pr. č. 2 Friedrich W. Nietzsche, Henri Bergson

1. pr. č. 2 Friedrich W. Nietzsche, Henri Bergson

2. Filozofia_života_charakteristika charakteristika: - spôsob uvažovania v kontraste s pozitivizmom, materializmom a idealizmom - x prírodná filozofia - záujem o jednotlivého konkrétneho jednotlivca v jeho existencii (prežívaní, úzkosti, smrti, histórii, konkrétnej situácii) - existenciu nemožno postihnúť ani cestou idealizmu a ani cestou materializmu predchodcovia: B. Pascal, S. Kierkegaard, A. Schopenhauer

3. Friedrich Nietzsche (1844 – 1900) vplyv: Schopenhauer, Presokratici, Wagner diela: 1871 - Zrodenie tragédie z ducha hudby 1873 - 6 – Nečasové úvahy 1878 - Ľudské príliš ľudské 1882 - Radostná veda 1883 - Tak vravel Zarathustra 1886 - Mimo dobro a zlo 1888 - Ku genealógii morálky - Antikrist 1906 – Vôľa k moci (posmrtne) 1908 - Ecce homo (posmrtne) charakteristika: nesystémovosť, poetický štýl, iracionalizmus, často si odporuje, ťažko sa interpretuje :

4. Friedrich Nietzsche _ chápanie filozofie "Přisvědčit pomíjení a ničení, to rozhodující v dionýské filosofii, přisvědčit protikladu a válce, dění, s radikálním zamítnutím i pouhého pojmu "bytí" – musím za všech okolností uznat, že toto je ze všeho, co dosud bylo myšleno se mnou nejspřízněnější. Učení o "věčném návratu", to značí o bezpodmínečném a nekonečně opakovaném koloběhu všech věcí – tomuto Zarathustrovu učení by konečne mohl učit i Hérakleitos." (Ecce Homo, Zrození tragédie, 3, s. 122) snaha o deštrukciu metafyziky - jediným zmyslom metafyzických pojmov je ich fungovanie ako nástroja na zachovanie ľudského rodu a jednotlivca - teda vôľa k moci - to však neznamená, že nemôžu byť úplne falošné sú len pravdy pre rôzny druh ľudských bytostí, niet pravdy o sebe filozofia - disciplína experimentujúca s perspektívami uspokojenie sa s nejakou perspektívou ~ zbabelosť, skazenosť poznanie má len druhoradý význam otázka znie: „ako žiť?“ pravda je druh omylu bez ktorej by isté druhy nemohli žiť ... perspektivizmus nerieši epistemológiu ~ Kierkegaard ...

5. Friedrich Nietzsche _ morálka_1 prečo zdôvodňovať morálku?, rozum nám nepomôže – len systém vzťahov medzi rozličnými vášňami a túžbami čo nás riadi sú inštinkty → filozofia má selektovať: v prospech života / proti životu prečo chápať podstatu morálky? hľadať jediné možné princípy morálka – súbor princípov / zvykov relatívnych vzhľadom ku kultúre, prostrediu, ... ide skôr o to prečo si vyberáme: dané princípy, hodnoty a ako súvisia s usporiadaním vzťahu danej spoločnosti s prostredím ... a tiež o to ako sa tieto konkrétne morálky v spoločnostiach vyvinuli v čase – genealógia morálky x Kant perspektivizmus metóda skúmania morálky

6. Friedrich Nietzsche _ morálka_2 týmto spôsobom skúma kresťanskú morálku: v antike: morálka pánov - nepodobá sa na morálku - pokora = slabosť - nastaviť líce = zbabelosť - bohatstvo = dobrý život morálka otrokov - racionalizácia utrpenia a ponižovania - prázdnota svet. hodnôt - otroci sú tí vyvolení - pokorní ovládnu Zem nehovorí čo robiť X perspektivizmus kedy sa to obrátilo ? - akt odplaty za pomoci metafyziky Sokrata a Platóna v spojení s Hebrejským Bohom - kresťanstvo platonizmus pre masy, kt. sa chcú zbaviť okov

7. Friedrich Nietzsche _ morálka_3 za niekoľko 100 rokov – úspech v čase keď viera v metafyziku, ktorá ho umožnila začína upadať. → morálka otrokov postupne ukazuje svoj nihilizmus - ukazuje že nemá vlastné hodnoty, je len negáciou dobro = nedostatok zla nie hodnoty, ale iba princípy filozofi majú byť zákonodarcami – vynachádzať hodnoty hodnôt sa nemôžeme vzdať ako ani rozumu a inštinktov sú našou prirodzenosťou – sú nám vrodené => robíme, čo musíme (slabí sú slabí a silní sú silní) - všetci máme svoj osud a máme ho milovať „Toto je moja cesta – kde je tvoja?“ G. W. F. Hegel metafora Pána a otroka ~kategorický imperatív - Kant naturalizmus nie kultúra, trieda, ... niet svetovej vôle, ani osobnej a už vôbec niet slobodnej vôle x Schopenhauer

8. Friedrich Nietzsche _ nadčlovek_večný návrat idea nadčloveka človek má byť prekonaný nadčlovekom Nadčlovek: (skôr prístup ako schopnosti/výkon) - pritaká vôli, energii - miluje svoj život a osud - previerkou je akt predstavivosti – večný návrat - každý okamih by som rád prežíval zas a znovu čo bráni vzniku Nadčloveka – jeho sebarealizácii je viera v Boha mnoho kontroverzía rozporov: - žiadna slobodná vôľa - subjekt je len fikcia - ego je len fikcia - zúžené chápanie kresťanského Boha smrť Boha, zabili sme ho x Schopenhauer amor fati x kresťanská teológia x Darwin x Marx x veľký vplyv

9. Henri Bergson (1859 – 1941) vplyv: diela: 1889 Esej o bezprostredných dátach vedomia. 1896 Hmota a pamäť 1900 Smiech 1907 Tvorivý vývoj 1920 Úvahy o čase priestore a živote 1922 Trvanie a súčasnosť. K Einsteinovej teórii 1932 Dvojaký prameň morálky a náboženstva charakteristika: filozofia života, :

10. Henri Bergson _ chápanie filozofie tu leží pôvod pojmov praktický, zvecňujúci základ najdôležitejšia vo filozofii je presnosť myslí tým na omyly a nepresnosti fi systémov, ktoré nie sú ušité na mieru skutočnosti, v ktorej žijeme keď sa snažil rozvinúť myšlienky Herberta Spencera, ktorého systém sa mu zdal najbližší, narazil na problém času rozlišuje: čas matematický (vedy) rozdelený na momenty a reálny čas – čisté trvanie, kontinuita uchopiteľný vnútornou skúsenosťou ale ťažko konceptualizovateľný. Bergson potom chápe filozofiu alebo metafyziku ako založenú na intuícii v protiklade k analýze intuícia – bezprostredné vedomie trvania - filozofická reflexia má byť pokusom o vyjadrenie skúsenosti intuície čo je však predmetom intuície? veda sa zaoberá hmotou a metafyzika duchom analýza - redukcia komplexov na jednoduché časti – napr. atóm ... – alebo nová idea – vysvetlená pomocou už existujúcich ideí) veda a filozofia majú rozdielne predmety a tiež metódy skúmania

11. Henri Bergson _ priestor a čas priestor je zložený z častí, z ktorých každá je vo vzťahu k ostatným - je homogénny - skúma ho prírodná veda a je uchopiteľný rozumom (analýza) - pohyb – následnosť priestorových zmien, polôh telesa v priestore V tomto zmysle je priestor doménou rozumu a vedy, → poznáva tak, že rozloží na časti a potom znovu zloží → všetko rozčlení na segmenty (veci), tak aby slúžili našemu životu → veda uchopuje to, čo je stále (zložené z častí vo vzťahoch) → svet ako ho poznáva veda je diskontinuitný tu leží pôvod pojmov praktický, zvecňujúci základ

12. Henri Bergson _ priestor a čas_2 čas? minulosť prítomnosť budúcnosť ? niečo čo už nie je alebo ešte nie je nič čo by sme mohli zastaviť a ukázať na to je len vďaka pamäti, teda je akoby prítomná minulosť naše nádeje a obavy, to čo len príde, čo očakávame, teda akoby prítomná budúcnosť

13. Henri Bergson _ priestor a čas_3 kontinuum - ako teda skúmať čas keď niet ničoho čo by zastalo pred našim pohľadom? - a keby aj bolo by to už mimo času a teda by to nebola prítomnosť ako moment času, ale by to bolo mimo času (... čas a večnosť) => veda nepoznáva čas ako trvanie, ale iba čas preložený do priestoru, rozložený na segmenty

14. Henri Bergson _ pamäť_vnímanie_élan vital v intuícii zakúšame čisté trvanie → okamžik však nemožno izolovať, tak aby nebol ovplyvnený ďalším trvaním niet vedomia bez pamäti princípom trvania a princípom času je pamäť nepretržitosť vedomia ~ melódia to čo vnímame intuíciou je trvanie – pravá skutočnosť celú skutočnosť unáša a napĺňa tzv. élan vital jeden prúd života všetkým prenikajúci a všetko tvoriaci