ANDRAGOGIKA

2. ANDRAGOGIKA Základné východiská ,predmet skúmania a štruktúra andragogiky

3. Východiská: • Členenie vied o výchove na základe ontogenetického hľadiska • Terminologický základ – grécko-latinský-odvodené od pedagogika • Jochmannovo ponímanie integrálnej andragogiky • Snaha o rozvoj systematickej andragogiky

4. CHARAKTER ANDRAGOGICKEJ VEDY • Väčšina autorov ju označuje za vedu prevažne praktickú • To však neznamená že neprodukuje vlastné sústavy teoretického poznania a vlastnú bázu empirických poznatkov • Posilňuje sa základný výskum a integratívne metodologické prístupy • Problém charakteru andragogickej vedy ostáva otvorený

5. FUNKCIE ANDRAGOGIKY AKO VEDY • poznávacia • – skúmanie vývoja a súčasného stavu vzdelávania dos-pelých, komparácia rozličných systémov vzdelávania dospelých, analýza cieľov, obsahu, metód a foriem ďalšieho vzdelávania a pod.;diagnosticko-prognostická • – diagnostikovanie problémov na základe poznania spomínaných procesov, hľadanie riešení a utváranie prognóz ďalšieho rozvoja; • inštrukčná – formulovanie odporúčaní pre prax.

6. PREDMET SKÚMANIA ANDRAGOGIKY • Andragogika ako veda o edukácii dospelých Výchova Vzdelávanie Poradenstvo

7. ČO JE TEDA VÝCHOVA ? Výchova je predovšetkým proces zámerného a cieľavedomého vytvárania a ovplyvňovania podmienok umožňujúci optimálny rozvoj každého jednotlivca v súlade individuálnymi dispozíciami a stimulujúcich jeho vlastnú snahu stáť sa autentickou, vnútorne integrovanou a socializovanou osobnosťou.

8. Výchovno-sociálny aspekt • Výchova je stálym celoživotným procesom, i keď s vekom sa presúva z cieľavedomého pôsobenia vychovávateľovdo sféry sebapôsobenia, nezámerného pôsobenia sociálneho prostredia a sociálneho učenia. • Úlohu tu zohráva vzdelanosť človeka, jeho vzdelávateľnosť a ochota učiť sa. Významné sú najmä procesy reedukácie, podnikového a občianskeho vzdelávania, ale i kultúrno-výchovného pôsobenia.

9. –seba motivácia, • –sebapoznávanie, • –voľba sebavýchovných cieľov, • –výber metód a prostriedkov • sebavýchovy, • –sebahodnotenie.

10. SEBAVÝCHOVA • Dospelý človek odsúva dominantný po-diel vonkajšieho prostredia na riadení a formovaní svojej osobnosti a v súlade so subjektívnymi potrebami, možnosťami a požiadavkami užšieho a širšieho sociálneho prostredia sa stáva rozhodujúcim činiteľom utvárania svojej osobnosti sám

11. VZDELÁVANIE • Vzdelávanie znamená pôsobenie na človeka  s cieľom získavania ve-domostí, utvárania návykov, postojov, spôsobov správania, intelektuálnej a fyzickej pripravenosti. • Vzdelávanie na rozdiel od výcviku súvisí s pochopením zmyslu, vyžaduje vysoký stupeň porozumenia a uvedomenia. Nejde o opakovanie činností typických pre výcvikové metódy, o algorit-mické či imitačné postupy, ale o objasňovanie, zdôvodňovanie, dokazovanie, hodnotenie a iné vyššie myšlienkové postupy.

12. VÝCVIK • Výcvik – ide o vzdelávacie podujatia resp. učenie orientované na osvojenie si zručností, spôsobilostí (intelektuálnych, motorických, senzo-motorických). Ide o praktickú prípravu, výcvik, zvládnuť určitú pracovnú rolu resp. pracovnú činnosť. Orientované je zvyčajne na súčasnú prácu. Treba si uvedomiť, že nie každá výučba je výcvikom, ale každý výcvik je výučbou.

13. SEBAVZDELÁVANIE • Proces vzdelávania, v ktorom si jednotlivec prevažne sám stanovuje ciele, vyberá učivo, volí metódy, sám seba motivuje, riadi a kon-troluje, hodnotí kvalitu svojho učenia a prijíma ďalšie rozhodnutia. Závisí od osobnosti jednotlivca podmienok, v ktorých žije. Má rozličné podoby, od úplne individuálneho až po rozličné typy čiastočne usmerňovaného učenia, napr. dištančné vzdelávanie

14. Osobitosti učenia sa dospelého človeka Dospelý je v neustálej interakcii so svojim prostredím a jeho vývoj je predovšetkým výsledkom jeho aktívneho rozhodovania

16. Cieľové skupiny vo VD • Cieľovou skupinou vo vzdelávaní dospelých rozumieme skupinu ľudí s približne rovnakými vzdelávacími potrebami • Môže byť utváraná napríklad na základe profesie, organizácie, veku, znevýhodnenia apod. • Každá vyžaduje osobitý metodický prístup

17. Špecifické cieľové skupiny • Staršia populácia „vekový rasizmus“ • Ľudia na okraji spoločnosti /vylúčení zo spoločnosti • Nezamestnaní • Nevzdelaní • Chudobní • Prisťahovalci, menšiny apod.

18. PROFESIONALIZÁCIA • PROSTREDIA • OSOBNOSTI

19. ČLENENIE ANDRAGOGIKY

20. Determinanty potreby inovácie metód vzdelávania dospelých • Globalizácia • Znalostná spoločnosť • Trh práce • Európska únia • Osobitosti dospelého človeka

21. UČIACA SA SPOLOČNOSŤ • Angažovanosť všetkých článkov organizácie do procesov učenia sa • Vnímanie vzdelávania ako predpokladu budúceho úspechu • Posudzovanie vzdelávania ako nikdy sa nekončiaceho procesu • Systémové myslenie • Tvorivosť vo všetkých článkoch organizácie • Slobodný prístup k informáciám • Prenos právomocí na nižšie články • Tvorba integrálnych väzieb medzi jednotlivými článkami organizácie.

22. ZNALOSTNÁ SPOLOČNOSŤ Základ – pojem vzdelanej osobnosti Znalosti bývajú vždy stelesnené v určitej osobe- knihy a počítače nosia len informácie

23. Európska úniaMemoranduma Lisabonská stratégia Memorandum • Nové základné zručnosti pre všetkých • Viac investícií do ľudských zdrojov • Inovácie vo vyučovaní a vzdelávaní sa • Oceňovanie vzdelávania • Nový prístup k profesijnému vzdelávaniu a poradenstvu • Priblíženie sa vzdelávania k domovom

24. LISABONSKÁ STRATÉGIA • Strategická úloha č. 1. • Zlepšiť kvalitu a efektívnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy EU, z hľadiska nových požiadaviek vedomostne orientovanej spoločnosti a meniacich sa modelov vyučovania a učenia sa.

25. Cieľ 1.1. Zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov a školiteľov. • Cieľ 1.2. Rozvíjať zručnosti pre vedomostne orientovanú spoločnosť. • Cieľ 1.3. Zabezpečiť prístup k informačným a komunikačným technológiám pre všetkých. • Cieľ 1.4. Zvyšovať nábor na vedecké a technické štúdium. • Cieľ 1.5. Lepšie využívať zdroje.

26. Strategická úloha č. 2. • Uľahčiť prístup do systémov vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých, z hľadiska hlavného princípu celoživotného vzdelávania, podpora zamestnateľnosti a rozvoja kariéry, ako aj aktívneho občianstva, rovnosti prí-ležitostí a sociálnej súdržnosti:

27. Cieľ 2.1. Vytvoriť otvorené vzdelávacie prostredie. • Cieľ 2.2.Zatraktívniť proces vzdelávania. • Cieľ 2.3. Podporiť aktívne občianstvo, rovnosť príležitostí a sociálnu súdržnosť.

28. Strategická úloha č. 3. • Otvoriť systémy vzdelávania a odbornej prípravy širšiemu svetu, z hľadiska základnej potreby podporiť význam práce a spoločnosti a využiť výhody vyplývajúce z globalizácie.

29. SITUÁCIA PO ROKU 1990 • Potreba riešenia vzťahu – vzdelanie a práca • Chápanie kvalifikácie nielen ako ukončeného vzdelania. Potreba rekvalifikácie • Iný pohľad jednotlivca na vzdelanie • Vznik množstva vzdelávacích inštitúcií • Potreba riešenia funkčnej gramotnosti, etnických skupín,prisťahovalectva, regionálnej a komunitnej výchovy a vzdelávania

30. AKO SA PROBLÉMY VZNIKNUTÉ NOVOU SITUÁCIOU RIESILI ? • Zákon o ďalšom vzdelávaní - 1998 • Koncepcia celoživotného vzdelávania 2004 • Memorandum a národná správa o CŽV • Projekty Europskeho sociálneho fondu • Národný projektTvorba, rozvoj a implementácia otvoreného systému CŽV v SR pre trh práce • Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 • Vzdelávanie a odborná príprava 2010

31. NIEKTORÉ MOŽNOSTI ROZVOJA ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA

32. Stratégia CŽV • Spolupráca a koordinácia • Regionálna úroveň • Kontinuita vo vertikálnej a horizontálnej rovine / celoživotné a širokoživotné vzdelávanie/ • Vzájomné prelínanie štruktúr vzdelávania/formálne a neformálne/ • Otvorenie univerzít novým cieľovým skupinám • Európsky a svetový kontexte vzdelávania

33. TERMINOLOGICKÉ POZASTAVENIE • Štandard povolania – normatívna kategória, ktorá obsahuje relatívne stále charakteristiky povolania. • Kvalifikácia – spôsobilosť na vykonávanie určitého povolania získaná na základe odbornej profesijnej prípravy. Je orientovaná vecne a elementy individuálnej schopnosti konania sa dajú certifikovať. • Kompetencia – komplexná schopnosť vykonávať určité profesijné činnosti na základe teoretických vedomostí, praktických zručností, sociálnych a iných kvalít osobnosti

34. PROFESIONALIZÁCIA • PROSTREDIA • OSOBNOSTI

35. ANDRAGOGICKÉ PROFESIE • Manažér edukácie dospelých • Koncepčný pracovník v edukácii dospelých • Edukačný poradca, konzultant • Metodický pracovník v edukácii dospelých • Učiteľ, lektor, cvičiteľ, tréner • Tútor, mentor alebo vedúci skupiny účastníkov

36. Kompetencieresp. kľúčové kvalifikácie • Sociálne kompetencie – kooperácia, komunikácia , riešenie konfliiktov • Kompetencie vo vzťahu k vlastnej osobe – napr. sebapoznanie, sebamotivácia , sebariadenie, tvorivosť • Metodické kompetencie – napr. plánovanie, riadenie

37. Kvalita vzdelávacích inštitúcií • Vývoj a aplikácia štandardov vzdelávania • Model certifikácie vzdelávacích inštitúcií a akreditácie vzdelávacích programov • Systém profesionalizácie manažérov vzdelávania, lektorov, konzultantov, poradcov • Kvalita riadenia, personálu a produktu

38. Neoverené hypotézy • Veľký počet inštitúcií s počtom zamestnancov 1- 5 • Narastá záujem škôl o ďalšie vzdelávanie • V niektorých profesiách sa prechádza na dlhodobejšie formy prípravy, ktoré preberajú školské inštitúcie • Mnohé inštitúcie absolvujú akreditáciu programov ale ich nerealizujú • Zvyšuje sa cena vzdelávacích podujatí • Veľká rozmanitosť a počet vzdelávacích subjektov vytvára problémy transparentnosti, a to tak z hľadiska prístupu k ponuke ako aj z hľadiska adekvátnosti kvality

39. Poslanie a stratégia vzdelávacej inštitúcie • -         Má definované svoje poslanie a ciele? • -         Sú vyvážené odborné a obchodné záujmy? • -         Na akú klientelu sa zameriava? • -         Ako s vyrovnáva s rýchlymi zmenami v podnikateľskej a manažérskej komunite.? • -         Aký blízky je jej profil k vášmu vlastnému pojatiu vzdelávania a zmien v manažérskej praxi? • -         Kto inštitúciu riadi a akú víziu pri tom uplatňuje?

40. Prečo poradenstvo vo vzdelávaní dospelých? • Vzrastá miera zodpovednosti človeka za svoj vlastný rozvoj, profesijnú orientáciu a do určitej miery aj za uplatnenie na trhu práce • Profesijné vzdelávanie má významný dopad na kvalitu života človeka • Podiel poradenstva na vývoji jednotlivca ako socializujúceho činiteľa narastá so vstupom jednotlivca do dospelosti

41. Čo je poradenstvo? • Pomoc človeku, ktorý sa nachádza v novej, pre neho ťažkej situácii • Vo vzdelávaní , zvyčajne túto pomoc potrebuječlovek, ktorý sa nevie rozhodnúť či a ako sa ďalej zdokonaľovať vo svojej profesii, vo svojom kariérovom raste resp. či sa odhodlať zmeniť kvalifikáciu a ako.

42. Oblasti poradenstva vo vzdelávaní • Inštitucionalizácia poradenstva d • Profesionalizácia poradenstva d • Procesualizácia poradenstva

43. Porovnajme: • Poradenstvo je dávanie informácií,poskytovanie rád, návodov, receptov a disponuje univerzálnymi prostriedkami na okamžité riešenie problémov • Poradenstvo pomoc človeku, pričom snahou poradcu je podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie uplatnenie klienta v spoločnosti.zaoberá sa uľahčovaním sebahodnotenia na základe predošlého učenia a umožňuje naplánovať ďalšie vzdelávanie

44. Čo poskytuje poradenstvo • Informáciu týka sa inštitúcií, kurzov,programov, obsahu,podmienok • Orientáciu Analýzu možností, odporučenie najvhodnejšieho výberu, jeho analýza, odporúčanie foriem, metód a prostriedkov • Intenzívne poradenstvo Dlhodobejšia pomoc zameraná na „prebudenie“ a vymedzenie vzdelávacích potrieb spoločne s identifikovaním ťažkostí a ich eliminovaním

45. Vzdelávanie a poradenstvo • Aké sú hranice medzi vzdelávaním a poradenstvom ? Sú? • Aká je úloha vzdelávateľa a aká je úloha poradcu vo vzdelávaní? • Aké sú poradenské úlohy manažéra vzdelávania?

46. Čo by mal vedieť poradca vo vzdelávaní?„znalostný poradca“ Mal by : • Vedieť získať veľké množstvo informácií vo vzťahu k potrebám klienta • Mať vysokú úroveň schopností spracovávať a analyzovať tieto informácie • Pomáhať ľuďom pri hľadaní cesty v labyrinte informácií –ako nájsť zmysluplné a užitočné informácie

47. Poradenské služby vo vzdelávaní majú byť prístupné lokálne Čo ich podmieňuje? • Osobné a sociálne podmienky • Profil miestneho trhu práce • Potreby zamestnávateľa • Profesijná orientácia a poradenstvo prepojené na siete súvisiacich osobných , sociálnych a vzdelávacích služieb • Inštitucionálne zoskupenia/štátne, súkromné, občianske/ • Stanovenie minimálnych štandardov kvality poradenských služieb vo vzdelávaní a vymedzenie oprávnení verejným sektorom.

48. Kto je skutočným poradcom? Ten kto dokáže vo svojich klientoch: • Roznietiť túžbu po dalšom poznávaní • Objaviť schopnosti, o ktorých nemali tušenia • Priviesť ich k tomu, aby sa každý snažil „byť sám sebou“, aby pochopil svoje možnosti a veril sám sebe.

49. Koho sa týka koncepcia vzdelávania v organizácii? • Každý v rámci organizácie by mal mať nejaký stupeň zodpovednosti za vzdelávanie a vývoj. • Schopnosť vytvoriť reálnu politiku vzdelávania pre úspešné dosiahnutie cieľov stratégie organizácie • Jednotlivec má však tiež zodpovednosť za rozvoj svojej kariéry

50. Úloha lektora v organizácii • Profesionalita lektora • Jeho dôveryhodnosť • Vývojové programy • Mzdové systémy