitých dokumentov na konci hlavnej práce ako – zoznam bibliografických odkazov

23. Vyhľadávanie literatúry a dokumentov • Informácie z elektronických médií - webové stránky časopisov - zadávanie kľúčových slov - podľa štandardného čísla kníh - podľa mena autora • Využitie služieb knižnice - aktuálne zoznamy literárnych zdrojov - rešeršná služba knižníc - výpožičná služba knižníc - internetové služby

24. Používanie literatúry a dokumentov Úplný bibliografický záznam • DISMAN, M. 2011. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: 2011.372s. ISBN 978-80-246-1966-8. Zásady pri citovaní a odkazoch • Odkaz musí presne identifikovať zdroj • Poradie údajov v odkaze je záväzné • Zoznam odkazov sa píše v závere hlavnej práce • Každý záznam sa umiestňuje ako samostatný odstavec a ukončuje sa bodkou.

25. Citát – doslovný text prebratý z nejakého zdroja • Parafráza – prerozprávanie určitého textu vlastnými slovami pri zachovaní obsahu originálneho textu, myšlienok • Výťah – krátke zhrnutie originálneho textu z viacerých strán, kapitoly, časti práce bez pridávania vlastných pohľadov • Ilustrácie, fotografie a tabuľky – vyjadrujú, dokresľujú myšlienky a výsledky práce. Ilustráciou môže byť aj kazuistika

26. Koncepčná fázaad3) Vytvorenie teoretického rámca riešenia problému • Výskum vychádza z určitého teoretického rámca • Umožňuje výskumníkovi orientovať sa v problematike • Hľadať nové vzťahy medzi premennými a invenčné (nové, nápadité) • Vymedzuje hľadisko, na základe ktorého sa bude problém riešiť (historický rámec, sociálne, etické aspekty) • Zistenia môžu mať trvalejšiu platnosť, význam a užitočnosť

27. Koncepčná fázaad4) Formulovanie hypotéz Výskumný problém môžeme vyriešiť ak dobre vieme: • v čom spočíva • akým spôsobom to chceme zistiť • a čo chceme dokázať Na základe, v súlade s cieľom výskumu, výskumník logicky formuluje svoje predpoklady a očakávané zistenia v hypotézach. Uvádza v nich vzťah medzi premennými, o ktorých predpokladá, že ich nájdeme.

28. KONŠTATAČNÁ KOMPARÁCIA • Hypotézy si nestanovujeme vopred • volíme si výskumný problém; • zbierame údaje, triedime ich; • hľadáme spoločné znaky – vytvárame kategórie; • na základe kategórií budujeme hypotézy; • rozvíjame svoju teóriu; • neustále sledujeme vzťahy medzi kategóriami; • spresňujeme svoj pohľad

29. FORMULOVANIE VÝSKUMNÝCH HYPOTÉZ • - ide o výskumné predpoklady • vždy v oznamovacej vete, nie otázky • vyjadruje určitý názor výskumníka • je to základ každého výskumu • PREČO MUSÍ MAŤ VÝSKUM HYPOTÉZU? • otázka nestačí; • hypotéza obsahuje vlastnosti, ktoré otázka nemá; • je operatívnejšia, núti výskumníka odpovedať áno – nie • možno ju potvrdiť alebo zamietnuť • je testovateľná • H –súvisia s výskumnými otázkami a sú z nich odvodené

30. HYPOTÉZApodstata, vznik a úloha vo vede HYPOTÉZA • čiastočne zdôvodnený predpoklad o existencií alebo súvislosti dosiaľ nepoznaných javov • vyjadruje sa v oznamovacej vete. Na konci výskumu je potrebné tvrdenie prijať, alebo odmietnuť; • vyjadruje vzťah medzi 2 premennými; • musí sa dať merať – testovať;

31. Premenná v hypotéze • Premenná je nositeľkou istého znaku: • Nominálna – nedá sa meniť (farba oči) • Ordinálna – znaky sú usporiadané (sociálne dávky, hodnotenie štúdia) • Kardinálna (od, do) možno znaky merať – usporiadať – nezamestnaný 1 rok; viac ako 3 roky; prvá nezamestnanosť

32. Vedecká hypotéza by mala byť: • Principiálne testovateľná • Formulovaná v súlade s logickými pravidlami • V súlade so známymi empirickými faktami • Vysvetľujúca nových faktov • Jednoduchá

33. Klasifikácia hypotéz z hľadiska stupňa vedeckej rozpracovanosti a výskumnej využiteľnosti • PRVOTNÁ • VEDECKÁ východisková pracovná - jednoduchá - zložená štatistická - nulová - alternatívna

34. Klasifikácia hypotéz podľa stupňa ich plodnosti • OPISNÉ - jednoúrovňové hypotézy Napr. Klienti so základným vzdelaním sa neuplatnia na trhu práce. • VYSVETĽUJÚCE – sú to hypotézy, ktoré objasňujú vzťahy medzi premennými prostredníctvom vnútorných príčin a dôvodov, ktoré podmieňujú formy a hodnoty týchto veličín

35. ZLOŽENÉ HYPOTÉZY • Majú dve premenné • Výrok určujúci vzťah medzi 2 premennými NEZÁVISLE P. ZÁVISLE P. Objektívne subjektívne Vek spokojnosť Pohlavie dôležitosť Bydlisko názor na niečo Vzdelanie výskyt niečoho Stupeň postihnutia • Interpretácia je postavená na dvoch otázkach

36. Hypotézou rozumieme určitý predpoklad, názor výskumníka o chovaní skúmaného javu. • Pri tomto predpoklade sa výskumník opiera o doterajšie výskumy (z literatúry alebo vlastné), alebo/a o svoju skúsenosť z praxe. „Predpokladáme, že muži budú mať častejšie odmietavý názor na umelý potrat než ženy.“ • Keďže je zrejmé, že ide o hypotézu, môžeme slová „Predpokladáme, že“ vynechať. Hypotéza potom bude vyzerať takto: „Muži budú mať častejšie odmietavý názor na umelý potrat než ženy“.

37. Musí mať výskum hypotézy, nestačia len výskumné otázky? • Hypotéza núti výskumníka odpovedať oveľa jednoznačnejšie na skúmané javy, ako sú vzťahy medzi premennými. • Výskumná otázka takéto vlastnosti nemá, niekedy obsahuje len jednu premennú a pýta sa oveľa širšie a všeobecnejšie. Hypotézou môže byť len taký výrok, ktorý obsahuje najmenej dve premenné. Príklad Výskumná otázka : • Aké budú postoje SP na jednotlivých pracovných pozíciach k otázke spravodlivosti ich odmeňovania? Hypotéza: • Názory SP na spravodlivosť ich odmeňovania budú súvisieť s oddelením v, na ktorom pracujú. Hypotéza bude buď potvrdená, alebo zamietnutá. Núti teda výskumníka, aby sa o skúmanom jave vyjadril jednoznačne. K takémuto jednoznačnému vyjadreniu mu pomáhajú štatistické testy. Hypotéza sa nemôže potvrdiť len čiastočne. Hypotézy súvisia s výskumnými otázkami a obyčajne sa od nich odvodzujú

38. DRUHY HYPOTÉZ • a)Prvotná / pracovná H. • - vyjadruje základnú orientáciu a smerovanie výskumu • - pomáha nám zhromažďovať a analyzovať materiál • - má len pomocnú funkciu • - dôležité je sformulovať ju vtedy, ak máme o nejakom • jave málo informácií, ak bol málo skúmaný • b)Reálna / vedecká H. • - vzniká na hlbšom teoretickom základe • - má presnú formu výpovede • c)Popisná H. • - používa sa hlavne vtedy, ak už máme o danom • jave určité poznatky – sociálnych službách • d)Vysvetľujúca H. • - zameraná na vysvetlenie príčin, vzťahov, súvislostí

39. Druhy hypotéz • Vo výskume sa stretávame s rôznymi druhmi hypotéz. Hlavná výskumná hypotéza je taká hypotéza, ktorá odpovedá na základný výskumný problém. Príklad: Výskumný problém • „Bude osobne prežívaná religiozita vplývať na zvládnutie straty zamestnania?“ Hlavná výskumná hypotéza: • „Osobne prežívaná religiozita bude mať vplyv na zvládanie osobných a sociálnych problémov.“ Nezávislou premennou je osobne prežívaná religiozita. Závislou premennou je zvládanie sociálnych problémov. • Z tejto hlavnej hypotézy je zrejmé, že máme do činenia s dvoma premennými. • Prvou je osobne prežívaná religiozita a druhá je zvládanie sociálnych problémov. • Zatiaľ nemáme pre tieto premenné indikátory ani operačné definície. • Treba ich preložiť do jazyka operačných hypotéz.

40. Indikátory sú charakteristiky premennej v takej forme, v akej bude v praxi „uchopiteľná“ a merateľná. Musíme si teda ozrejmiť, čo rozumieme pod pojmami „religiozita“ a „zvládanie sociálnych problémov“. Indikátorypre závislú premennú: • Výskumník stanoví indikátory pre premennú „zvládanie sociálnych problémov.“ Napr: Ochota rekvalifikovať sa; Ochota prijať aj menej výhodnú prácu, nepríjemné stránky cestovaním za prácou; Nachádzať zmysel života aj napriek sociálnym problémom; Psychická nepohoda • Do úvahy berieme aj vek respondenta;, narušenie sociálnych vzťahov pri strate zamestnania, ekonomické dopady a podobne. Všetky tieto dopady by sme mohli zahrnúť do indikácie premennej „zvládanie sociálnych problémov.“ • Toto ozrejmenie môže vychádzať z naštudovanej literatúry a z praxe výskumníka. • Niektoré indikátory sa nám pritom môžu rozpadnúť do súboru ďalších indikátorov, Napríklad: stabilizácia sociálneho statusu – čo všetko to znamená, aké sú indikátory stabilizácie sociálneho statusu?

41. DELENIE HYPOTÉZ • východiskové – vychádzajú z poznania a rozboru problému, ktorý chceme vo výskume riešiť; majú spravidla podobu úvahy, plnia funkciu orientácie; môžu byť značne všeobecné; môžu mať i podobu pre predvýskum; môžu mať podobu výpovede o príčine istého javu, o charaktere súvislostí, ktoré sú predmetom výskumu, podmienok za ktorých bude hypotéza platiť • pracovné – sú konkretizáciou východiskových hypotéz, majú podobu podmienene pravdivého výroku, niekedy majú iba čiastkovú podobu, niekedy sú výsledkom predvýskumu • štatistické- sú koncipované tak aby mohli byť pomocou empirických dát potvrdené alebo vyvrátené; majú spravidla podobu tzv. nulovej hypotézy čo znamená, že predpokladáme skutočný nulový rozdiel; je to taká hypotéza, ktorú by výskumník rád zamietol; hypotézy, ktoré tvoria náprotivok nulovej hypotézy nazývame alternatívnymi hypotézami, sú to situácie v ktorých neplatí nulová hypotéza

42. Vedeckovýskumná hypotéza (domnienka) • je podmienene pravdivý výrok o vzťahu medzi dvoma alebo viacerými javmi, o príčinách , existencií alebo zmene nejakého javu alebo objektu. • možno ju verifikovať alebo falzifikovať (potvrdiť alebo vyvrátiť) • verifikovateľná príp.falzifikovateľná je iba tá hypotéza, ktorá používa iba presne vymedzené pojmy a ktorá je teda jednoznačná i terminologicky • hypotézy súčasne spájajú doteraz známe a poznané s novým, predpokladaným poznaním • čím sa majú vedecké hypotézy zaoberať, musí byť poznateľné • ak má byť hypotéza potvrdená, musí súhlasiť zo všetkými faktami, ktorých sa týka • teda vedecká hypotéza musí byť formulovaná tak, aby bola overiteľná a následne verifikovaná alebo falzifikovaná • overiteľnosť vedie k operacionalizácií relevantných pojmov

43. Formulovanie hypotéz • Dôležitá súčasť empirického skúmania javu . Formulujeme ju spravidla v prípravnej fáze, tam, kde si vytvoríme prvú predstavu o jave a pokúšame sa jav vysvetliť, zdôvodniť, predpovedať ako sa zmení, ak naň budeme vplývať • Hypotézy označujeme ako operacionalizované predpoklady • Je to pokus nájsť ukazovatele, schopné vypovedať o našich predpokladoch • (potvrdiť alebo zamietnuť) • Hypotézy sú pracovnými nástrojmi teórie

45. Rozdelenie kvantitatívnych metód výskumu • pozorovanie • dotazník • škálovanie • rozhovor - interviewu • testy • sociometria • experiment

46. POZOROVANIE AKO METÓDA POZOROVANIE • základ empirického skúmania • najprirodzenejšia vedecká metóda; • overenie hypotéz • eliminácia skreslenia výsledkov • zabezpečenie validity (platnosti) a relibiality (spoľahlivosti) pozorovania

47. Zložky pozorovania: • cieľ pozorovania- konkrétny záber, dôvod alebo úmysel; • predmet pozorovania – osoby, činnosti, prostredie • – kedy, ako dlho, ako často; časové dimenzie pozorovania • spôsob pozorovania – zaznamenávanie, vyhodnocovanie

48. Etapy pozorovania: • Prípravná – cieľ, časová organizácia • Vlastné pozorovanie – robenie záznamov • Analýza pozorovaného – spracovanie údajov, kategorizácia, vyhodnotenie Druhy pozorovania • priame pozorovanie • nepriame pozorovanie • neštrukturované • štrukturované

49. Pozorovanie si vyžaduje prípravu. Potrebné je určiť: • Aký objekt budeme pozorovať • V akom prostredí, v situáciách sa pozoruje • Čo si budeme všímať • Aké vonkajšie javy budeme sledovať a zaznamenávať • V akom čase bude pozorovanie prebiehať

50. Pozorovanie • zložky pozorovania: • cieľ, predmet, časové dimenzie, spôsob • pozorovateľné javy: • vlastnosti a stav jedincov • neverbálne a verbálne prejavy • aktivity • prostredie