HURIK ÁNY, TAJFÚNY, TORNÁDA

1. HURIKÁNY, TAJFÚNY, TORNÁDA

2. ÚVOD Čoraz častejšie nás obklopujú informácie, či už z novín alebo televízie, o katastrofách a ničivých dôsledkoch prírodných javov. Veľmi aktuálnou témou je problematika hurikánov a tornád, ktoré nám zasahujú do životov a spôsobujú mnohé ekologické i ekonomické problémy. Ničivý živel HURIKÁN dokáže pri svojom vyčíňaní uvoľniť až dvestonásobok celosvetovej dennej výroby energie a podľa amerických vedcov budú hurikány a tornádačoraz väčšou hrozbou pre ľudstvo.

3. Hurikán, tajfún, cyklón a willy-willy • Slovo hurikán je miestny názov používaný v oblasti severného Atlantiku, odvodený od mena karibského boha zla mayského pôvodu Hurakan. TTN sa však vyskytujú na celej Zemi v oblasti tropických oceánov. • Tvorí sa z malých búrok nad teplými oceánmi najčastejšie medzi 5. a 20. stupňom zemepisnej šírky. • Na severe Indického oceánu sa im hovorí cyklón • V západnom Pacifiku tajfún • Pri pobreží Austrálie willy-willy.

4. Výskyt • Najčastejšie sa tajfúny vyskytujú: • severná pologula- oblasť Karibského mora sever Indického oceána • južná pologula- východné a západné brehy Afriky ostrov Madagaskar • Hurikány sa na severnej pologuli objavujú najčastejšie v druhej polovici leta a na začiatku jesene. • So zbytkami hurikánov sa stretávame i na európskom kontinente.

5. Štruktúra hurikánu • Čo sa deje vo vnútri hurikánu? Okolo spodného kraja búrky víria prudké vetry (proti smeru hodinových ručičiek), ale stred je úplne bez vetra. Vzduch, ktorý stúpa špirálovite okolo stredu, vytvára vysoké ďažďové oblaky. • Stred, tzv. oko,je oblasť s priemerom 20-60 km, kde býva malá oblačnosť a slabý vietor, pričom je zo všetkých strán obklopená silnými lejakmi a víchricou. Nejnebezpečnejšia časť hurikánu je blízko oka, kde vietor vanie rychlosťou až 240 km za hodinu.

6. Vývojové štádiá • Na základe max. dosiahnutej rýchlosti vetra rozlišujeme nasledujúce 4 vývojové štádia tropických cyklón: • 1. TROPICKÁ PORUCHA- ešte nie je vytvorená cyklonálnacirkulácia vzduchu • 2. TROPICKÁ DEPRESIA- uzatvorená cyklonálna cirkulácia vzduchu, rýchlosť vetra nepresahuje 61 km/h. • 3. TROPICKÁ BÚRKA- rýchlosť vetra nepresahuje 118 km/h • 4. VRCHOLNÉ ŠTÁDIUM- rýchlosť vetra dosiahne • (alebo prekročí) 118 km/h

7. Sila vetra • TTN sprevádza taktiež aj prietrž mračien, prílivová vlna (tá, ako sa blíži k pobrežiu, môže vyrásť aj niekoľko metrov) a silný vietor (priemerná rýchlosť až viac ako 200 km/h). • Rýchlosť vetra sa meria anemometrom (vetromer). Elektronické spracovanie poskytuje súvislé údaje o rýchlosti vetra, ktoré nám udáva Beaufortova stupnica, ktorá taktiež určuje silu a účinky vetra.

8. Beaufortova stupnica

9. Saffirova- Simpsonova stupnica

10. Predpovedanie TTN • Predpovedanie udalostí TTN majú na starosti predpovedné centrá krajín, ktoré nimi bývajú postihnuté. Niektoré krajiny, napr. USA v Miami na Floride, majú aj centrum orientované špeciálne na hurikány. Monitorujú vznik, vývoj a pohyb TTN pomocou družíc a rádiolokátorov. Predpovedanie ďalšieho vývoja sa týka najmä smeru pohybu a aktivity. Na to sa používajú počítačové modely, ktoré sa až štyrikrát denne obnovujú podľa najnovších meraní.

11. Búrkové rekordy 20. storočia Absolútne najvyššia rýchlosť vetra v TTN bola nameraná 12. 4. 1934 v USA v štáte New Hampshire- 416 km/h

12. Najničivejšie búrky vo svete

13. Hurikán IVAN- september 2004 Hurikán Ivan- FLORIDA Hurikán Ivan- JAMAJKA

14. TORNÁDO • Príčina vzniku tornád nie je jasná. Je často spájaná s búrkami, pretože trubice točiaceho sa vzduchu väčšinou vyrastajú smerom nadol zo základov búrkového mraku, zatiaľ čo teplý vzduch stúpa a rotuje okolo. Tlak vzduchu v tornáde je extrémne nízky. • Je známe, že tlakový rozdiel medzi vzduchom v tornáde a vzduchom v budovách spôsobuje explóziu tíchto budov

15. Vznik • Ak sa na oblohe objaví oblak- MAMMATUS, ktorý má spodok pokrytý malými okruhlými hrudkami, je to znamenie, že sa približuje tornádo. Tieto oblaky  tvoria spodnú časť kumulonimbov. • V porovnaní s hurikánom má tornádo miniatúrne rozmery, • vysoké môže byť 1,5 km (od zeme po základňu oblaku) a pri • zemi široké len desiatky až stovky metrov.

16. Výskyt • AUSTRÁLIA • USA- Veľké Pláne - v priemere 400-600 tornád za rok - 48 štátov USA - nerovnomerné - záp. pobrežie- raz za 7 rokov - Kansas- 25-30 krát za rok • Tornádový pás (rozsiahle oblasti nížin medzi Skalnatými • horami a Apalačským pohorím, vybiehajúcom na • juhovýchode k Mexickému zálivu)

17. Rýchlosť • Rýchlosť vetra v tornáde dosahuje často viac než 100 km/h, pri silných tornádach oveľa viac. • V strede tornáda dosahuje rýchlosť vetra až 400 km/h. Sú to najrýchlejšie vetry na zemi. Tornádo sa rúti dopredu s ohlušujúcim hrmotom a keď sa spodok tornáda dotkne zeme, vie zničiť aj železničný most a zodvihuť do vzduchu železničné vozne.

18. Fujitova stupnica Americkí špecialisti namerali v roku 1991 rychlosť vetra v tornáde až neuveriteľných 520 km/h, čo je zatiaľ najviac na svete.

19. Katastrofy • 18. marec 1925- USA- 695 obetí • 6. máj 1840- USA- 317 obetí • Leto 1984- Rusko- 400 obetí

20. Predpoveď tornád • Predpovedanie tornád je nesmierne náročné. Majú relatívne malé rozmery a krátku životnosť(obvykle iba hodinu), preto sa väčšinou nedajú zachytiť ani kvalitným rádiolokátorom a nemáme o ich pohybe nijakú predstavu. • Tornáda sú viazané na búrky a o vzniku a vývoji • búrok často rozhodujú faktory, ktoré súčasné • počítačové modely nedokážu spoľahlivo popísať

21. ZÁVER Problematika hurikánov a tajfúnov trápi vedcov čím ďalej tým viac. V zasiahnutých oblastiach, ale taktiež na celom svete v dôsledku katastrofy vznikajú ekologické i ekonomické problémy. Trpí príroda a životné prostredie, ale taktiež ekonomika a hospodárstvo krajiny. Chybajú financie na opravu a náhradu spôsobených skôd. V dnešnej dobe vznikajú rôzne spolky a charity na pomoc ľuďom a aspoň takýmto spôsobom môžeme pomôcť oblastiam postihnutým prírodnou katastrofou ako je HURIKÁN alebo TORNÁDO.