Aurel Stodola

1. Aurel Stodola Otec parných turbín

2. Aurel Stodola • prof. Ing. Aurel Stodola, Dr. h. c. bol slovenský fyzik , technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín • Mal povesť vynikajúceho konštruktéra • Ako jediný Slovák sa poznal a dopisoval si s A.Einsteinom.

3. Kalendárium A.Stodolu • Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec (Ondrej Stodola - 1822-1898) bol spolumajiteľom menšej garbiarskej dielne. • Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši,nemeckú reálku v Levoči,maturoval na maďarskom gymnáziu v Košiciach. • Študoval na technike v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zűrichu. Od roku 1880 do roku 1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na technike v Charlottenburgu a štúdiá ukončil v roku 1884 na Parížskej Sorbone. Najprv nastúpil v roku 1884 ako inžinier do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. v Prahe, potom prijal v roku1892 pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zűrichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom a zostal tam pôsobiť až do smrti. • Roku 1915 v spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval pohyblivú umelú ruku,tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. • Zomrel 25.12.1942 v Zűrichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

4. Konštruktérska prax v oblasti parných turbín • Strojárska firma Ruston a spol. vyrábala parné stroje,kompresory,vodné turbíny,vcelku náročné strojové zariadenia.Aurel Stodola nastúpil do tohto podniku rok po udelení patentu na prvú parnú turbínu švédskemu inžinierovi Carlovi G. de Lavalovi a pravdepodobne už od samého začiatku ich vývoja sa intenzívne zaujímal o tieto, dodnes všeobecne rozšírené stroje. Podľa spomienok jeho žiaka, neskoršieho profesora pražskej techniky,Ladislava Miškovského: „ ... Medzi mladými inžiniermi Rustonky sa živo predebatúvali správy o prvých turbínach de Lavalových a Stodola v týchto diskusiách zaujímal vždy prvé miesto.“ Príležitosť venovať sa parným turbínam aj na vedeckej úrovni síce dostal až neskôr,ale konštruktérska prax mu bola vynikajúcou školou,aby vycibril svoj chýrny inžiniersky zrak a cit.

5. Priekopník teórie parných turbín • V oblasti výskumu sa spočiatku venoval otázkam automatickej regulácie strojov. Jeho hlavnou výskumnou oblasťou sa však neskôr stali parné turbíny, ktorým od začiatku pripisoval mimoriadny význam a predpovedal perspektívu. Kým počiatočný vývoj týchto strojov sa opieral najmä o empirické poznatky, zámerom A. Stodolu sa stalo vybudovanie ich kompaktnej teórie, vytvorenie vedeckého základu ich projektovania. Problematike sa intenzívnejšie začal venovať okolo roku 1900 a už v roku 1903 vyšla jeho dôležitá monografiaParné turbíny a vyhliadky tepelných strojov. Kniha sa dočkala ešte ďalších piatich vydaní, ktoré boli výsledkom Stodolových mnohoročných teoretických i experimentálnych výskumov.Prvé vydanie z r.1903 malo 220 strán a 120 ilustrácií,posledné,šieste malo už 1157 strán a 1141 obrázkov.Počnúc druhým vydaním pribudli v knihe aj kapitoly o spaľovacích (plynových) turbínach,ktoré v danej dobe boli ešte úplnou novinkou. Odrazilo sa to aj v názve monografie ( Dampf und Gas-Turbinen). Stodolova hlavná monografia bola preložená do viacerých jazykov a stala sa klasickým a v niektorých ohľadoch dodnes neprekonaným dielom technickej literatúry. Medzinárodná vedecká obec na základe tejto monografie ako aj vďaka jeho ďalším výsledkom,právom považuje Stodolu za zakladateľa teórie parných (a sčasti aj plynových) turbín.

6. ”Páni, dnes budeme vyšetrovať problém ...” • Zvyčajne týmito slovami začínal A. Stodola svoje brilantné prednášky na vysokej škole. V rámci nich sa zameriaval predovšetkým na širokú problematiku tepelných strojov, teóriu ktorých budoval na báze termodynamiky a ďalších disciplín teoretickej fyziky. Intenzívne sa venoval aj konštrukčným otázkam týchto strojov, pričom sa opieral najmä o ich (sčasti vlastnú) teóriu a ostatné východiská z teoretickej mechaniky a náuky o pevnosti a pružnosti. Napriek tomu, že všetky tieto disciplíny sú mimoriadne náročné po matematickej a vôbec teoretickej stránke, Stodolove prednášky sa podľa spomienok jeho poslucháčov vyznačovali mimoriadnou jasnosťou a názornosťou. Povestná bola jeho pevná kresliarska ruka, precízna aj pri skicách, ktorú si vycvičil ešte u Rustona v Prahe. Jeden z jeho významných odhodlancov spomína na jeho živý a aktivizujúci učiteľský prístup takto: „Vo svojej prednáške nepodával iba správu o určitej problematike: premýšľal,prežíval svoj problém tak živo,že celá poslucháreň ho musela riešiť spolu s ním.“

7. Nepracoval len v oblasti mechaniky. • Zaoberal sa aj filozofiou a etikou, samozrejme v súvislosti s jeho oborom, teda so sociálnym dopadom prudkého rozvoja každej stránky vedy a techniky. Upozorňoval na možnosť zneužitia objavov a výsledkov práce vedcov proti ľudstvu, čo sa ukázalo ako pravdivé. Vo filozofii bol výrazne ovplyvnený tzv. katedrovým socializmom nemeckých profesorov a politikov, ktorí presadzovali pokojné prerastanie kapitalizmu do socializmu. Preklady jeho prác sú preložené do mnohých jazykov. Napriek tomu, že vyše päťdesiat rokov žil mimo svojej vlasti, vždy sa k nej hrdo hlásil a udržiaval pravidelnú korešpondenciu so svojou rodinou.

8. Vyznamenania a hodnosti • Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity udelili A. Stodolovi najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 bolo A. Stodolovi udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov - Grashofova medaila a r. 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i Pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.

9. Exponáty z technického múzea na Slovensku

10. Koniec Katarína Pavlíková , 2.C