1 / 44

Vymedzenie základných pojmov

Vymedzenie základných pojmov. Rasa, kultúra, entita.

bayard
Download Presentation

Vymedzenie základných pojmov

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Vymedzenie základných pojmov Rasa, kultúra, entita

  2. „RASA“ ako biologická entita neexistuje, ale existujú objektívne zistiteľné rozdiely medzi populáciami. Tieto rozdiely odrážajú minulý vývoj konkrétnych populácií v zmysle ich špecifických adaptácií biologických, sociálne-kultúrných a behaviorálnych, ďalej populačne demografických udalostí.

  3. Biologickým základom xenofóbie a následne vytváranie rasistického prístupu môžu byť i niektoré evidentne existujúce schématá percepcie tváre pre rozlišovanie príbuznosti a nepríbuznosti jedincov.

  4. Pre štúdium epidemiologicko – medicínskych a forenzných tém je vhodné nejakým spôsobom pracovať s rozlišovaním populácií a pôvodu jedinca. Ale vždy sa však môže jednať o iné aspekty rozdielov.

  5. Koncept „rasy“ ako základ rasizmu je spoločenským fenoménom. Odmietaním používania pojmu „rasa“ a podobných termínov však rasizmus neodstránime. Dôležité je tieto rozdiely vysvetľovať a dávať im adekvátny význam.

  6. Rómovia a Cigáni medzi rasou, kultúrou a etnicitou • Základom a osou celého širokého poľa tzv. „rómskej problematiky“ je predstava Rómov. • KTO je Róm? • Aká je konceptualizácia Rómov?

  7. Exponenti tzv. rómskej reprezentácie • Hovoria o rómskom národe – biologická konceptualizácia Rómov (antropologický typ). • Ide o klasickú predstavu o korešpondencii kategórií (rómskeho) antropologického typu a rómskej národnosti (vzájomný vzťah, zhoda, súlad). Rómovia sú vymedzovaní svojou špecifickou telesnosťou a súčasne vykazujú jasné špecifiká v sociokultúrnej oblasti.

  8. Romológovia • Hubschmanová: „Rómovia sú skupinou národnou v neformálnom zmysle. Rozpor: Chápe Rómov ako skupinu definovanú biologickými parametrami, ale tú istú skupinu považuje za etnikum odlišujúci sa svojbytným sociokultúrnym systémom.

  9. Eva Davidová: Rómovia sú etnikom definovanom jednoznačne telesnými atribútmi. Rómska kultúra je prejavom zvláštností rómskej národnostnej skupiny. Aj táto skupina predpokladá fixnú väzbu medzi kultúrnymi parametrami (jazyk, kultúra, tradície) a biologickými faktormi. Predpokladajú fúziu kultúrnych a biologických kategórií

  10. Biologickí antropológovia • František Štampach (30 roky 20. stor.) autor monografie „Cikáni v československé republice“. „Rasovým znakom cikánov je tmavá pigmentácia očí, vlasov a pleti“. „Cikáni sú odlišnou rasovou skupinou neeurópskeho pôvodu.“ • Ján Beneš: „Cikáni sú zvláštna etnická skupina líšiaca sa od obyvateľov jazykom, spôsobom života a fyzickým vzhľadom.“

  11. Ivan Bernasovský: Etnicitu kontaminuje kategóriou rómskej antropologickej odlišnosti. • Záver: Biologický antropológovia používajú neobhájiteľné kategórie ako je „rasa“, „plemeno“, či „antropologický typ.“ Ich výskumy sú „ o ničom“ (nepoznáme skupinu o ktorej hovoria) • Väčšina autorov vychádza z predpokladu, že „rómstvo“ je viazané na telesnú schránku, teda, že existuje určitá hmotná substancia,

  12. Ktorú majú všetci Rómovia a z generácie na generáciu sa dedia. • Môžeme identifikovať 2 zásadné chyby : • Sociálno-vední výskumníci, ktorí hovoria o socio-kultúrnych špecifikách Rómov, kontaminujú svoje modely biologickými elementami.

  13. 2. Biolologickí antropológovia nie sú schopní vymedziť na základe biologických parametrov prijateľné kategórie pre fyzicko-antropologický výskum. Pri analýzach prameňov môžeme sa stretnúť s tromi všeobecnými kategóriami: • Kategória rasy ( a jej deriváty) • Kategória kultúry ( a jej súčasti) • Kategória etnicity

  14. KULTÚRA • Kultúra je negenetická. • „kultúra je naučená. Kultúra nie je inštinktívna, vrodená, či prenášaná biologicky, ale skladá sa zo zvykov a obyčajov, t.j. z naučených návykov reagovať, získaných každým jedincom v priebehu jeho životnej skúsenosti po narodení“ (Murdock...)

  15. RASA (plemeno, antropologický typ) • Allan Wilson zbavil vedu o človeku predsudkov o genetickej odlišnosti ľudských rás. Genetické výskumy funkčných génov (krvné skupiny, enzýmy) a nezávislé analýzy informácií zakódovaných v sekvencii DNA ukázali, že v rámci ľudského spoločenstva žiadne oddelené skupiny neexistujú. Diferencovať ľudskú populáciu prostredníctvom kategórie „rasa“ stratil svoj význam.

  16. Teda neexistuje žiadna fixná väzba medzi biologicky špecifickými typmi ľudských skupín a špecifickou kultúrou.

  17. Súčasná charakteristika rómskej populácie a projekcia jej vývoja do roku 2050 • Podľa demografie je „populácia súbor osôb so spoločnými biologickými a kultúrnymi znakmi, a v jeho rámci dochádza k reprodukcii.“ • Ivan Gabal: za Róma považujeme takého jedinca, ktorý sa za Róma sám považuje bez toho, aby sa nutne k tejto príslušnosti za všetkých okolností hlásil, alebo je za Róma považovaný významnou časťou svojho okolia na základe skutočných alebo domnelých indikátorov.

  18. Veľkosť rómskej populácie • V rokoch 1970 a 1980 bol urobený zvláštny súpis Rómov. • Vysoká dojčenecká úmrtnosť (39 – 44 promile) • Počet rómskych mladistvých ohrozených prostredím sa pohybuje okolo 80%. • V rómskej populácii je zhruba dvojnásobné percento defektných detí ako u ostatnej populácie

  19. Koncom 80-tých rokov takmer polovica všetkých detí v štátnej ústavnej starostlivosti pre mentálne a telesne postihnuté deti a mládež boli rómske.

  20. Vzdelanosť • Chudoba spôsobilosti • Veľmi nízka vzdelanostná úroveň • Cca 80% je negramotných alebo pologramotných a to aj v kohorte adolescentov (15 – 18- ročných)

  21. Demografická charakteristika • Veková štruktúra: progresívny typ populácie (naša populácia je regresívny typ ) • Vysoká plodnosť rómskych žien • Vysoká úmrtnosť novorodencov a dojčiat • Nižší vek dožitia u mužov aj u žien • Vysoké percento chronický chorých

  22. Objektívne životné podmienky • Životné podmienky časti Rómov sú limitované izolovaným, nekvalitným alebo segregovaným bývaním • Svetová banka hovorí o veľkej chudobe Rómov • Nezamestnanosť Rómov je dlhodobá a štrukturálna a pohybuje sa od 45% - 70%, pritom niektoré skupiny trpia 100% nezamestnanosťou

  23. Existuje nebezpečenstvo, že sa z Rómov stane etnická sociálna vrstva alebo trieda deklasovaných a dôjde tak k zakonzervovaniu ich marginálnej spoločenskej pozície, ktorá sa bude odovzdávať z generácie na generáciu. Takýto vývoj by mohol vyústiť do fatálnych konfliktov s majoritnou spoločnosťou

  24. Politická kultúra • Pre postkomunistické politické stratégie voči Rómom je typická „kríza manažmentuô, kedy sa hľadajú nízkonákladové riešenia typu verejne prospešných prác, drobné investície do podnikateľských aktivít.

  25. Rodiaca sa rómska politika EÚ a Rómovia • EÚ v roku 1999 prijala povrchné a rozporné „Hlavné princípy pre zlepšenie situácie Rómov.“ • Asimilácia – začleňujúci proces alebo multikulturalizmus? • Etnizácia deviantného správania • Neúspešná diaspóra (rozptýlenie jednotlivcov určitého celku v cudzom prostredí)

  26. Chápanie Rómov/Cigánov ako „európskej“ otázky bolo oficiálne prijaté v r. 1993 v rezolúcii Rady Európy 1203, v ktorej boli Rómovia prehlásení za „skutočnú európsku menšinu“.

  27. Veľká diverzita medzi jednotlivými štátmi EÚ • Existuje 50 – 100 dialektov. Dialekty rómštiny nie sú vzájomne zrozumiteľné. • Cca 2,5 mil. z údajných 8,5 mil. európskych Rómov hovorí rómsky. • Spôsob života Rómov/Cigánov je nesmierne rozmanitý. • Zaujímajú celú škálu najrôznejších postavení

  28. pokiaľ ide o interakciu s majoritnou spoločnosťou – od silnej integrácie až po úplnú izoláciu. • Neexistuje žiadna spoločná celoaurópska rómska kultúra. • Rómovia/Cigáni predstavujú „mozaiku veľmi rôznorodých skupín“.

  29. Súčasný politický význam Rómov • V západnej Európe sú okrajovým problémom • V strednej a východnej Európe je to problém ekonomický, sociálny i politický.

  30. Výskumy predsudkov postojov k Rómom na Slovensku • Vysoko odmietavé postoje k Rómom • Majoritnou spoločnosťou sa vnímajú ako ekonomická, sociálna hrozba pre Slovensko

  31. Definície predsudkov • Predsudky sú komplexom predstáv, ktoré sú pred formované a založené na predpokladoch bez toho, aby boli dokázané. Keď získajú permanentnú formu, nazývajú sa stereotypy. • Teórie sociálnych reprezentácií – odmietajú teórie postojov • Sociálne reprezentácie poznávame pomocou diskurzov

  32. GerdBaumann rozlišuje dva typy diskurzov: • Dominantný diskurz (oficiálnyň • Démotickýdiskurz (reprodukovaný medzi samotnými Rómami, prisťahovalcami..)

  33. Etnické postoje • Etnické postoje tvoria osobitnú časť postojov, ktoré sú smerované k etnickým skupinám. • Výskum etnických postojov medzi poslucháčmi pedagogických fakúlt a učiteľmi na 1. stupni ZŠ na Slovensku

  34. Charakteristiky rómskej rodiny a príbuzenstva • Forma a štruktúra „rómskej rodiny“ a príbuzenstva • Manželstvo je silne univerzalizované: % celoživotne nevydatých sa blíži 0 • Prečo neexistuje „rómska rodina“? • Patriarchálny alebo matriarchálny typ rodín Rómov? • Výchova detí a mladých ľudí v rodine rómov • Príbuzenstvá, fajty

  35. Inbreeding v rómskych komunitách

  36. Sociálne kompetencie sociálneho pracovníka – princípy kontaktu • Venovanie pozornosti (sledovanie toho druhého, pozeraním, počúvaním, očným kontaktom) • Percepcia (dávame druhému na vedomie, že mu rozumieme) • Prejavujeme súhlas, sympatiu(pozitívne vysielanie k druhému, verbálne i neverbálne) • Striedanie v komunikácii (hovoríme a počúvame)

  37. Kooperácia (príjem a pomoc) • Poskytovanie vedenia (ujímame sa iniciatívy, predkladáme možností alternatív, plánovanie, riešenie problémov) Ide o model tzv. mediated learning (sprostredkované, nepriame učenie)

  38. Profesionálne zručnosti • Diagnostické zručnosti • Didaktické zručnosti • Sociálne zručnosti Sú to zručnosti, ktoré sa vzťahujú na komunikáciu, sociálnu percepciu, sociálne poznávanie a tvorivé zvládanie konfliktov

  39. Intervencia sociálneho pracovníka do prevencie sociálno-patologického správania • Poznávacia a metodická funkcia. Zaoberá sa relevantnými javmi, ktoré môžeme definovať, merať, porovnávať. Sleduje vzťahy, ktoré môžeme kvantifikovať a vysvetliť. Formuluje hypotézy, ktoré môže overovať. Aplikuje screeningové metódy, využíva metódy a prostriedky epidemiologických štúdií.

  40. 2. Hodnotová a postojová funkcia. Definuje etické princípy v sociálnej starostlivosti o sledovanú komunitu. Využíva psychologické a pedagogické metódy na ovplyvňovanie postojov. • Normatívna funkcia. Hodnotí správanie jednotlivcov a skupín z hľadiska spoločenských noriem.

  41. Výchovná a vzdelávacia funkcia. Tieto funkcie sú projektované do primárnej a sekundárnej prevencie zameranej na predchádzanie rizikového správania a vyhľadávanie rizikových jedincov so sociálne patologickým správaním. • Aplikačná funkcia. V spolupráci s ostatnými činiteľmi vypracováva stratégiu na predchádzanie sociálne deviantného správania sledovanej skupiny rómskej populácie

  42. Metódy sociálnej práceVedecké metódy poznávania sociálnych javov: • Metaanalýzy (obsahové a problémové analýzy dostupných výskumných šetrení) • Metódy kvalitatívneho výskumu (life story, diskurzy, sociálne reprezentácie) • Metódy kvantitatívneho výskumu (akčný výskum, epidemiologické štúdie, screening, selektívna depistáž • Dobrovolníctvo v sociálnych službách • Facilitátor/animátor • Sociálna intervencia • Komunitné vzdelávanie

  43. Aplikácia vybraných metód a foriem s rómskou komunitou • Sociálna diagnóza (mapovanie príčin sociálneho problému) • Sociálna intervencia – metódy sociálnej pomoci: mikroprax (s jednotlivcom), mezoprax (práca s rodinou), makroprax (práca s komunitou) • Prípadové práce • Antiopresívny prístup – reakcia na systémové znevýhodňovanie Rómov (pedagogika chudobných)

  44. Informačné a vyúkové programy • Vytváranie akčných tímov • Hodnotenie vybraných metód, postupov a stratégií.

More Related