INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM, CIVILNÁ OCHANA A KRÍZOVÝ MANAŽMENT V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

1. INTEGROVANÝ ZÁCHRANNÝ SYSTÉM, CIVILNÁ OCHANA A KRÍZOVÝ MANAŽMENT V SLOVENSKEJ REPUBLIKE SÚĆASNÝ STAV PRIPRAVENOSTI NA UDALOSŤ/MIMORIADNU UDALOSŤ AKO VÝCHODISKO PRE PERSPEKTÍVY A ROZVOJ INTEGROVANÉHO ZÁCHRANNÉHO SYSTÉMU Mgr. Milan Šišulák sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

2. Legislatíva bezpečnostného systému SR • Ústava Slovenskej republiky • Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu • Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu • Zákon č. 110/2004 Z. z. o fungovaní bezpečnostnej rady v mieri • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva • Zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme • Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky • Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky • Zákon č. 414/2002 Z. z. o hospodárskej mobilizácii • Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách

3. Krízové situácie v Slovenskej republike(Ústavný zákon. 227/2002 Z. z., Zákon č. 387/2002 Z. z., Zákon č.42/1994 Z. z..) Vojna Mimoriadna situácia Vojnový stav Výnimočný stav Núdzový stav Vypovedá prezident Slovenskej republiky na základe rozhodnutia NR SR Vyhlasuje prezident Slovenskej republiky na základe návrhu vlády SR Vyhlasuje prezident Slovenskej republiky na základe návrhu vlády SR Vyhlasuje vláda SR Vyhlasuje starosta obce, obvodný úrad, obvodný úrad v sídle kraja, vláda SR bezpečnostné rady (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z., zákon č. 110/2004 Z. z.) krízové štáby

4. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu Zákon č. 387/2002 Z. z. ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinnosti ustanovených týmto zákonom

5. Krízová situácia Krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len "krízová situácia") sa rozumie obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu,

6. Orgány krízového riadenia • Vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky • ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy • Národná banka Slovenska • obvodný úrad v sídle kraja • bezpečnostná rada kraja • obvodný úrad • bezpečnostná rada obvodu • Obec Orgány krízového riadenia, okrem bezpečnostných rád, si zriaďujú krízové štáby

7. Krízové riadenie a krízový štáb Krízové riadeniemimo času vojny a vojnového stavu je súhrn riadiacich činností orgánov krízového riadenia, ktoré sú zamerané na analýzu a vyhodnocovanie bezpečnostných rizík a ohrození, plánovanie, prijímanie preventívnych opatrení, organizovanie, realizáciu a kontrolu činností vykonávaných pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení Krízový štáb je výkonný orgán orgánu krízového riadenia, ktorého úlohou je analyzovať riziká krízovej situácie, navrhovať opatrenia na jej riešenie a koordinovať činnosť zložiek v jeho pôsobnosti v období krízovej situácie

8. Ústredný krízový štáb Je orgánom orgánom vlády Slovenskej republiky na riešenie krízovej situácie v období mimo času vojny a vojnového stavu, ktorého zloženie a podrobnosti o jeho úlohách a činnosti ustanovuje štatút, ktorý schvaľuje vláda Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky a podpredsedami sú minister zahraničných vecí slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky

9. Krízový štáb obvodného úradu v sídle kraja Krízový štáb zriaďuje obvodný úrad v sídle kraja a je výkonným orgánom prednostu obvodného úradu v sídle kraja pri analýze rizík krízovej situácie a pri vzniku krízovej situácie Krízový štáb koordinuje činnosť krajských úradov a obvodných úradov na území kraja pri nebezpečenstve vzniku a počas krízovej situácie Členovia krízového štábu sú menovaní prednostom obvodného úradu v sídle kraja Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému poskytuje súčinnosť krízovému štábu pri plnení jeho úloh .

10. Civilná ochrana V zákone č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva je civilná ochrana definovaná ako systém úloh a opatrení zameraných na ochranu života, zdravia a majetku, spočívajúcich najmä v analýze možného ohrozenia a v prijímaní opatrení na znižovanie rizík ohrozenia ako aj určenie postupov a činností pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí

11. Civilná ochrana Zahŕňa najmä tieto úlohy a opatrenia: - organizovanie, riadenie a vykonávanie záchranných prác, - organizovanie a zabezpečovanie hlásnej a informačnej služby, - poskytovanie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, - zabezpečovanie a vykonávanie ukrytia a evakuácie, - vykonávanie protiradiačných, protichemických a protibiologických opatrení, - organizovanie, riadenie a vykonávanie prípravy na civilnú ochranu

12. Mimoriadna situácia Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa zákona o civilne ochrane obyvateľstva Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia a lebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti Na účely zákona o civilnej ochrane obyvateľstva mimoriadnou udalosťou sa rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa alebo teroristický útok

13. Mimoriadna situácia Živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok Havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok Katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie

14. Mimoriadna situácia Mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov Po vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú tieto úlohy a opatrenia: a) záchranné práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia, b) evakuácia, c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému. Mimoriadna situácia sa nevyhlasuje, ak bol vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav. Ak bol po vyhlásení mimoriadnej situácie vyhlásený výnimočný stav alebo núdzový stav, postupuje sa podľa osobitného zákona

15. Všeobecne záväzné právne predpisy k zákonu o civilnej ochrane obyvateľstva Nariadenie vlády o jednorazovom mimoriadnom odškodnení Nariadenie vlády o kategorizácii územia Slovenskej republiky z hľadiska civilnej ochrany Vyhláška o evakuácii Vyhláška o záchranných prácach a organizovania jednotiek civilnej ochrany Vyhláška o hospodárení s materiálom civilnej ochrany Vyhláška o technických a prevádzkových podmienkach informačného systému

16. Všeobecne záväzné právne predpisy k zákonu o civilnej ochrane obyvateľstva Vyhláška o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok Vyhláška o stavebno-technických požiadavkách na stavby a technických podmienkach zariadení vzhľadom na požiadavky civilnej ochrany Vyhláška o príprave na civilnú ochranu

17. Integrovaný záchranný systém a krízové riadenie Integrovaný záchranný systém je koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni pri udalosti alebo pri vzniku krízovej situácie Tiesňou sa rozumie stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci Implementácia jednotného tiesňového volania- číslo 112 (v súlade s rozhodnutím RadyEurópskejúnie z 29.júla 1991)

18. Integrovaný záchranný systém a krízové riadenie V integrovanom záchrannom systéme pôsobia: - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - obvodné úrady v sídle kraja - záchranné zložky, ktoré sa rozdeľujú na • Základné záchranné zložky • Ostatné záchranné zložky • Útvary Policajného zboru

19. Koordinačné stredisko IZS Koordinačné stredisko v prípade nebezpečenstva vzniku mimoriadnej udalosti alebo v prípade vzniku mimoriadnej udalosti: a) zabezpečuje varovanie obyvateľstva, ak tak nevykonali zákonom určené právnické osoby alebo fyzické osoby oprávnené na podnikanie, b) vyrozumieva orgány štátnej správy a iné právnické osoby, ktoré zabezpečujú úlohy súvisiace so záchrannými prácami pri mimoriadnych udalostiach, c) poskytuje súčinnosť krízovému štábu obvodného úradu v sídle kraja pri plnení jeho úloh, d) spracúva informácie o ohrození alebo mimoriadnej udalosti

20. Koordinačné stredisko IZS Nepretržitý výkon činnosti koordinačného strediska zabezpečujú operátori, ktorými sú zástupcovia obvodného úradu v sídle kraja, ministerstva zdravotníctva a Hasičského a záchranného zboru a pri ohrození alebo krízovej situácii aj zástupca Policajného zboru, ak o to obvodný úrad v sídle kraja požiada

21. Ďakujem za pozornosť