220 likes | 697 Views
1867 - 1951. Božena Slančíková - Timrava. Život. Pseudonym podľa studničky v polichňanskom chotári * v Polichne (Novohrad) v rodine evanjelického farára (10 detí) Domáce vzdelanie – od otca Meštianska škola v Banskej Bystrici
E N D
1867 - 1951 Božena Slančíková - Timrava
Život • Pseudonym podľa studničky v polichňanskom chotári • * v Polichne (Novohrad) v rodine evanjelického farára (10 detí) • Domáce vzdelanie – od otca • Meštianska škola v Banskej Bystrici • 1900:spoločnica Pavly Országhovej, Dolný Kubín 1919 – 1929:učiteľka v štátnejdetskejopatrovni, Ábelová • 1945 – Lučenec - † - 1951, je tam aj pochovaná
Tvorba • Život dedinského ľudu • Ironický pohľad na citový, morálny a spoločenský život vidieckej inteligencie („pánska spoločnosť“) • Prózy svojnovou tematikou a jej vplyv na ľudí a vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov • Prózy zachytávajúce vnútorný svet autorky a postoj k pálčivým spoločenským otázkam svoje postavy nenechala len trpneprijímať údery osudu, ale viedlaich k tomu, aby sa proti životu, ktorýichgniavil, búrili
Začiatky literárnej tvorby • Ratolesť (rukopisný poučno-zábavný časopis) • Pesničky (rukopisné verše) • Ľúbostné motívy: láska je zrkadlom ľudskej duše = odrážajú sa v ňom charaktery, ale aj nežičlivosť doby: Za koho ísť, Darmo, Kandidát ženby, Zvrchovaný čas, Pomocník • Ustálené charaktery, autorka vychádza z vlastnej skúsenosti • Dievčatá, ktorých základnou otázkou je vydaj – láska: → vydajú sa z lásky → vydajú sa z rozumu → vydajú sa z donútenia
Život dedinského ľudu • Na jednom dvore • Mojžík • Mocnár • Márnosť všetko • OndroHľonzo • Ťapákovci • Nastoľuje problém premeny patriarchálnej rodiny ku „kapitalizácii“
Ťapákovci • Najkritickejšia novela v slovenskej literatúre • Do popredia – problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu života predkov • Konflikt – stojí na protikladoch: Anča ↔ Iľa Iľa ↔ Ťapákovci Iľa ↔ Paľo
Anča • Zmija • Vnútorná životná tragédia • Vnútri citlivá, nežná • Osobné nešťastie (kalika) ju robí zádrapčivou, zlou • Túži po láske, ale zostáva jej bôľ z radosti iných (vyšíva čepce pre nevesty)
Iľa • Kráľovná • Vzdelaná, ale panovačná • Chce zmeniť život v rodine, postaviť nový dom • Je v rozpore s Ančou – vyčíta jej, že je len nevestou
Ťapákovci • Nedvižní, nerozhodní, leniví • 16 v jednom dome • Držia sa tradícií (napr. začať prácu v ten istý deň) • Nezaujíma ich nič, nezhovorčiví, neprijímajú novoty • Najkritickejšia novela v slovenskej literatúre • Problém tvrdošijného pridŕžania sa spôsobu života predkov • Konflikt: stojí na protikladoch Anča ↔ Iľa Iľa ↔ Paľo Iľa ↔ Ťapákovci
Novela - definícia • Prozaické dielo krátkeho alebo stredného rozsahu (dlhšia ako poviedka, ale kratšia ako román) • Často rozvíja rozsiahlejší časový výsek zo života postáv (už môže obsahovať aj vedľajšiu dejovú líniu) • Autor ju zvyčajne rozčlení na niekoľko označených horizontálnych častí • Približuje niekoľko postáv • Obyčajne čerpá námet zo súčasnosti • Záver – nečakaná pointa
Úlohy k novele Ťapákovci • Vytvorte osnovu vnútornej kompozície. • Porovnajte z hľadiska vnútornej kompozičnej výstavby dejovú líniu Ile – kráľovnej a líniu Anče – zmije. • Pokúste sa objaviť hlavný dejový motív, ktorý vnáša do rozprávania o Ťapákovcoch zápletku. • Sformulujte svoju mienku o postaveníIle v Ťapákovcoch.
Timrava narába s jazykom diela dynamicky, štýl písania prispôsobuje potrebe diela. Využíva hovorový jazyk, mnohé zaujímavé slová a slovné spojenia, ktoré tvorili súčasť národného jazyka. V nasledujúcich úryvkoch nahraďte „zabudnuté“ slová súčasnými synonymami a rozhodnite, akým dojmom pôsobia na vás takto upravené verzie: • „Veď i ja, že nebudem katovať ten statok. Z jednej strany čas neprebehol ešte,“ povie Paľo. • Čo je aj dievka nie dáka hlavná– má veľké oči – ale na to netreba hľadieť. • Ľud chvatom berie sa do jarných prác. Cez zimu oddychoval každý, zaležanéúdy žiadajú sa na čerstvé povetrie. • Takej lásky nebolo ani na troch dedinách. Chýr jej šiel. • Už dojedla smidkuchleba, no ešte nešije.
Jar nastala. Lúčeslnkaotepleli; zem zohriatavydávaparu a vôňu. Povetrieklzké, sťaby hladkalo, a plné sviežosti. Tráva na lúkachtisnesavon, vŕby a rakytyzačínajúpučiťpripotokoch. Všetko budí sa k životu a hýbe sa k činu. Ľudchvatomberiesa do jarnýchprác. Cez zimu oddychoval každý, zaležané údy žiadajúsa na čerstvé povetrie – do poľa. Tváreomaľujúsa v slnci na červeno, oči prijmú svit bystrý a smelý. • V prvomodsekupomenuj slohový postup:...................... • V prvomodsekuvyhľadaj 3 príklady na personifikáciu! • V podčiarknutejvetenájdispodobovanie(znelostnúasimiláciu) a vysvetli, prečonastáva v danomprípade!
Ťapákovci nešli orať, lebo : A/ ešte bola zima a zem nebola na orbu pripravená B/ nebol ten deň v týždni, keďich rodina chodievalaorať C/ mali obavu, či bude požehnania na práci , keďzačnúoraťpriskoro D/ bolo primokro a oni musiašetriťstatok • Vysvetlispojenia v texte. Urči, ktorézo slovných spojení sú frazeologizmy. • Nieto hlavy v dome......................................... Uložiťustaté kosti do hrobu.................................. Pozostalísúako ovce bez pastiera....................................... Držať veslo v ruke......................................................držať kázeň.................................................. nevidieť si na piaďnosa..........................................ísť za niekoho......................chytiťniekomu stránku........................................... tvár ostala akoruža.................................... nie je v obyčaji........................................................... flegma lipelaim na dušiach.......................................
Zaraďslová z textu do slovnej zásoby a pokússavysvetliťich význam (aksa dá, použi synonymum): čeľaď, chyža, babica, fruštik, krem, nestar, neťuchnetesa, piaď, nepodbáte, vovedno, nestrepala, čuš • Iľasa vyvyšuje nad ostatných, pretože: A/ Pochádza z bohatejsedliackej rodiny Jablonckov B/ Je spomedzivšetkýchčlenov rodiny najstaršia C/ Bola na dvojmesačnom kurze prebabice D/ Má namyslenosť v povahe a chce každému rozkazovať • Pomenujpodčiarknuté slovesné tvary: skrúcajúc(utvorte činné príčastieprítomné i minulé) (ste) vyrastení(vysvetlite, prečo v tvare slovesa píšeme mäkké „i“)
V hrubo vytlačených vetách nájdi a oprav pravopisné chyby (napíš ich správne). Ústne vysvetli svoje tvrdenie. a)„Nezamoč sa kráľovná“! b) Lení sa im jazikom pohnúť, okrem toho vedia že mrzáčka to lepšie spraví ako oni. • Konflikt medzi Iľou a Ančou nastal , lebo: A/ Iľa nemohla variť fruštik, lebo nemal kto ísť po vodu B/ Iľa sa vyhrozila, že zavolá na Ťapákovcov žandárov C/ Anča vyhadzovala Iľu z domu, lebo ju neznášala D/ Iľa sa hnevala, že nemá kto zabezpečiť studňu • Pomenuj typ rozprávača v ukážke:..................... • Spojenie „Paľa operú“ vzniklo ako: A/ metafora B/ metonymia C/ personifikácia D/ epiteton
Akým slovotvorným postupom vznikli slová? Napíš k nim základové slovo: žartovník nahnevaná plechový • Na poludnie došlo k hádke medzi Iľou a Ančou, lebo: A/ Anča pohŕdavo nazvala Iľu kráľovnou a vysmievala sa jej B/ Iľa chcela, aby si postavili nový dom , kde by sa lepšie pomestili C/ Iľa urazila Anču , lebo povedala, že život by bol bez nej lepší D/ Iľa obvinila ženy, že sú lenivé aj jazykom pohnúť a niečo povedať • Nahraď dané slová spisovným výrazom: lieň, nahútať, obsadnú, uzhodnúť sa, zvinila som
V ukážke zhodnoťte uplatňovanie horizontálneho členenia. • Je toto členenie objektívne/subjektívne, prečo? • Všimnite si vertikálne členenie ukážky, rozdeľte ukážku na pásmo rozprávača a pásmo postavy. Svoje rozdelenie vysvetlite. • Ako je realizované pásmo postavy?
V izbe nastal smiech. Ilina tvár ostala ako ruža. Práve muž, ktorý mal by sa zastať na jej stranu, na žart obracia jej vážne reči. Na lavičke pri peci sedela mrzáčka Anča a zemiaky oškrabovala na krúžalkovú polievku, šikovne ich v prstoch skrúcajúc. Ona nezasmiala sa s ostatnými, ale sa pobúrila. Hneď bola hotová odseknúť Ili: „Keď sa ti nepáči, choď, kde ti bude po vôli. Tá studňa, ako sa ja pamätám, bola vždy tak, a nik sa do nej nezamočil – krem teľaťa Gažúrkovie teraz budú tri roky – ani teraz sa nemusí.“ „Či sa už ohlášaš? Čože si ešte nespala? A tá studňa tak ďalej nebude – to ja poviem! Ak ju nenapravia, ja vás sama oznámim žandárom, nech vás pokutujú,“ vraví Iľa pevne, k chlapom sa obrátiac. Ani jeden z nich neodpovedal. U Ťapákovcov nie je v obyčaji odpovedať na každú reč. Ale Anča – mrzáčka skočila jej do reči: „Čo by si ty zažalovala? Choď si do Jablonckov rozkazovať. Ty si tu nie pani!“ „A ktože je? Ba ver som ja!“ smeje sa Iľa. „A oni to musia robiť, čo ja chcem!“ povie srdnato. „A ty sa nestar, ty čuš! Ja tebe nevravím, ale týmto somárom tu!“ „Somári“ mlčali i na to, ako by sa boli odriekli vravieť v to ráno. Na poludnie vystúpila Iľa, že chyža je malá, nespracú sa do nej, i žiadala, aby sa postavil ešte jeden dom. „Ale vy, čo by vás toľko bolo, že by ste jeden druhému po hlavách chodili – vy nedbáte. Iní ľudia, aj čo ich je pomenej, hľadia sa jeden druhému vystúpiť, ale vy sa potkýnať budete jeden o druhého, a neťuchnete sa. Vy na piaď od nosa nevidíte, nehodníci!“
Domáca úloha Spoznámkovať poviedkovú, novelovú a románovú tvorbu B. S. Timravy! Za koho ísť (str. 160) Skon Paľa Ročku (str. 161) Skúsenosť (str. 164) Hrdinovia (str. 221) In: Chystáte sa na maturitu? (slovenský jazyk a literatúra) 11. 10. 2011 – Písomný test!!!