Premeny obchodných (kapitálových) spoločností

1. Premeny obchodných (kapitálových) spoločností 30.11. 2009 Matúš Petrík

2. Pramene práva premien kapitálových spoločností • Tretia smernica Rady z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (78/855/EHS) • Šiesta smernica Rady zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 bod g) zmluvy (82/891/EHS) • Smernica Rady z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov (90/434/EHS) • Smernica Parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností • Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov

3. Účel právnej úpravy • Základný problém: - zachovanie viacerých spoločností spôsobuje náklady - likvidácia každej jednotlivej spoločnosti a prevod jednotlivých zložiek jej majetku a záväzkov je nákladná a umožňuje zmluvným stranám takýto prevod blokovať - (alternatívne) potreba rozdeliť spoločnosť na časti bez prerušenia jej činnosti • Riešenie: - zlúčenie - splynutie - rozdelenie zlúčením, rozdelenie - predaj podniku a i. (v ČR napr. prevod imania na spoločníka)

4. Priebeh zlučovania, splynutia, rozdelenia • Vypracovanie návrhu podmienok zlúčenia, splynutia, rozdelenia – návrhu zmluvy o zlúčení, splynutí (projektu rozdelenia) (výmenné pomery prípadne doplatky, návrhy korporátnych dokumentov nástupníckych spoločností, určenie rozhodného dňa, atď.) • Odôvodnenie navrhnutých podmienok v písomnej správe štatutárnych orgánov (vyjadrenie dozorných rád) • Preskúmanie podmienok audítormi • Zverejnenie týchto a ďalších (účtovné závierky) dokumentov počas primeraného obdobia (zbierka listín) • Rozhodnutie vlastníkov na valnom zhromaždení (požiadavka smernice na schválenie minimálne 2/3 hlasov prítomných vlastníkov, ak je prítomná viac ako ½ upísaného základného imania)

5. Priebeh zlučovania, splynutia, rozdelenia • Zápis v obchodnom registri, následná bezodkladná výmena akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcich spoločností • Súdna kontrola (platnosť už uskutočneného zlúčenia, splynutia, rozdelenia požíva silnú ochranu – ex post neplatnosť len z úzko vymedzených dôvodov – napr. čl. 22 tretej smernice) • Určenie zodpovednosti štatutárnych orgánov a znalcov za škodu spôsobenú porušením ich povinností pri príprave a uskutočňovaní zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia • Ochrana veriteľov, akcionárov: veritelia: „primeraný systém ochrany záujmov veriteľov“ (čl. 13 tretej smernice) – v SR (§ 218f ObZ) - veritelia nesplatných pohľadávok právo požadovať zabezpečenie splnenia neuhradených pohľadávok akcionári: o.i. právo na doplatenie primeraného peňažného doplatku, resp. právo na odkúpenie akcií za primerané peňažné protiplnenie

6. Rozhodný deň zlúčenia, splynutia, rozdelenia • 3 hľadiská: - právne, účtovné, daňové • Právne (§ 69a ods. 1 ObZ): „Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Zápisom do obchodného registra a) prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť, b) spoločníci zanikajúcich spoločností sa stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; ustanovenie § 69 ods. 8 tým nie je dotknuté, c) spoločnosti zanikajúce splynutím, zlúčením alebo rozdelením zanikajú, d) pri splynutí alebo rozdelení vznikajú nástupnícke spoločnosti.“ • Účtovné – (§ 4 ods. 3 ZoÚ): „Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou a zrušuje sa bez likvidácie, vedie účtovníctvo do dňa zrušenia bez likvidácie. Odo dňa nasledujúceho po dni zrušenia bez likvidácie do dňa zániku vedie účtovníctvo nástupnícka účtovná jednotka. Ak nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo zanikajúca účtovná jednotka do dňa vzniku nástupníckej účtovnej jednotky a nástupnícka účtovná jednotka odo dňa svojho vzniku pokračuje vo vedení účtovníctva.“ • Daňové – (§ 49 ods. 6 ZoDP): „Ak zaniká daňovník bez likvidácie, je daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie v lehote uvedenej v odseku 2 počítanej od jeho zrušenia za časť zdaňovacieho obdobia, ktoré sa končí dňom jeho zrušenia. Majetok a záväzky vzniknuté odo dňa zrušenia daňovníka bez likvidácie do dňa jeho zániku sú súčasťou majetku jeho právneho nástupcu.“

7. Smernica o cezhraničnom zlučovaní • Rozsudok ESD z 13.12. 2005, C-411/03, SEVIC Systems: „Článkom 43 ES a 48 ES odporuje, keď v členskom štáte sa vo všeobecnosti zamieta zápis fúzie na základe zrušenia spoločnosti bez likvidácie a prevodu jej celého imania na inú spoločnosť do vnútroštátneho obchodného registra, ak jedna z týchto spoločností má sídlo v inom členskom štáte, pričom takýto zápis, pokiaľ sú splnené určité podmienky, je možný, ak obe spoločnosti zúčastnené na fúzii majú svoje sídlo na území prvého členského štátu.“ • Problém schvaľovania návrhu smernice (2005/56): účasť zamestnancov na riadení (nem. „Mitbestimmung“) • Rozsah pôsobnosti smernice : čl. 4 ods. 1: „Ak nie je v tejto smernici ustanovené inak, a) cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov...“ • Riešenie problému (čl. 16 smernice) – 1. dohoda medzi zúčastnenými spoločnosťami a zamestnancami, 2. „default rule“ - „Na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatní úprava účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktorá prípadne platí v tom členskom štáte, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.“

8. Smernica o cezhraničnom zlučovaní 3. „ Pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré prípadne platia v členskom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa však neuplatnia, ak je aspoň v jednej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, šesť mesiacov pred zverejnením plánov o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedených v článku 6 priemerný počet zamestnancov viac ako 500 a v tejto spoločnosti existuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES alebo pokiaľ vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia: a) neustanovuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní najmenej v takom rozsahu, v akom toto právo existovalo v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, pričom sa vyjadrí rozsah ako podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v správnych alebo dozorných orgánoch, alebo v ich výboroch, alebo v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, za predpokladu, že existujú zástupcovia zamestnancov...

9. Akvizičné štruktúry • V praxi majú najväčší význam zlučovania materských a dcérskych spoločností v rámci vytvárania a následného zjednodušovania (optimalizácie) akvizičných štruktúr (uplatnia sa zjednodušené pravidlá pre postupy zlučovania) • up-stream a down stream merger • dôvody: najmä daňové – náklady financovania nadobudnutej akvizície sa nachádzajú na úrovni materskej spoločnosti, príjmy však dosahuje dcérska (nadobúdaná) spoločnosť – riešenie: zlúčenie • Účtovné aspekty: § 27 ods. 1 písm. d) ZoÚ: „ Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku a záväzkov oceňujú takto: ... v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie 38) trhovou cenou, kvalifikovaným odhadom alebo posudkom znalca alebo v iných prípadoch podľa osobitného predpisu

10. Goodwill, resp. negatívny goodwill • Vzniká ako rozdiel medzi zaplatenou kúpnou (obstarávcou cenou) spoločnosti (podniku ako celku a skutočnou reálnou cenou nadobudnutého majetku a záväzkov (kúpa podniku, premeny obch. spoločností) • Ak je rozdiel kladný (kúpna cena, resp. hodnota podielu je vyššia) vzniká goodwill, ak je záporný, vzniká negatívny goodwill   (Goodwill sa účtuje na účte 015 - Goodwill, ak je kladný rozdiel medzi obstarávacou cenou a podielom obstarávateľa na reálnej hodnote obstaraného identifikovateľného majetku a záväzkov v deň obstarania. Ak je tento rozdiel záporný ide o záporný goodwill a účtuje sa v prospech účtu 015 - Goodwill.) • § 37 ods. 13 Postupov účtovania: „Goodwill sa účtuje pri zlúčení, splynutí a rozdelení, ak účtovná hodnota podielu jednej zúčastnenej spoločnosti v inej zúčastnenej spoločnosti je vyššia než reálna hodnota majetku a záväzkov pripadajúca na tento podiel, pričom účtovnou hodnotou podielu pri splynutí a rozdelení sa rozumie hodnota podielu ocenená reálnou hodnotou. Záporný goodwill sa účtuje v prospech účtu 015 – Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom, znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri zlúčení, splynutí a rozdelení. Ak budúce zníženie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie než je výška záporného goodwillu zaúčtovaná na účte 015 – Goodwill, príslušná časť záporného goodwillu sa odpíše pri zlúčení, splynutí a rozdelení.