EUROVAL JE PROBLÉM

1. EUROVAL JE PROBLÉM Dr.Rudolf Požgay www.saks.sk

2. I. Čísla o dlhovej kríze

3. 710 Estónec Vládne dlhy na obyvateľa(rok 2010, euro) 33142 19613 4977 Zdroj: Eurostat Európan Slovák Ír

4. Vývoj dlhu (1) Zdroj: Eurostat

5. Vývoj dlhu (2) Zdroj: Eurostat,MF SR

6. PIIGS-problematické krajiny EÚ Zdroj: Eurostat, Bloomberg PIIGS = 40%dlhu EÚ17 34%HDP EÚ17

7. Problém: schopnosť splácať dlh Zdroj: Eurostat,MF SR

8. Bankový sektor v EÚ je v zlom stavenízka úroveň kapitálovej primeranosti(výsledky testu na reštrukturalizáciu dlhu PIIGS)

9. Charakteristické črty ekonomického vývoja v EÚ • Krajiny sú zadlžené a dlh sústavne rastie • Dlhy sú splácané novými dlhmi • Vysoký podiel úrokov zaťažuje výdavku štátu • Zhoršovanie ratingov= zvyšovanie investičného rizika (vyššie úroky) • Banky sú z hľadiska kapitálovej primeranosti v zlej kondícii • Existujúca vysoká daňová záťaž limituje ďalšie zvyšovanie daní • Tlak na zvyšovanie výdavkov (dôchodky, zdravotníctvo) • Medzinárodná angažovanosť bánk vytvára riziko prenosu problémov z jednej krajiny do ďalších Splatenie dlhov je problematické

10. II. Riešenie podľa europolitikov

11. Základná idea europolitikov na záchranu Ohrozeným krajinám treba požičať /za výhodnejších podmienok než na finančných trhoch/, aby sa dostali z finančných problémov. Lisabonská zmluva takúto pomoc neumožňuje ! Nástroj na požičiavanie: EFSF (do 30.6.2013) (od júla 2013) ESM

12. EFSF = Euroval 1 • máj 2010 – EFSF založený rozhodnutím Rady ECOFIN • EFSF je a.s., základ. imanie = 31tis.euro, max. 30mil.euro • má poskytovať finančnú výpomoc do 30.6.2013 • Finančná kapacita je 500mld euro, z toho EÚ 60 mld. a členské štáty eurozóny 440 mld.euro (efektívne len 255 mld. euro) • Ak členský štát požiada o úver, EFSF emituje dlhopisy a získané financie poskytne žiadateľovi • Garancie na dlhopisy formou rámcovej ručiteľskej zmluvy • Garantuje sa istina aj úroky • SR sa bude podieľať na zárukách vo výške 4,37 mld.euro (0,99%) • EFSF už dohodlo pôžičku Portugalsku (26 mld.euro) a Írsku (17,7 mld. euro)

13. Ďalšie „vylepšenia“ EFSF • Jún 2011- Dodatok k Rámcovej zmluve o EFSF • Zvýši sa garantovaná suma z 440 na 779 mld.euro • Garantovať sa bude len istina • Štáty, ktoré požiadajú o výpomoc už nebudú ručiť • SR bude ručiť do výšky 7,712 mld.euro ( tj.cca 50% príjmov rozpočtu VS) • Na schválenie pomoci stačí rozhodnutie Správnej rady EFSF • Júl 2011- zasadnutie lídrov eurozóny • EFSF sa zapojí do riešenia krízy v Grécku ( rozsah 109 mld.euro) • Nižšie úroky-cca 3,5%, odklad splátok na 10 rokov a predĺžená splatnosť (15 až 30 rokov) –bude platiť aj pre Portugalsko a Írsko, • EFSF bude možné použiť na ozdravenie bánk v členských štátoch eurozóny (financovanie štátnych úverov) • EFSF bude môcť nakupovať dlhopisy EU17 na sekundárnych trhoch

14. ESM = Euroval 2 • Európska rada v novembri 2010 rozhodla o ESM a 21.3.2011 ministri financií schválili návrh zmluvy o zriadení ESM • Úverová kapacita 500 mld.euro (upísané základne imanie 700mld. euro – môže byť každých 5 rokov navýšené ) • 80mld. euro treba splatiť (1/2 v júli 2013, zvyšok do 3 rokov) – štáty si budú musieť požičať ! • Zvyšná časť 620 mld.euro vo forme kapitálu na zavolanie a záruk ( prevod do 7 dní) • Forma pomoci: úvery alebo nákup dlhopisov • Podiel SR (0,824%): 5768 mil.euro a treba splatiť 659,2 mil.euro • Predstavitelia ESM majú mať imunitu (aj za svoje rozhodnutia v úrade)

15. Aktivity ECB • Nákup dlhopisov PIIGS ( v rozpore s Lisabonskou zmluvou čl.123.1) • K 20.9. v objeme 152 mld.euro za dlhopisy G, S, It. • Sterilizácia formou týždenných úložiek za 0,9% p.a. • ECB z pozície jej predsedu Tricheta bránila vyhláseniu bankrotu Grécka ( je to ochrana bánk na úkor platcov daní)

16. III. Eurovaly sú zlé riešenia

17. Aké sú dopady nápadov europolitikov? • Pomocou pôžičiek z eurovalov bude možné vyplatiť veriteľov (najmä banky) zle hospodáriacich krajín a dlh sa prenesie na EFSF resp. ESM. Reálne bohatstvo sa presunie do rúk vlastníkov bánk a investičných fondov. Dlhy budú musieť zaplatiť občania krajín EÚ. • Kupovaním dlhopisov ECB-čkou sa vytvára riziko monetizácie dlhu ( tj. znehodnotí sa mena) • Požičiavajú sa peniaze tam, kde nie sú jasné a dôveryhodné programy zabezpečenia ich návratnosti (viď Grécko) • Pokračovanie požičiavania peňazí nevytvára tlak na potrebnú radikálnu reštrukturalizáciu hospodárenia vlád (problém sa odsunie a zároveň sa zväčší)

18. Prečo sú eurovaly zlé riešenia • Porušenie Lisabonskej zmluvy článok 125.1 a 122.2 • Podporujú morálny hazard (ďalej sa bude nezodpovedne míňať aj požičiavať) • Krajiny sa budú viac zadlžovať (riešenie dlhov dlhmi). • Z peňazí daňovníkov krajín EÚ sa majú sanovať súkromné banky a investičné fondy. • Nerieši sa podstata problémov, ale tieto sa odsúvajú do budúcnosti, pričom stále sa zväčšujú !! (drahé kupovanie času) • Na chyby nezodpovedných politikov najviac doplatia pracujúci a stredná vrstva v celej EÚ

19. Hrozby pre Slovensko • Vysoké riziko využitia našej záruky • Náš podiel v ESFS je cca 50% príjmov rozpočtu verejnej správy • Nárast zadlženosti na obyvateľa o vyše 1400 euro • Na záruku by sme si požičali drahšie než sú ceny úverov pre PIG • Odďaľovaním zásadného riešenia sa zvyšuje riziko väčších hospodárskych turbulencií v rámci celej EÚ s negatívnym dopadom na Slovensko • V prípade monetizácie dlhu dôjde k znehodnoteniu úspor obyvateľov • Treba počítať s navýšením kapitálu v ECB. SR v objeme 0,99% z navýšenej sumy. • Zmeny v Lisabonskej zmluve budú viesť k posilneniu centralizácie v EÚ na úkor rozhodovania národných vlád. Je to krok smerom k fiškálnej únii.

20. Možné scenáre rozšírenia eurovalu Euroval schválený neschválený A( • ESM ako EMF • Vylepšenia : • ESM ako banka s podporou ECB • Vznik Mfin. EU17 • Výsledok: • Fiškálna únia (presuny financií, nové EU dane, harmonizácia daní) • =>Obmedzenie kompetencií národných štátov • ECB bude pokračovať v • nakupovaní dlhopisov • = monetizácia dlhu (znehodnotenie meny a tým aj úspor) • Bankrot • veriteľské banky sa dostanú do problémov, zachraňovať ich bude ECB +akcionári • banky v zbankrotovaných krajinách bude riešiť národná CB • Krajina dostanešancuzodpovedne hospodáriť

21. IV. Aká je podstata problémov

22. Hlavné príčiny problémov • Finančný systém fungujúci na zlých princípoch • Frakčné bankovníctvo s podporou CB • Peniaze nekryté statkami (tzv.fiatmoney) • Zle hospodáriace vlády • Expanzia vládnych výdavkov spojená s deficitným financovaním • Intervencie deformujúce trh –dôsledkom je zlá alokácia zdrojov • Neudržateľné dôchodkové systémy a neefektívne zdravotníctvo • Nedodržiavanie záväzkov (pravidiel) z Maastrichtu Spoločný menovateľ: Morálny úpadok

23. V. Aké je východisko

24. Kroky potrebné na vyriešenie problémov • V problémových krajinách eurozóny uskutočniť riadený bankrot. • Prijať opatrenia zamerané na radikálne zníženie vládnych výdavkov, ktoré sú hlavnou príčinou narastania dlhov. Aktivity štátu preniesť na súkromný sektor. • Problémy s financovaním aktuálnych deficitov v najbližších 2-3 rokoch riešiť v gescii MMF. • Prijať zásadu o vyrovnanom resp. plusovom rozpočtovom hospodárení. • Za účelom podpory nevyhnutného rastu dohodnúť zásady zlepšenia podnikateľského prostredia v rámci celej EÚ. To znamená odbúrať v krajinách EÚ vládne intervencie deformujúce trh, zrušiť eurofondy, znížiť dane a radikálnym spôsobom obmedziť vládne regulácie všetkého druhu. Racionalizovať sociálne programy . • Dohodnúť program prechodu na krytie meny zlatom a zmenu pravidiel fungovania bankového systému s cieľom eliminovať frakčné bankovníctvo.

25. Ďakujem za pozornosť