240 likes | 474 Views
1867 - 1951. Božena Slančíková - Timrava. Život. Pseudonym podľa studničky v polichňanskom chotári * v Polichne (Novohrad) v rodine evanjelického farára Domáce vzdelanie – od otca Meštianska škola v Banskej Bystrici Vychovávateľka v Ábelovej
E N D
1867 - 1951 Božena Slančíková - Timrava
Život • Pseudonym podľa studničky v polichňanskom chotári • * v Polichne (Novohrad) v rodine evanjelického farára • Domáce vzdelanie – od otca • Meštianska škola v Banskej Bystrici • Vychovávateľka v Ábelovej • 1945 – Lučenec - † - 1951, je tam aj pochovaná
Tvorba • Život dedinského ľudu • Ironický pohľad na citový, morálny a spoločenský život vidieckej inteligencie („panská spoločnosť“) • Prózy svojnovou tematikou a jej vplyv na ľudí a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov • Prózy zachytávajúce vnútorný svet autorky a postoj k pálčivým spoločenským otázkam
Začiatky literárnej tvorby • Ľúbostné motívy: láska je zrkadlom ľudskej duše = odrážajú sa v ňom charaktery, ale aj nežičlivosť doby: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník • Ustálené charaktery, autorka vychádza z vlastnej skúsenosti • Dievčatá, ktorých základnou otázkou je vydaj – láska: → vydajú sa z lásky → vydajú sa z rozumu → vydajú sa z donútenia
Život dedinského ľudu • Na jednom dvore • Mojžík • Mocnár • Márnosť všetko • OndroHľonzo • Ťapákovci • Nastoľuje problém premeny patriarchálnej rodiny ku „kapitalizácii“
Ťapákovci • Najkritickejšia poviedka v slovenskej literatúre • Do popredia – problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu života predkov • Konflikt – stojí na protikladoch: Anča ↔ Iľa Iľa ↔ Ťapákovci Iľa ↔ Paľo
Anča • Zmija • Vnútorná životná tragédia • Vnútri citlivá, nežná • Osobné nešťastie (kalika) ju robí zádrapčivou, zlou • Túži po láske, ale zostáva jej bôľ z radosti iných (vyšíva čepce pre nevesty)
Iľa • Kráľovná • Vzdelaná, ale panovačná • Chce zmeniť život v rodine, postaviť nový dom • Je v rozpore s Ančou – vyčíta jej, že je len nevestou
Ťapákovci • Nedvižní, nerozhodní, leniví • 16 v jednom dome • Držia sa tradícií (napr. začať prácu v ten istý deň) • Nezaujíma ich nič, nezhovorčiví, neprijímajú novoty • Najkritickejšia poviedka v slovenskej literatúre • Problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu života predkov • Konflikt: stojí na protikladoch Anča ↔ Iľa Iľa ↔ Paľo Iľa ↔ Ťapákovci
Novela - definícia • Prozaické dielo krátkeho alebo stredného rozsahu (dlhšia ako poviedka, ale kratšia ako román • Často rozvíja viacej dejových línií • Autor ju zvyčajne rozčlení na niekoľko označených horizontálnych častí • Obyčajne čerpá námet zo súčasnosti • Záver – nečakaná pointa
Úlohy k novele Ťapákovci • Vytvorte osnovu vnútornej kompozície. • Porovnajte z hľadiska vnútornej kompozičnej výstavby dejovú líniu Ile – kráľovnej a líniu Anče – zmije. • Pokúste sa objaviť hlavný dejový motív, ktorý vnáša do rozprávania o Ťapákovcoch zápletku. • Sformulujte svoju mienku o postavení Ile v Ťapákovcoch.
Timrava narába s jazykom diela dynamicky, štýl písania prispôsobuje potrebe diela. Využíva hovorový jazyk, mnohé zaujímavé slová a slovné spojenia, ktoré tvorili súčasť národného jazyka. V nasledujúcich úryvkoch nahraďte „zabudnuté“ slová súčasnými synonymami a rozhodnite, akým dojmom pôsobia na vás takto upravené verzie: • „Veď i ja, že nebudem katovať ten statok. Z jednej strany čas neprebehol ešte,“ povie Paľo. • Čo je aj dievka nie dáka hlavná– má veľké oči – ale na to netreba hľadieť. • Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležanéúdy žiadajú sa na čerstvé povetrie. • Takej lásky nebolo ani na troch dedinách. Chýr jej šiel. • Už dojedla smidkuchleba, no ešte nešije.
Práca s textom • Ktoré pohnútky uzavrieť manželstvo nepovažujete za prísľub dlhodobého zväzku? • Vysvetlite pojem žiarlivosť. Ako sa prejavuje žiarlivý človek navonok? • Vytvorte kompozičnú osnovu tejto poviedky. Tu však počujem ozývať sa kroky, v okamihu bol som pri okne. Odhora šiel Mišov, oddola Bút, pod oknom stretli sa. „Kamže, kam kopytkár?“ spytuje sa Mišov, zastanúc si pred Búta. Ten zarazil sa sprvu, v druhom okamihu však obdaril kolegu zauchom. Mišov vrátil mu dve, strčil obe ruky do vreciek kabáta a hvízdajúc šiel ďalej, akoby sa nič nebolo prihodilo. Bút stál za chvíľu, pošúchal si i jedno i druhé líce, pohrozil sa päsťou za odchádzajúcim, šomrúc: „Čakaj, ty mastičkár! Prídeš mi ešte pod ruku!“ I vrátil sa domov. „Dedinský duel!“ tlieskam rukami od radosti. „Obaja žiarlia!“ • Umiestnite túto scénu do päťstupňovej osnovy vnútornej kompozície a odôvodnite svoje rozhodnutie.
Za koho ísť? • Téma vydaja „panských“ dievčat na malých dedinách • Vydať sa učiteľskému alebo farárskemu dievčaťu za sedliaka bolo nemysliteľné • Zbližovanie mladých ľudí podliehalo prísnym spoločenským regulám • Tón je štipľavo ironický; autorka hýri vtipom, úškrnom, ba aj občasnou zlomyseľnosťou • V tejto humoreske nie je zachytený svet idylickej dedinskej „love story“ • Práca s textom – Čítanka pre 1. r. gymnázií a SOŠ (Hincová – Tomášková, 2009)
Timrava použila na upevnenie kompozície jeden originálny prvok: tvoria ho tri otázky mestskej slečny adresované v listoch rodičom. Zoraďte ich za sebou a porovnajte ich obsah. Akú doplňujúci informáciu prinášajú o hlavnej hrdinke? • Charakterizujte slečnu Lujzu, rozprávačku príbehu prvkami z textu poviedky. • V ukážke sa obaja sokovia častujú výsmešnými osloveniami. Vyhľadajte ich a vysvetlite ich vecný, lexikálny význam. Aký majú zmysel v kontexte celého príbehu? • Vysvetlite motív žiarlivosti v poviedke. Ktoré pocity vyvolali tieto prejavy u rozprávačky? Ktoré pocity vyvolali u rozprávačky citovo neutrálne reakcie mužských postáv?
Život vidieckej inteligencie • Ťažké položenie – život vidieckej spoločnosti (inteligencie) –zachytáva pri kartách, zábavách, len zriedka pri práci; duševný život tejto inteligencie je plytký, prázdny • Tak je darmo • Pozde • Bez hrdosti • Veľké šťastie
Prózy s vojnovou tematikou: Skon Paľa Ročku , Hrdinovia • Skon Paľa Ročku – novela • Prevažuje psychologická charakteristika postáv cez vnútorný monológ • Paľo Ročko – pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny, otec prepil majetok a vyšli na mizinu • V službe robil len toľko, aby si „neublížil“ • Oženil sa s bohatou Zuzou – kvôli nej si dokaličil ruku, aby nemusel ísť na vojnu; Zuza ho naháňa do roboty a podpichuje proti matke • Paľo neprijme matku do nového domu, hucká dedinčanov aj proti farárovi • Uvedomuje si, že koná nečestne, ale jeho svedomie znesie veľa, pokým je zdravý; výčitky – keď ochorie
Zuza • Vydá sa proti vôli rodičov a z veľkej lásky sa zrieka aj majetku • Chce dokázať, že pracovitosťou sa dá získať majetok • Neverí Paľovi, že je chorý • Láska v biede tiež dlho nevydrží • Zakázala Paľovi, aby pomáhal matke • Autorka v tomto diele obnažila hĺbku ľudskej duše a drámu ľudskej existencie
Hrdinovia • Protivojnová novela; názov je ironický – vysmieva sa z prisluhovačov vládnej vrstvy predstavovanej notárom Baláňom • Odohráva sa v časoch 1. svetovej vojny • Autorka ukázal odlišnú reakciu pánov a ľudu na vojnu. • Páni – oduševňujú sa za vojnu, roba sa veľkými vlastencami, ale na front posielajú iných „bojovať za vlasť“ a umierať. • Dedinskí ľudia – vojnu preklínajú; nemyslia si, že idú bojovať za vlasť, tušia, že vojna im prinesie iba utrpenie a smrť. Napriek tomu odchádzajú na front bez veľkých slov a gest.
Hlavné postavy • Notár Laci Baláň • Nafúkaný, veľkopanský muž v najlepších rokoch • Pohŕda ľudom a vyčíta mu málo vlastenectva • Považuje sa za vlastenca, sľubuje vojakom, že vojna bude krátka; podozrieva Širického zo špiónstva • Nechápe ľudí, ktorí netúžia po sláve • Keď dostane predvolanie, zľakne sa a je po „hrdinovi“ – cestou na odvodnú komisiu ponúka lekárovi úplatok, zistia mu chorobu a vyhlásia za nesúceho • Prejavuje sklamanie, že nemôže pomôcť vlasti
Podnotár Šefan Širický • Vzhľadný mladý pán, jediná prijateľná partia pre dedinské slečny • Je nielen vzdelaný, ale aj ušľachtilý, vojnu prijme s pocitom nešťastia • Súcíti s ľudom, nechce byť zatiahnutý do vojny • Má rád Lízu, ale ona jeho city neopätuje • Na fronte sa žiada k ošetrovateľom – umiera, keď ošetruje raneného ruského vojaka • Líza Malinská • Učiteľka v dedinskej škôlke, rozmaznaná, panovačná • Matka jej prekazí známosť so Širickým • Uvedomí si svoj vzťah k Širickému, až keď odíde na vojnu
Zuza Pekovka • Vydá sa za hrbáča Paľa Peku, lebo ju nechal Ďuro, ktorý sa oženil s boháčkou • Zuza zostala v hanbe, ale v čase vojny má ona muža dom a ostatné nie • Nenávisť ju natoľko oslepila, že sa teší tomu, keď Ďuro umiera na fronte • Anča Matvejovie • Najkrajšia a najbohatšia dievka • Vydala sa za Ďura • Vždy bola veselá a veľmi plakala pri odchode muža na vojnu
Prózy zachytávajúce vnútorný svet autorky • Skúsenosť • Všetko za národ Divadelné hry: • Chudobná rodina • Páva • Odpoveď • Prekážky