1 / 48

Aká je postupnosť krokov, ktorými „prichádzala“ globalizácia?

tekli
Download Presentation

Aká je postupnosť krokov, ktorými „prichádzala“ globalizácia?

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Globalizácia 2 – vznik a vývoj globalizácie.Ešte na konci 80-tych rokov 20. storočia globalizácia nepredstavovala tému, ktorá by všeobecne priťahovala záujem teoretikov. Takýto „nezáujem“ bol aj napriek tomu, že globalizačné procesy (v zmysle ich neskorších definícií) prebiehajúce v súčasnej podobe už od 70-tych rokov 20. storočia pôsobili už v plnej miere na chod ekonomiky, politických inštitúcií, sociálnej sféry a kultúry mnohých štátov.

  2. Aká je postupnosť krokov, ktorými „prichádzala“ globalizácia? - 15. storočie: začiatok vývoja svetového kapitalistického systému, zámorské objavy - 18. storočie: nástup priemyslu, začiatok modernizácie spoločnosti - 1870 - 1920: prísun surovín z rozvojových štátov do výroby rozvinutých štátov - 1944: dohody v Bretton Woods, založenie svetovej banky a medzinárodného menového fondu - 1971-1973: uvolnenie väzby národných mien na dolár, prechod na systém volne plávajúcich kurzov, ropná kríza - začiatok 80-tych rokov: politika R.Reagana a M. Thatche- rovej (obmedziť možnosti štátu zasahovať do ekonomiky) - 1989: pád „železnej opony“, vznik globálnej občianskej spoločnosti

  3. Kedy začala globalizácia? Autor Začiatok Téma Marx* 15. storočie Moderný kapitalizmus Wallerstein 15. storočie Svetový kapitalistický systém Giddens 18. storočie Modernizácia Robertson 1870 – 1920 Multidimenzionalita Soros 1944 (1973, 1980) Dohody v Bretton Woods Sýkora 1973 Jednotná svetová ekonomika Perlmutter 1989 Globálna občianska spoločnosť *Stanovené implicitne Dôležitým rysom nástupu globalizácie je vytváranie nadnárodných spoločností. Tie využívajú výhody lokalizácie jednotlivých častí firmy v rôznych častiach sveta a výroba tovarov a služieb je organizovaná na nadnárodnej úrovni.

  4. Päť krokov ku globalizácii: 1. Brettonwoodské dohody – júl 1944 v Bretton Woods v New Hamspire v USA, vytvorenie povojnového svetového menového a finančného systému (dolár viazaný na zlato – pevne stanovené kurzy národných mien, založenie svetovej banky a medzinárodného menového fondu). 2. Budovanie vojnou zničenej Európy v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia (Ford, General Motors, Exxon a iné americké firmy). Firmy prichádzajú do Európy – pritiahol ich trh a lacná pracovná sila (hlavný faktor však bol priblíženie sa k trhu). Budované výrobné kapacity slúžili hlavne dodávkam na miestne európske trhy. V celosvetovej mierke rozmach internacionalizácie (aj) na báze „pomoci zaostalým krajinám“.

  5. 3. Začiatok 70-tych rokov – inflácia v USA, devalvácia doláru, prechod na systém voľne plávajúcich kurzov najvýznamnejších národných mien (objavenie sa nových nástrojov cezhraničného podnikania). Ropná kríza, vznik OPEC, hromadenie voľných finančných prostriedkov, nedostatok investícií, vznik globálnych finančných trhov. 4. 80-te roky – politika vlád Ronalda Reagana a Margaret Theacherovej smerujúca k uvoľneniu tesných vzťahov ekonomiky (podnikania, NNS) a štátu. 5. 80-te a 90-te roky vlády jednotlivých štátov ako aj predstavitelia jednotlivých regiónov začínajú uplatňovať nástroje na prilákanie zahraničných investícií (štátne dotácie – priame aj nepriame, niekoľkoročné daňové úľavy, prípadne daňové „prázdniny“, vytváranie špeciálnych bezcolných zón a iné), pád železnej opony medzi západným a východným blokom.

  6. Globalizácia bola podporovaná zmenou politických priorít národných vlád, ktoré môžeme charakterizovať ako prechod od sociálneho štátu (anglicky „welfare state“) k liberálne orientovanej politike. Od konca 70-tych rokov teda dochádza k prechodu od sociálneho („welfare“) štátu k tzv. „post-welfare“ politike, podporujúcej rozvoj voľného trhu. Priekopníkmi tejto novej politickej deregulácii boli Ronald Reagan v USA a Margareta Thatcherová vo Veľkej Británii. Politika deregulácie britskej premiérky Thatcherové bola zakotvená v štyroch princípoch (Andersen 1991): (1) verejný sektor je príliš rozsiahly, nákladný a príliš intervenuje do ekonomiky i života občanov; (2) trh je omnoho citlivejší a efektívnejší alokačný mechanizmus než akékoľvek plánovanie verejného sektoru; (3) súkromné ekonomické subjekty sú takmer vo všetkých sférach ekonomiky oveľa efektívnejšie ako štátne podniky; (4) zníženie závislosti firiem a domácností na verejnom sektore povedie k znovuobjaveniu tradičných hodnôt, hlavne individuálnej iniciatívy, samostatnosti a podnikania.

  7. Dôležitým heslom Margaret Thatcherovej bolo: • „Labouristická strana verí v obrátenie robotníkov proti vlastníkom, my (konzervatívna strana) veríme v obrátenie robotníkov na vlastníkov“ • Dva kroky boli dôležité v tejto politike: • Predaj štátnych nízkopríjmových domov ich nájomníkom so zľavou, vypočítanou podľa nájmu zaplateného za predchádzajúce roky. Tento krok priniesol politický, spoločenský a dokonca aj ekonomický úspech. Domy si kúpilo takmer 2 milióny nájomníkov (viacerí potom prvýkrát hlasovali za konzervatívcov) a miestne úrady už nezaťažovali náklady na údržbu predaných domov. • Predaj akcií novo privatizovaných podnikov širokej verejnosti. Dve tretiny podnikov, ktoré vlastnil britský štát bol predané súkromnému sektoru a výsledkom bol jednak účinnejší priemysel, jednak rozsiahlejšie kapitálové vlastníctvo britskej verejnosti (pomer akcií, ktoré vlastnila britská verejnosť stúpol v rokoch 1979-1989 zo 7% na 25%). • Shirley Robin Letwinová pomenovala tento krok Thatcherovej ako znovuobjavenie „aktívnych cností“ obyvateľov Veľkej Británie (sebadôvera, usilovnosť, spoľahlivosť a iniciatíva), ktoré sú kľúčové pre úspech slobodnej ekonomiky a občianskej spoločnosti.

  8. Transformácia spoločnosti sa pochopiteľne nezastavila na „brehoch Atlantiku“ Reagan a Thatcherová zmenili svetovú ekonomiku, keď veľmi zreteľne ukázali účinky modelu slobodnej a deregulovanej ekonomiky, ktorá sa rýchlo rozšírila pod jednotným pojmom „neoliberalizmus“. • Dva absolútne kľúčové imperatívy tejto ekonomiky: • súkromné vlastníctvo (privatizácia) • deregulácia (znižovanie zásahov štátu do ekonomiky) • Hlavným americkým „vývozným artiklom“ bolo znižovanie daní, hlavným britským „vývozným artiklom“ bola privatizácia. • Nielen západoeurópske krajiny, ale aj Sovietsky zväz a celý východný blok boli donútení zmeniť kurz, pretože privatizácia bola akceptovaná aj v medzinárodnom kontexte a rovnako rozsiahle uplatnenie nachádzala aj logika slobodného trhu, ktorá za privatizáciou stála. • Nástup Južnej Kórei, Tchaj-wanu, Malajzie, Singapúru, Hongkongu, Číny, ale aj iných štátov, v „treťom svete“ sa ministrami financií stávajú žiaci Friedmana, Hayeka a Adama Smitha. Marxizmus strieda neoliberalizmus.

  9. Americká a britská ekonomika boli teda v 80-tych rokoch 20. st. finančne stabilné a ekonomicky deregulované a v jednej aj v druhej začal mohutný a dlhý vzostup hospodárskeho rastu sprevádzaný stabilitou cien. • USA sa od roku 1982 „tešili“ 25-ročnému vysokému hospodárskemu rastu, ktorý prerušili len dve krátke a jemné recesie. • Veľká Británia zažila počas tohto obdobia len jednu, ale vážnejšiu recesiu na začiatku 90-tych rokov, keď na jeseň 1992 začal Sorosov Quantum Fund útok na britskú libru. Británia minula 50 miliárd libier na obranu meny, ale bezúspešne. Ale, ublížil vlastne Soros Britom? Nie, libra sa po útoku stabilizovala o 15 % slabšia a ekonomika odvtedy „šliapala“ ako hodinky (teda až do toho roku 2008). • Výdobytky „reaganizmu a thacherizmu“: • Reštrukturalizovaná ekonomika (rozvoj nových odvetví vo finančných službách, informatike a vyspelých technológiách, zmena nevýkonného priemyslu na prosperujúci súkromný sektor) • Lepšia alokácia zdrojov (finančných aj ľudských) • Významná spoločensko-psychologická zmena (aktívne cnosti, počet ľudí, ktorí sa zamestnávali sami – živnostníci, stúpol z necelého milióna na takmer 3,5 milióna)

  10. Neo-liberálne politické reformy na Slovensku za „vlády Dzurindu“ • neo-liberalizmus je úzko prepojený s fenoménom globalizácie a ako prejav politiky ho možno pozorovať v niekoľkých post-komunistických krajinách strednej a východnej Európy • reforma sociálneho systému • dôchodková reforma • daňová reforma (najmä rovná 19 %-ná daň z príjmu) • novelizácia pracovného zákona • krátenie verejných výdavkov • nahradenie konceptu verejnoprospešnosti konceptom osobnej zodpovednosti • Národný plán sociálnej inklúzie 2004-2006 z dielne MSVPR • Rast HDP na Slovensku (v %) v stálych cenách: • 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 • 1,4 3,4 4,8 4,8 5,2 6,6 8,5 10,4 (6,5/7,4) (5,9/1,8) 6,6 • 01/05 02/05 03/05 04/05 01/06 02/06 03/06 04/06 01/07 02/07 03/07 04/07 • 5,0 7,3 7,2 6,6 9,0 7,9 9,0 8,2 8,3 9,3 9,3 14,3

  11. Globalizácia 3 – Nadnárodné spoločnosti (NNS) • Priame zahraničné investície (PZI) • Podstata ekonomickej globalizácie sa dá zhrnúť do nasledovného hesla: • „S 1/2 ľudí platených 2-krát tak dobre, vyrábať 3-krát toľko“. • Tento jednoduchý vzorec je založený na týchto piatich predpokladoch: • Rastúca úloha nadnárodných spoločností • Rast objemu priamych zahraničných investícií • Globalizácia finančného sektora • Globalizácia výroby a služieb, vrátane administratívnych funkcií • Globálny outsourcing

  12. Hlavní aktéri globalizácie: 1. Nadnárodné spoločnosti. Dôležité sú zmeny, ktoré sa začali po roku 1944, v dôsledku ktorých sa pôvodné národné, prípadne medzinárodné spoločnosti stávali stále nezávislejšími na partikulárnych záujmoch štátov, kde pôvodne vznikli. Nadnárodné spoločnosti si navzájom konkurujú a súperia o podiel na svetových trhoch. 2. Hospodársky najvyspelejšie štáty sveta. Aj napriek tomu, že nadnárodné spoločnosti sa postupne vymykajú od vplyvu národných štátov, medzi niektorými štátmi a nadnárodnými spoločnosťami existujú silné, resp. významné väzby. Hoci nie je veľa konkrétnych informácií o formách týchto väzieb, je zrejmé, že ekonomická sila a medzinárodný vplyv týchto štátov (USA, Japonsko, Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Kanada, Holandsko a iné) sa odvodzujú, okrem iného aj od moci a vplyvu nadnárodných spoločností, ktoré v nich majú svoje sídla a pôvod. Toffler, A., Toffler, H.: Nová civilizácia (s. 23-25)

  13. 3.Medzinárodné organizácie. Tretiu skupinu aktérov globalizácie predstavujú najmocnejšie medzinárodné organizácie, ktoré sú v menšej alebo väčšej miere spojené s hospodársky najsilnejšími štátmi sveta a nadnárodnými spoločnosťami. Menovite treba uviesť Medzinárodný menový fond (International Monetary Fund, IMF), Svetovú banku (World Bank, WB) a Svetovú obchodnú organizáciu (World Trade Organization, WTO). WB požičiava ročne asi 20 miliárd USD 100 štátom sveta, IMF analyzuje problémy národných ekonomík a ukladá štátom podmienky pre poskytovanie pôžičiek, WTO stanovuje pravidlá medzinárodného obchodu (na základe vyjednaných dohôd s väčšinou obchodujúcich štátov).

  14. Významní aktéri v procese globalizácie – environmentálnej regulácie: 1. Zoskupenia štátov (OECD, G8) 2. Medzinárodné obchodné organizácie (Rada pre trvalo udržateľný rozvoj, Rada pre ochranu ozónovej vrstvy a i.) 3. Národné obchodné organizície (Združenie amerických chemických výrobcov, Japonská veľrybárska asociácia a i.) 4. Medzinárodné nevládne organizácie (Greenpeace, Medzinárodná organizácia pre tvorbu noriem ISO, World Rainforest Network a i.) 5. Národné nevládne organizácie (Fond ochrany životného prostredia USA) 6. Verejnosť a jednotlivci Holton, 2006

  15. Nadnárodné spoločnosti (NNS), Korporácie International Corporations (INCs´) - medzinárodné Transnational Corporations (TNCs´) - nadnárodné Global Corporations (GCs´) - globálne Multinational Corporations (MNCs´) - mnohonárodné corporation – združenie, amer. obchodná spoločnosť - rozvíjajú ekonomické aktivity na viacerých národných trhoch - využívajú odlišnosti (výhody) medzi jednotlivými štátmi(najmä rozdiely v cene pracovnej sily), vrátane rozdielov v politických prioritách - majú vysokú „geografickú“ flexibilitu, veľmi rýchlo reagujú presunom svojich aktivít do vhodnejšej lokality Centrály NNS sa koncentrujú vo svetových veľkomestách, najmä v trojici globalizáciou do najvyššej hierarchickej úrovne položených miest New York, Londýn a Tokio

  16. Rozdiely vzhľadom na organizačnú štruktúru International Corporations (INCs´) – medzinárodné - flexibilne decentralizované riadenie Transnational Corporations (TNCs´) – nadnárodné - koordinácia nezávislých jednotiek, národne i medzinárodne; vytváranie virtuálnych štruktúr a nových modelov fungovania Global Corporations (GCs´) – globálne - riadené z domovskej krajiny Multinational Corporations (MNCs´) – mnohonárodné - decentralizované riadenie v jednotlivých krajinách pôsobenia

  17. Vznik nadnárodných spoločností prebieha spravidla v piatich fázach: 1. Fáza – export prebytku produkcie do zahraničia 2. Fáza – výstavba pobočiek v zahraničí pre zásobovanie miestnych nových trhov 3. Fáza – zahraničné pobočky uspokojujú aj iné národné trhy, než ktorý obsluhovali primárne 4. Fáza – zahraničné pobočky exportujú tovar do viacerých národných trhov a aj do pôvodnej domovskej krajiny 5. Fáza – firma (spoločnosť) sa stavá v pravom slova zmysle globálna (smerom von firma budí dojem, že nemá žiadnu národnú identitu, Philips, Procter & Gamble, McDonald´s a i.)

  18. Nadnárodné spoločnosti – „motor“ globalizácie (2006)

  19. Pozitívne stránky NNS, pozitívne vplyvy NNS: - umožňujú zvyšovať objem medzinárodného obchodu a objem výroby, umožňujú zvyšovať výkonnosť ekonomiky na celoplanetárnej i na národnej úrovni - umožňujú zvyšovať objem investičného kapitálu financujúceho vedu, výskum a vývoj - podporujú a lobujú za voľný obchod a odstránenie obchodných bariér (dane, clá, vládne poplatky), odstraňujú národné bariéry - redukujú náklady na výrobu dôsledným uplatňovaním komparatívnej výhody - vytvárajú nové pracovné miesta - podporujú vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov - podporujú inováciu výroby a rozširujú možnosti dostupnosti nových výrobkov - v celosvetovej mierke rozširujú nové poznatky v oblasti marketingu a metód masovej reklamy - akcelerujú globalizáciu svetovej kultúry - podporujú zavádzanie pravidiel medzinárodného obchodu

  20. Negatívne stránky NNS, negatívne vplyvy NNS: - umožňujú rast oligopolistických konglomerátov, ktoré znižujú úroveň konkurencie a voľného podnikania - zvyšujú objem investovaného kapitálu v hostiteľských krajinách, ale zisky exportujú zpäť do domovskej krajiny - vytvárajú dlžníkov a vzťahy, keď chudobný dlžníci sú závislí na poskytovateľoch pôžičiek - obmedzujú dostupnosť komodít monopolizáciou svojej produkcie a kontrolou distribúcie svojich produktov po celom svete - exportujú zastaralé technológie do rozvojových krajín - regulujú a obmedzujú mzdy zamestnancov doma i v zahraničí - narušujú kultúrne tradície a národnú diferenciáciu, podieľajú sa na homogenizácii svetovej kultúry s dôrazom na konzumný spôsob života - podieľajú sa na zvyšovaní rozdielov medzi bohatými a chudobnými, podporujú rast regionálnych rozdielov na celoplanetárnej i národnej úrovni - spochybňujú a zneisťujú suverenitu národných štátov, ohrozujú ich samosprávu

  21. Posledným trendom vývoja ekonomickej politiky NNS sú fúzie a strategické aliancie. - Ide o spojenie strategického partnerstva silných firiem - Dôvodmi sú najčastejšie rýchlejšie neplytvanie silami v konkurenčnom boji, ovládnutie trhu, spoločný vývoj, jednotný marketing, spoločný vývoj, prístup k novým technológiám a iné - Pri fúziách sa mení vlastnícka štruktúra daných, pri alianciách nemusí partnerstvo znamenať zmenu vlastníckej štruktúry - V reálnom podnikaní nadobúdajú aliancie najrôznejšie formy partnerstva, od jednoduchého spoločného výskumu a vývoja až po joint venture - Napr. už v roku 1997 Intel, Motorola a AMD, traja prominenti počítačového priemyslu oznámili vytvorenie neziskovej organizácie EUV (Extreme Ultraviolet) s hodnotou kapitálu 250 mil. USD, ktorá sa venovala vývoju nových technológií, ktoré mali potom právo využívať všetky tri firmy - Je zrejmé, že fúzujú firmy s podobným, resp. s rovnakým predmetom podnikania, spoločným využívaním outsourcingu sa zbavujú vedľajších aktivít a snažia sa v hlavnej činnosti dopracovať k svetovej špičke

  22. Najväčšie nadnárodné spoločnosti sveta podľa obratu (rok 2000): Spoločnosť odvetvie štát obrat* zamestnanci Wall-Mart Stores supermarkety USA 250,0 1 025,0 Royal Dutsch/Shell energie Holandsko/VB 180,4 99,0 General Motors automobily USA 178,6 392,0 Ford Motor automobily USA 162,6 364,6 Exxon Mobil energie USA 160,9 115,0 Daimler Chrysler automobily Nemecko 151,6 463,6 Toyota Motor automobily Japonsko 130,7 214,6 General Electric elektrina USA 130,6 316,5 IBM IT USA 87,5 299,2 BPAmoco energie VB 83,6 88,1 AXA Group poisťovníctvo Francúzsko 83,0 92,0 Citigroup financie USA 82,0 173,5 TotalfinaElf energie Francúzsko 75,9 127,3 Siemens Group elektronika Nemecko 72,0 440,2 Allianz Worldwide poisťovníctvo Nemecko 70,3 113,6 Prameň: The Economist (2003)* obrat v miliardách USD

  23. Globalizácia 4 – Priame zahraničné investície (PZI) • Podstata ekonomickej globalizácie sa dá zhrnúť do nasledovného hesla: • „S 1/2 ľudí platených 2-krát tak dobre, vyrábať 3-krát toľko“. • Tento jednoduchý vzorec je založený na týchto piatich predpokladoch: • Rastúca úloha nadnárodných spoločností • Rast objemu priamych zahraničných investícií • Globalizácia finančného sektora • Globalizácia výroby a služieb, vrátane administratívnych funkcií • Globálny outsourcing

  24. PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE Teritoriálna štruktúra ročného prílevu PZI v r. 1994 – 2005 v mld. USDMatu, P. (2008)

  25. PZI boli a stále sú považované aj za jeden z kľúčových faktorov ekonomickej transformácie post-komunistických štátov strednej a východnej Európy. Je dobre pozorovateľné, že PZI sa v tomto regióne stali po roku 1989 nositeľmi modernizácie a reštrukturalizácie ekonomiky, jej technologického pozdvihnutia, zlepšenia mamažmentu jednotlivých podnikateľských subjektov, posilnenia exportnej orientácie a všeobecne lepšieho zapojenia jednotlivých post-komunistických krajín do svetového obchodu. Na Slovensku sa po roku 1993 okrem uvedených primárnych efektov očakávalo, že PZI budú pozitívne pôsobiť aj v oblasti zachovania a tvorby pracovných príležitostí a stimulovaní regionálneho rozvoja.

  26. Priamymi zahraničnými investíciami (PZI) sa rozumejú investície, ktorými získava investor možnosť podieľať sa na zisku firmy v zahraničí, ale aj mať podiel na jej vlastníctve, ktorý mu umožňuje do značnej miery (v zá-vislosti od podielu na vlastníctve) ovládať, kontrolovať a riadiť danú firmu. Priamou investíciou v zahraničí uskutočňuje investor zámer dlhodobého vývozu kapitálu a vytváranie si možnosti ovládať zahraničnú firmu a nadobúdať výnosy zo zahraničia vo forme zisku, dividend i iných. Význam PZI spočíva v prípade Slovenska hlavne v prekonaní kapitálovej poddimenzovanosti našej ekonomiky – najmä priemyslu, urýchlenia štrukturálnych zmien, zavádzania nových technológií, zvýšenia produktivity a tým zlepšenia konkurenčnej schopnosti firiem. Vzhľadom na nedostatok voľného domáceho finančného kapitálu, všeobecne sa PZI hodnotili a stále hodnotia ako nevyhnutná podmienka súčasného rozvoja ekonomiky Slovenska.

  27. Pôsobenie PZI bolo na Slovensku dlhé obdobie nedostatočné, t.j. prichádzal k nám malý objem PZI a preto boli ich pozitívne efekty obmedzené. Zvýšenie ich prílevu a šírenie pozitívnych efektov PZI do celej ekonomiky štátu ako aj ekonomického rozvoja jeho jednotlivých regiónov nastáva až v posledných rokoch. Pozitívny obrat v príleve PZI nastal na Slovensku po roku 1998 a veľký vplyv v tejto súvislosti mala najmä zvýšená politická dôveryhodnosť Slovenska po voľbách v roku 1998. To, že politické prostredie pôsobí ako významný podporný alebo limitujúci faktor pôsobenia PZI zdôrazňujú vo svojich prácach viacerí autori. Päť základných sledovaných atribútov PZI z hľadiska prijímajúcej krajiny: 1 - vývoj objemu prichádzajúcich PZI 2 - porovnávanie objemu prichádzajúcich PZI s okolitými navzájom si „konkurujúcimi štátmi“ 3 - regionálne smerovanie PZI v rámci štátu 4 - sektorová a odvetvová štruktúra prichádzajúcich PZI 5 - hodnotenie pôvodu PZI, identifikácia krajín odkiaľ PZI prichádzajú

  28. Dôležitú úlohu v podpore príchodu PZI do krajiny má aj vytvorenie inštitúcií, ktoré sa venujú „lákaniu PZI“ a legislatíva, prijímanie zákonov podporujúcich príchod PZI. Slovensko sa snažilo inštitucionálne posilniť prílev PZI podobne ako susedné štáty. Prvou takouto inštitúciou bol „SNAZIR“ (Slovenska národná agentúra pre zahraničné investície a rozvoj) založená už v roku 1992. Napriek politickej nestabilite a nezáujmu vlády o zahraničné investície sa táto inštitúcia významne pričinila o vstup zahraničného kapitálu na Slovensko. Ako uvádza Buček (2004) z celkového objemu PZI v rokoch 1995-1997 asi 40 % zabezpečila táto inštitúcia. SNAZIR sa v roku 2000 zlúčil s Fondom na podporu zahraničného obchodu a vznikla nová agentúra SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu). Na začiatku svojho pôsobenia sa SARIO borila s viacerými problémami (Kremský 2001). Tento problematický vývoj v SARIO vyústil v rokoch 2001-2002 do série zmien, vrátane zmeny právneho statusu zo štátnej akciovej spoločnosti na príspevkovú organizáciu Ministerstva hospodárstva SR. Aj keď pozitívny vplyv tejto inštitúcie pri lákaní PZI je neoddiskutovateľný je potrebné poznamenať, že za efektivitou napríklad českej inštitúcie podobného zamerania Czechinvest, prípadne poľskej PAIZ výrazne zaostáva (Buček 2003).

  29. Stav priamych zahraničných investícií na Slovensku podľa krajov (kumulatívne súčty k 31.12.2000, 31.12.2003, 31.12.2006) Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná Banka SR.

  30. Priame zahraničné investície v krajoch ČR za obdobie 1993 - 2002

  31. Priame zahraničné investície na Slovensku podľa krajiny pôvodu (kumulatívny súčet k 31.12.2006) Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná Banka SR.

  32. Priame zahraničné investície v Českej republike podľa krajiny pôvodu (kumulatívny súčet k 31.12.2006) Prameň: Stav PZI v SR k 31.12.2006. Národná banka ČR.

  33. Z dlhodobého hľadiska je najvýznamnejším investorom na Slovensku je Holandsko, ktorého podiel na PZI na Slovensku k 31.12.2006 predstavoval 19,5 %. Za ním nasleduje s pomerne malým odstupom Nemecko (18,2 %), na treťom mieste je Rakúsko (14,8), štvrté Taliansko (12,4) piate Maďarsko (6,1), Veľká Británia na šiestom mieste 5,3 % a až na siedmom mieste sa nachádza Česká republika s hodnotou 4,1 %. Na ôsmom mieste je už Kórejská republika s 3,6 %, podiel investícií z USA predstavoval v rokoch 1990 – 2006 len 3,3 % a „rebríček top ten“ uzatvára prekvapujúco (?!) Cyprus s 2,7 %. SR – 89 798,87 SKK/1 obyv. ČR – 166 676,07 CZK/1 obyv. ČR dostala k 31.12.2006 dvakrát vyšší objem PZI na 1 obyvateľa ako SR!? V ČR je podstatne lepšie „uplatnený“ gravitačný zákon v príleve PZI (okrem iného sa tu uplatňuje aj mohutnosť ekonomiky)

  34. Najväčší investori v Slovenskej republike v roku 2005 Nemecko 6 313 mil. Sk 31,6 % Južná Kórea 6 278 mil. Sk 31,4 % Česká republika 1 587 mil. Sk 7,9 % Rakúsko 1 549 mil. Sk 7,7 % Švajčiarsko 1 524 mil. Sk 7,6 % Holandsko 1 449 mil. Sk 7,2 % Veľká Británia 451 mil. Sk 2,3 % S p o l u 20 000 mil. Sk (najmenej za posledných 6 rokov) Regionálne rozloženie investícií Bratislavský kraj 7 800 mil. Sk Žilinský kraj 7 100 mil. Sk 2 kraje - 75% investícii v SR Prameň: PZI v SR v roku 2005. Národná banka SR.

  35. Najväčší investori v Slovenskej republike v roku 2006 Krajina investora mil. Sk % Taliansko 31 679 54,5 Rakúsko 7 777 13,4 Kórejská republika 7 884 13,6 Nemecko 4 504 7,7 Cyprus 3 213 5,5 Česká republika 1 056 1,8 Švédsko 483 0,8 Švajčiarsko 479 0,8 USA 472 0,8 Maďarsko 438 0,8 Ostatné krajiny 174 0,3 SÚČET 58 159 100,0 Prameň: PZI v SR v roku 2006. Národná banka SR.

  36. Stav PZI v Slovenskej republike k 31. 12. 2006

  37. Stav PZI v Českej republike k 31. 12. 2006

  38. Faktory pozitívne vplývajúce na prílev PZI • Politická stabilita štátu • Ekonomická stabilita štátu • Dostupnosť vysoko kvalifikovanej pracovnej sily • Zručnosť pracovnej sily, odbornosť a pracovné návyky • Nízke výrobné náklady (hlavne nízke náklady na pracovnú silu) • Daňový systém • Ochota štátu poskytovať investičné stimuly, vrátane daňových prázdnin • Expanzia trhov, resp. zriadenie nových trhov • Priemyselná tradícia • Dopravná infraštruktúra • Informačná infraštruktúra

  39. Faktory negatívne vplývajúce na prílev PZI • Politická nestabilita • Byrokracia • Slabé miestne vzdelávacie možnosti • Nedostatok kvalifikovaných manažérov na strednej úrovni riadenia • Nízka makroekonomická výkonnosť ekonomiky štátu • Nedostatočná infraštruktúra, dopravná aj informačná • Vlastnícke práva • Korupcia • Limitované domáce trhy, resp. trhy v širšom priestore štátu

  40. Aj napriek vyššie uvedenému závery diskusií o vplyve PZI na regionálny rozvoj smerujú podľa Pavlínka (2006) k štyrom nasledovným bodom: • PZI pomáhajú zvyšovať konkurenciu medzi regiónmi, • 2. PZI prinášajú nové formy organizácie výroby do ekonomiky regiónov, • 3. PZI prinášajú ozdravenie a zlepšenie regionálnej ekonomiky, • 4. PZI zvyšujú produktivitu výroby v regióne a nakoniec • 5. Akékoľvek zovšeobecňovanie dôvodov smerovania PZI a ich vplyvu na región je nebezpečné.

More Related