STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO

1. STREDOVEKÉ STAVITEĽSTVO Zdroje, materiál a konštrukcie stavieb Základné typy stredovekých stavieb Stredoveké mestá a dediny Stredoveké architektonické slohy

2. Čo je stredovek? • Stredovek je také obdobie vývoja ľudskej spoločnosti, ktoré začalo v 5. storočí a skončilo v 15. storočí. Jeho začiatky sú charakterizované sťahovaním národov. V 7.-8. storočí si jednotlivé kmene a národy našli konečné miesto k usadeniu a začali s výstavbou sídiel. • Toto obdobie nadväzovalo na dve, resp. tri druhy kultúr: románsku, germánsku a kresťanskú kultúru. • Po zániku ríše Rímskej stavebné umenie a remeselná činnosť upadali, prudko sa znížila kvalita stavaných budov. • Napríklad pri stavbe hrobky kráľa Teodorika v Ravene stavbári nedokázali správne vypočítať a postaviť kupolu. Miesto toho našli obrovský kameň vydlabali ho na spôsob kupoly a použili na prekrytie.

3. Teodorikovo mauzóleum v Ravene

4. Celkove stredoveké stavby sa robili bez vedeckých teórii a metód, len skúsenostnou cestou a intuíciou. Takže konštrukcie stavieb boli zbytočne predimenzované. • Z antickej kultúry stredovek prebral predovšetkým stavbu klenieb, kupol a veží. • Z germánskej kultúry si osvojil techniku drevených stavieb s vysokými vežami. • Vplyv týchto kultúr bol tak veľký, že sa to odrazilo nielen na staviteľstve, ale aj ostatných oblastiach stredovekej spoločnosti. • Zvláštnu úlohu v stredoveku zohralo kresťanské umenie. Hlavnú pozornosť venovalo nadpozemskému svetu. Prechod s priestoru vonkajšieho sveta do vnútorného priestoru ľudského ducha bol jeho hlavným cieľom. Základným druhom tohto umenia sa stalo staviteľstvo a architektúra.

5. Materiál a konštrukcie • Ani materiál ani konštrukcie neboli jednotné. Stavby boli veľmi jednoduché až primitívne, a neuveriteľne ťažkopádne. Stĺpy na monumentálne stavby nedokázali zhotoviť, dovážali ich z Talianska a Nemecka. • Materiálne možnosti na území Európy neboli rovnaké. V strednej a severnej Európe sa najviac používali drevo. Najtypickejším stavebným materiálom bol kameň, ktorý sa používal ako tesaný a lomový. • Stredoveký stavitelia používali aj zmiešané murivo – kvádrové a liate

6. Kombinované murivo Kvádrikove murivo Zmiešané murivo Pálená tehla Murivo s trojuholníkovou tehlou

7. V konštrukčných systémoch sakrálnych stavieb veľký význam nadobudla klenba. Najskôr valená, potom krížová. Osobitnou klenby sú kupoly. Z nich si zaslúžia pozornosť predovšetkým tri. Prvá je na Chráme sv. Sofie v Konštantínopole, druhá na Chráme vo Florencii a tretia na Chráme sv. Petra v Ríme. Krížová klenba Valená klenba Kopulová klenba • V stredoveku sa požívali aj stĺpy a piliere.

8. Kladivová Krichlová Tordovaný Pletenec Patka Patka Oporný pilier

9. Okno • Okná boli zdvojené. Portály mali polkruhový oblúk. Portál

10. Typy stredovekých stavieb • Základnými typmi stavieb boli: • Hrady • Chrámy • Kláštory • Hrady sú panské obranné stavby, ktoré sa stavali na návršiach alebo v nížinách chránených mokrinami, vodnými priekopami alebo riekou. • Tieto stavby sa stavali od 9. do 15. storočia. Ich vznik bol podmienený nevyhnutnosťou brániť sa pred nepokojmi, vojnami a nájazdmi cudzích kmeňov, nájsť si miesto, ktoré by poskytovalo bezpečie, preukazovalo moc a silu vládcov krajiny alebo regiónu.

11. Ako vyzeral stredoveký hrad? • Bol obohnaný múrom, za ktorým sa nachádzali hradné budovy. • Súčasťou hradu bývali palác a kaplnka. • Palác mal štvorcový alebo obdĺžnikový tvar a býval poschodový. Na prízemí bola kuchyňa a hospodárske priestory. Na poschodí stála reprezentačná sála a obytné miestnosti. • Kaplnka tvorila buď samostatnú stavbu alebo bola súčasťou palácu. • Na hrade boli ešte studňa a rozličné hospodárske miestnosti.

12. Model hradu

13. Prvé hrady sa stavali z dreva, ďalšie z kameňa. • Jedným z najstarších kamenných hradov sú: • Krak des Chevaliers • Carcasone

14. Krak des Chevaliers pochádza z roku 1131. Stál na ostrom kopci vo výške 701 m v dnešnej Sýrií. Sídlili v ňom vojaci. Jeho pôdorys tvoria dve kruhové hradby s 50 okrúhlymi vežami. Múry dosahovali hrúbku až 24 m. Hrad je považovaný za najslávnejší.

15. Hrad Carcasone je pevnosť v pevnosti. Leží v meste rovnakého mena, ktoré je opevnené dvomi prstencami 1,5 km dlhých múrov, s 52 vežami a dvomi bránami. Vlastný hrad pochádza z 12.-14. storočia. Stojí na ploche 80x30m a mal kostol románskeho slohu.

16. Windsorský hrad je najstaršou a najväčšou obývanou pevnosťou v Anglicku. Stojí na kopci nad Temžou asi 40 km od stredu Londýna. Zaberá plochu 5 ha. Pochádza z 11. storočia. Súčasnú podobu dostal až v 14. storočí. Stavba má dve hlavné nádvoria obstavané budovami s množstvom sál a rozličných miestností. Medzi budovami sa rozkladá nádvorie.

17. Spišský hrad so svojou 40 hektárovou rozlohou sa zaradil medzi najväčšie pevnosti v strednej Európe. Stojí na travertínovom brale vo výške 634 m nad mestom Spišské podhradie. Vznikol v 14. storočí. Má kamenné opevnenie, dvojpodlažný kamenný palác a valcovú vežu vysokú 19 m, s priemerom 23 m. Hrad je zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

18. Kláštory • Sú novou organizačnou jednotkou v stredoveku. Predstavovali ohnisko hospodárskeho, kultúrneho a umeleckého života. Zakladali ich panovníci alebo šľachtici už v 5.-6. storočí. • Kláštory boli uzavreté skupiny, ktoré slúžili ako obydlia mníchom a pre ich činnosť. • Základným objektom kláštora bol kostol. K nemu priliehala krížová chodba s oblúkovými arkádami. Arkády obklopovali dvor, v strede ktorého bývala studňa. Krížová chodba bývala spojená s obytnou budovou pre mníchov. • Ďalšie miestnosti boli: sieň pre spoločné motlidby, jedáleň s kuchyňou, spálňa, knižnica, hospodárke budovy, dielne, záhrada. Bola tam aj škola nemocnica, pekáreň, mlyn atď.

19. Monte Cassino založil Benedikt z Nursie v roku 529 na kopci vysokom 519 metrov. Tu napísal predpisy rádu, ktorý nesie jeho meno. Žiaľ tento kláštor zničili spojenci v roku 1944. Po vojne bol zrekonštruovaný

20. Kostoly • Vychádzali z antických pôdorysov a mali jednu alebo tri lode. Ich strop bol rovný, strecha sedlová a drevená, steny kamenné. Kostoly boli bez veží, zvonica stála vedľa nich. • Prvý typ kostolov bol bazilikálneho charakteru. Celkovo sa bazilika vyznačovala skromnosťou a jednoduchosťou. Jej vnútro bolo však bohato vyzdobené. • Okrem kostolov sa stavali katedrály, rotundy a ďalšie chrámové stavby.

21. Trojloďová bazilika Jednoloďový kostol

22. Katedrála predstavuje biskupský chrám v sídle diecézneho biskupa. Symbolizovala nielen dominantu mesta, ale celého kraja. Bývala väčšia, veľkolepejšia, vznešenejšia a krajšia ako ostatné chrámy. Interiér obsahoval bohatú sochársku výzdobu, nástenné a tabuľové maľby.

23. Rotunda je stavba kruhového pôdorysu príznačná pre malé románske kostolíky s kužeľovou strechou, lucernou a aspidou.

24. Stredoveké mestá • Začali sa stavať až v 11. storočí. Mali dvojaký charakter: • Prvý typ: • Vyrastali živelne, bez plánu, keď niektoré z osád boli povýšené na mesto. • Takéto mestá mali nepravidelný pôdorys, krivolaké uličky a často boli bez námestia. • Dôležitým prvkom v meste boli kostol, radnica a iné budovy. • Ulice bývali úzke, od 3 až 5 metrov. • Dôležitou stavbou bolo opevnenie - hradby, ktoré mali brány s padajúcou mrežou alebo padacím mostom cez priekopu

25. Druhý typ: • Vznikal kolonizačným spôsobom. Jeho založením bol poverený lokátor, ktorého úlohou bolo vybrať vhodné miesto, zabezpečiť dostatočný počet obyvateľov, ktoré získaval kolonizáciou. • Tieto mestá vznikali v 13. storočí na „zelenej lúke“. • Mali pravouhlú sieť ulíc, námestie, kostol, vodovod a opevnenie. • Domy boli viacposchodové. Na prízemí bol prejazd do dvora, komora, a schodisko, obchod alebo krčma. • Na poschodí bývali obytné miestnosti s oknami do ulice. • Nakoľko priestor mesta bol ohradený hradbami, jeho priestor nemohol rásť do šírky. Preto bolo husto zastavané. Priemerná výška budov bola od 2 do 30 m, kostolov od 100 – 150 m. • Ak sa pozemky mesta zastavali začalo sa stavať za múrmi mesta, potom postali nový pás múrov.

26. Plán stredovekého mesta

27. Stredoveké mesto

28. Univerzita v Padove Karlova univerzita v Prahe Univerzita v Cambridge

29. Námestie s radnicou

30. Stredoveké dediny • Dediny neboli veľké, tvorilo cca. 15-30 domov, boli však od seba vzdialené a bez dobrých ciest. • Domy bývali obyčajne zoskupené bez akéhokoľvek systému – s rozptýlenou zástavbou. • Domy stáli však aj v jednej rade, pozdĺž cesty alebo rieky, potoka, pričom zastavanie mohlo byť jednostranné alebo dvojstranné. Takejto dedine sa hovorilo pozdĺžna dedina. • Boli však aj centrálne dediny, kde domy boli sústredené okolo stredu rôzneho tvaru.

31. Domy sa stavali z dreva, murované alebo hrazdené. • Mali obyčajne jednu miestnosť s ohniskom, neskôr izbu, predsieň a hospodárske priestory. • Okná boli malé, vetranie sa robilo dverami a otvormi v streche. • V strede dediny stáli kostol a fara s domom pre kňaza. Neďaleko sa nachádzala krčma. • Súčasťou dedín boli ešte mlyny a kováčske dielne. • Vodný mlyn sa vyskytoval pri riekach, prípadne pod hrádzami rybníkov. • Kováčske vyhne boli zrubové alebo murované, často bez povaly. Vyhňa bývala dvojpriestorová a mala samostatný vchod zvonku.

32. Kováčska dielňa

33. Vodný mlyn

34. Stredoveké staviteľské slohy • V stredoveku vznikli dva architektonické slohy: • románsky • gotický • Románsky sloh vznikol v 11. storočí. Je charakterizovaný hrubými kamennými múrmi, plochými trámovými stropmi, ťažkými klenbami, kupolami a drevenými sedlovými strechami. • Okná sú malé a úzke, smerom von sa rozširujú, sú nezasklené. • Stĺpy sú masívne, múry z vonku podopreté piliermi. • Výzdoba interiéru veľmi skromná Ich objednávateľom, ale aj tvorcom bola katolícka cirkev, resp. mešťania, obchodníci, remeselníci a úradníci.

35. Pre architektúru románskeho štýlu je charakteristické spojenie rôzne vysokých objemov, konštrukčne spojených podperami a klenbami. • Miesto tektoniky stĺpa dominuje tektonika steny ako základné konštruktívneho a umeleckého prostriedku. • Krajinami, kde sa najskôr objavil románsky sloh boli: Francúzsko, Taliansko, Nemecko. • Vo Francúzsku sa stavali obrovské chrámy - baziliky. Jednou z nich je Kláštor v Cluny.

36. Kláštor v Cluny je veľká päť loďová bazilika. Má dve bočné lode a veľkú predsieň. Je dlhá 127 m a široká 40 m. Jej stredná loď sa dvíha do výšky 40m. Chrám zdobí 5 veží. Celá stavba je veľmi masívna.

37. Katedrála Saint-Front v Périgneux pochádza z roku 1173. Má krížo-kupolovú štruktúru a biele kupoly.

38. Šikmá veža v Pise je najzaujímavejšia stavba v Taliansku. Pochádza z roku 1173. je to valcovitá veža s priemerom takmer 20m, vysoká 55m, má 8 poschodí s 297 schodmi. Jej základy siahajú do hĺbky 3m. Táto stavba od svojho začiatku bola problematická. Nakláňala sa sadaním pôdy už pri postavení 1. poschodia.

39. Bazilika sv. Marka v Benátkach pochádza z roku 1094. Korunuje ju 5 kupol. Má tehlové steny, ktoré sa doslova utopili pod mramorovým obkladom, pyšným dekoratívnym urbanstvom, stĺpmi, rezbou a mozaikou prelínajúcou sa zlatou na bielom sužete.

40. Dóm vo Wormse tvorí trojloďová stĺpová bazilika s rebrovou klenbou, dvoma chórmi, štyrmi kruhovými vežami a dvoma kupolami. Hlavnú loď meria 109 metrov.

41. Dóm v Speyeri pochádza z roku 1025-1061. Je to 133 metrov dlhá trojloďová bazilika s priečnou loďou. Má štyri veže, dve kupoly a najväčšiu kryptu v Nemecku.

42. Dóm sv. Martina v Mainzi je stĺpová bazilika dlhá 112 metrov. Má dva chóry a šesť veží. Najvyššia z nich meria 82,5 metra.

43. Gotický sloh vznikol v 12. storočí. Na rozdiel od románskeho kostolu, ktorý bol určený na bohoslužby, gotický kostol mal širšie poslanie, slúžil aj ako miesto zhromaždenia veriacich, ale aj pre divadelné predstavenia a stretnutia mešťanov. • Od románskeho slohu na odlišoval: • je vzdušný a ľahký • Jeho klenby nie sú už na múroch alebo stĺpoch, ale na pilieroch zosilnených opornými oblúkmi. • Múry sú tenké s veľkými štíhlymi a presklenými oknami • Už nemá okrúhly oblúk ale lomený oblúk, ktorý umožnil zaklenúť každý pôdorys o rôznych šírkach lodí rebrovou klenbou. • Gotika odhmotnila konštrukciu, zekonomičtila materiál

44. Lode románskeho chrámu Gotický oporný systém

45. Katedrála Notre-Dame v Paríži pochádza z 12. storočia. Je to päťloďová stavba dlhá 130m, široká 48m a hlavná loď je vysoká 35m. Stavba je bez končistých veží. Interiér je tmavý, ale podmaňuje návštevníka. Má 37 kaplniek, vmestí sa doň 9000 ľudí.

46. Katedrála v Chartrés pochádza z r. 1194-1260. Má pôdorys latinského kríža so 130m dlhou, 16,5m širokou hlavnou loďou a 37 vysokou rebrovou klenbou, tromi priečnymi loďami, chórom s ochodzou a vencom kaplniek. Veže siahajú do výšky 115 a 106m. Stavba je preslávená rozetovými oknami o priemere 13m a tromi portálmi. Interiér je nádherne osvetlený.

47. Dóm v Miláne pochádza zo 14.-15. storočia. Má 5 lodí. Je dlhý 157m, vysoký takmer 110m a jeho vnútorná plocha zaberá 11 700 m2. Exteriér pozostáva z lesklého bieleho mramoru. Interiér obsahuje 5 pozdĺžnych a tri priečne lode, sarkofágy a hrobky. Do dómu sa vmestí okolo 40000 ľudí. Dóm v Miláne

48. Katedrála v Lincolne pochádza z 12.-13. storočia. Je dlhá 147m a veže sú vysoké 65m. Pozostáva z hlavnej pozdĺžnej lode, dvojitých priečnych lodí, presbytéria, krížovej chodby a množstva kaplniek. Má krásne priečelie s troma portálmi a sochami. V interiéri upútajú veľké okná. Z vonku budovu obklopujú stovky sôch.

49. Katedrála vo Wellse má tri pozdĺžne a dve priečne lode. Najkrajšou časťou je však priečelie. Vnútri chrámu sa nachádzajú sklomaľby.

50. Katedrála v Kolíne nad Rýnom stavala sa vyše 600 rokov (1248-1890). Je dlhá 140m, široká 45m, má dve veže, ktoré siahajú do výšky 157m. Má 5 lodí, hlavná loď je vysoká 48m. Interiér je nádherne zdobený.