Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť

1. Nežná revolúcia a politický vývoj v Slovenskej republike po súčasnosť obr. zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 21. novembra 1989

2. 3. – 5. januára 1968 na zasadnutí ÚV KSČ bol do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený A. Dubček obr. Alexander Dubček

3. obr. vojská Varšavskej zmluvy vstupujú do Prahy • 20. augusta 1968 armády ZSSR, PĽR, NDR, MĽR a BĽR prekročili hranice ČSSR

4. 21. augusta 1968 KGB v spolupráci s ŠtB zatkli predstaviteľov vlády na čele s A. Dubčekom • 23. – 26. augusta 1968 prebiehali rokovania, ktoré vyústili do podpísania Moskovského protokolu • zúčastnili sa aj prezident Svoboda, Husák, Biľak, Indra ai. obr. prezident ČSSR Ludvík Svoboda a prvý tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev

5. Jan Palach (vpravo) a Michal Leučík (vľavo) – mladí ľudia, ktorí sa na protest proti vstupu intervenčných vojsk upálili v Prahe a v Košiciach

6. 17. apríla 1969 sa po Dubčekovej rezignácii stal prvým tajomníkom ÚV KSČ Gustáv Husák • nastal proces tzv. normalizácie obr. Gustáv Husák a Alexander Dubček ešte spolupracovali, ale ich cesty sa už definitívne rozchádzali...

7. normalizácia znamenala: • prenasledovanie aktivistov obrodného procesu, • zavedenie cenzúry, • zastavenie činnosti najexponovanejších časopisov a novín, • previerka členstva KSČ = vylúčenia zo strany = strata zamestnania, • emigrácia, obr. normalizačná idyla – prezident a generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák s Leonidom Brežnevom

8. centralizácia moci, • zaostávanie hospodárstva, • hlboká ekonomická kríza, • prehnaná chemizácia v poľnohospodárstve na úkor zdravia obyvateľstva a životného prostredia, • pokles životnej úrovne obr. Gustáv Husák skladá prezidentský sľub; ďalší z dôsledkov normalizácie – kumulovaná funkcia prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta

9. obr. stretnutie dvoch disidentov – Jána Chryzostoma Korca s Dominikom Tatarkom • potenciálne najväčšou hrozbou pre komunistov bola vedecká a kultúrna sféra spoločenského života

10. obr. znenie Charty 77 podpísané prvými troma hovorcami – Janom Patočkom, Jiřím Hájkom a Václavom Havlom • 1. august 1975 podpísaný Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe • r. 1976 Dubček rozoslal listy predstaviteľom európskych komunistických strán – upriamil pozornosť na situáciu v ČSSR • 1. januára 1977 vzniklo voľné opozičné združenie Charta 77

11. obr. dvaja najznámejší slovenskí disidenti: vpravo spisovateľ Dominik Tatarka (1913 – 1989), vľavo publicista Milan Šimečka (1930 – 1990) • na Slovensku bola Charta 77 podporovaná v menšej miere

12. obr. v spisoch ŠtB sa nachádzajú i záznamy o nepohodlných časopisoch a cirkvách • ŠtB si viedla podrobné záznamy o svojich spolupracovníkoch i o prenasledovaných

13. obr. M. S. Gorbačov – posledný vodca ZSSR • 11. marca 1985 sa na čelo ZSSR dostal M. S. Gorbačov • začiatok perestrojky

14. obr. iniciátor Sviečkovej manifestácie – František Mikloško • 25. marca 1988 sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave zišli tisícky veriacich

15. jeseň 1989 – únik más z NDR do NSR cez Československo a Maďarsko obr. tabuľa na československej hranici

16. obr. študenti vyšli na ulicu, aby povedali nahlas to, čo cítili obr. aula Univerzity Komenského sa stala dejiskom vášnivých diskusií; jubilujúca alma mater nemohla dostať krajší darček ako náhle dozretie študentov do zodpovednosti za svet, v ktorom žijú a budú žiť... • 16. novembra 1989 sa na Mierovom námestí konala študentská demonštrácia ako prológ k nasledujúcim udalostiam

17. obr. situácia, ktorá spustila lavínu spoločenského pohybu – pražská Národní třída večer 17. novembra 1989 obr. aj v nasledujúce dni a týždne bola Národní třída plná hlavne mladých ľudí • 17. novembra 1989 usporiadali pražskí študenti veľkú demonštráciu • pochod pokračoval až na Národní třídu – brutálny zásah bezpečnostných zložiek

18. obr. študenti v obkľúčení bezpečnostnými zložkami

20. obr. protestujúci študenti kládli sviečky pred ozbrojený kordón • 19. novembra 1989 priniesli západné médiá správu o smrti študenta Martina Šmída v dôsledku brutálneho zásahu polície na Národní tříde

21. obr. logo českého revolučného hnutia Občanské fórum obr. logo slovenského revolučného hnutia Verejnosť proti násiliu • 19. novembra 1989 bolo v bratislavskej Umeleckej besede založené občianske hnutie Verejnosť proti násiliu • v Prahe vzniklo podobné hnutie Občanské fórum

23. obr. Marta Kubišová so svojou piesňou Modlitba obr. na poódiách sa objavovali i Václav Havel s Alexandrom Dubčekom obr. aj Karel Kryl znásoboval atmosféru svojimi piesňami • mohutné demonštrácie v Prahe, Bratislave – tu sa objavovali aj známe tváre: V. Havel, A. Dubček, spevák Karel Kryl či speváčka Marta Kubišová

24. obr. socialistický filozof Miroslav Kusý a katolícky právnik Ján Čarnogurský na jednej z mnohých televíznych diskusií • 24. novembra 1989 bol odvysielaný prvý z televíznych dialógov

25. obr. moderátori slovenských mítingov – Milan Kňažko a Ján Budaj s jedným z hostí na novembrovej tribúne, s operným spevákom Petrom Dvorským • 25. novembra 1989 VPN sformulovala svoj program so všetkými svojimi požiadavkami

26. obr. demonštranti žiadali zrušenie monopolu KSČ • 25. novembra 1989 sa konali demonštrácie v Prahe na Letenskej pláni a v Bratislave na Námestí SNP

27. obr. podľa údajov Ústavu pre verejnú mienku prestalo pracovať zhruba 50 % obyvateľov, 20% obyvateľov sa štrajku nezúčastnilo vedome a 10% nebolo umožnené sa štrajku zúčastniť obr. na mítingu VPN vystúpil aj prvý podpredseda slovenskej vlády G. Murín;. bol však odmenený piskotom a skandovaním: Odstúpte, odstúpte! • 27. novembra 1989 sa konal dvojhodinový generálny štrajk proti mocenskému monopolu KSČ

28. obr. vedúci delegácie OF a VPN V. Havel (chrbtom), oproti nemu premiér L. Adamec, vpravo od neho Marián Čalfa – vtedy ešte minister • 26. novembra 1989 sa konalo prvé stretnutie predstaviteľov opozície s vládnucou mocou • 29. novembra 1989 bol vypustený z Ústavy čl. 4 a čl. 16 • bola ustanovená komisia na prešetrenie udalostí zo 17. novembra 1989

29. obr. pohraničiari odstraňovali drôtené zátarasy v 14 ° mrazoch • 1. decembra 1989 vlády ČSSR nariadila zrušiť drôtené zátarasy na hraniciach s Rakúskom

30. obr. Marián Čalfa – premiér Vlády národného porozumenia • 3. decembra 1989 bola vymenovaná nová vláda – kozmetická úprava predchádzajúcej – protesty • 5. decembra 1989 bola vymenovaná nová vláda – už aj s inými politickými zoskupeniami • 10. decembra 1989 bola vymenovaná Vláda národného porozumenia

31. obr. nový československý prezident – Václav Havel • 29. decembra 1989 bol jednomyseľne zvolený ze prezidenta ČSSR Václav Havel • boli vypísané slobodné voľby na jún 1990

32. obr. poslední sovietski vojaci pripravení na odchod z Rožňavy v decembri 1990 • v rokoch 1990 – 1991 opustili vojská Varšavskej zmluvy územie ČSSR

33. obr. štátny znak ČSFR • 20. apríla 1990 sa zmenil názov štátu na Česká a Slovenská Federatívna Republika

34. 8. – 9. júna 1990 sa konali prvé slobodné voľby od roku 1946 • v Čechách vyhralo OF a na Slovensku VPN • 5. júla 1990 bol opätovne zvolený do funkcie prezidenta ČSFR Václav Havel • začali sa rokovania o usporiadaní vzťahov medzi oboma republikami a aj o ústavách republík i federácie obr. A. Dubček pri volebnej urne

35. čo priniesol nový systém: • liberalizácia cien; • liberalizácia zahraničného obchodu; • základné práva a slobody ukotvené v ústavnom zákone; • odštátňovanie majetkov; • stúpajúca platobná neschopnosť podnikov; • nepripravenosť bankovej infraštruktúry; obr. prezidentská prísaha V. Havla

36. nové politické subjekty; • zmena zahraničnopolitického kurzu; • obnovenie činnosti zakázaných cirkví. obr. Margaret Thatcher a François Mitterand obr. George H. W. Bush

37. obr. Vladimír Mečiar a Václav Klaus – predsedovia republikových vlád • národnostná a sociálna otázka • pomlčková vojna • spor o rozdelenie kompetencií republikových vlád a federálnej vlády • spor o ústavu štátu • 5. – 6. júna 1992 sa konali voľby - vyhralo HZDS a ODS

38. My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta. Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Bratislava 17. júl 1992 obr. text Deklarácie SNR o zvrchovanosti SR • prebiehali rokovania medzi ODS a HZDS o usporiadaní vzťahov oboch republík • 17. júl 1992 SNR prijala Deklaráciu SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky

39. obr. slávnostný sprievod so symbolmi slovenskej štátnosti (Ústava, znak, pečať, zástava) pri prijímaní Ústavy Slovenskej republiky • dohoda o rozpade federácie k 1. januáru 1993 • 1. septembra 1992 prijala SNR Ústavu Slovenskej republiky • polnočným silvestrovským úderom na prelome rokov 1992 a 1993 vznikla samostatná Slovenská republika