E N D
Koncom januára 1458 sa rozpadla personálna únia – spojenie českého a uhorského kráľovstva, v Čechách sa stal kráľom Juraj Poděbradský a uhorské stavy zvolili za kráľa mladšieho syna protitureckého hrdinu Jána Hunyadyho a Alžbety Siládiovej – Mateja. Matej Korvín sa narodil v roku 1443 v Koložvári. Keď sa kráľ Ladislav V. Pohrobok odobral v roku 1457 do Viedne, vzal Mateja so sebou a keď sa neskôr presunul do Prahy, dal ho do opatery Jurajovi Poděbradskému, ktorý ho napokon zasnúbil so svojou dcérou Katarínou. Matej tu bol vlastne ako zajatec a len vďaka Jurajovej priazni mal vytvorené znesiteľné prostredie a dostával vzdelanie. Jeho voľba za uhorského kráľa sa konala ešte v jeho neprítomnosti. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcej anarchii a zápasoch o uhorský trón. Matej Hunyady, nazývaný Korvín patrí k tým málo uhorským panovníkom, ktorý až po dnešné časy ostáva v pamäti slovenského ľudu.
Stáli pred ním dve veľké úlohy: Prvá bola urobiť koniec vnútornému rozvratu v krajine, na ktorý koniec – koncov doplácal každý. Druhá hlavná úloha bola likvidácia bratríckych skupín na východnom Slovensku. Mnoho slovenských hradov a miest bolo ešte stále v rukách Jiskrových hajtmanov a bratríkov. Matej a jemu verní feudáli sa postupne zmocňovali hradov a táborov bratríkov. Kráľ dal tieto hrady s okolitými majetkami svojim kapitánom skôr ako ich stihli dobyť. Nakoniec roku 1467 dobyl aj posledný veľký tábor bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch, ktorému velil brat Švehla. Toho aj viacerých veliteľov dal povešať na výstrahu, ostatným ponúkol možnosť vstúpiť do tzv. Čierneho pluku, čo bola jeho elitná žoldnierska jednotka. Aj odpor mocných nepoddajných feudálov lámal Matej železnou rukou. Svojho strýka Michala Szilágyiho neváhal uväzniť. Najväčšie sprisahanie vzniklo proti nemu roku 1471. Na čele povstalcov, ktorí za uhorského kráľa pozvali Kazimíra, syna Vladislava Jagelovského, stál jeho vlastný kancelár, ostrihomský arcibiskup, humanista Ján Vitéz. Poľské vojská v sile 12 000 mužov vpadli cez Spiš do krajiny, pokračovali na západ a opevnili sa v Nitre. Napokon plieniac Oravu a Považie odtiahli.
Matej Jána Vitéza uvrhol do väzenia. Kráľ Matej Korvín sa opieral predovšetkým o vernosť strednej šľachty a zemianstva. Mnohých z tejto vrstvy vyzdvihol medzi najvyšších hodnostárov krajiny. Za jeho vlády sa dovŕšila aj správna a súdna samospráva tzv. zemianskych stolíc. Inak však, najmä v druhej polovici svojej vlády snemy nezvolával. Vládol absolutisticky. Moc sa sústreďovala v jeho rukách na dvore v Budíne, kde sa návrhy predkladali kráľovskej rade, ale najčastejšie panovníkovi. Uskutočnil veľa závažných, administratívnych, súdnych, hospodárskych a daňových reforiem. Predovšetkým zaviedol novú daň – tzv. daň z komína, čo znamenalo 20 strieborných denárov od každej rodiny žijúcej na poddanskej usadlosti. Práve vďaka týmto reformám a premyslenej politike dosiahol svoj najväčší vladársky úspech, a to bola konsolidácia štátu a upevnenie kráľovskej moci. Za jeho vlády podstatne vzrástli panovnícke príjmy a to na 800 – tisíc až milión zlatých ročne. Najviac peňazí dostával nákladný kráľovský dvor a ešte viac povestný Čierny pluk – niekedy mal až vyše 20 000 jazdcov a 8 000 pešiakov. Boli v ňom prevažne českí a moravskí žoldnieri, preto sa často nazýva aj ,,českým“.
Za vlády Mateja Korvína nadobudlo razenie uhorských dukátov svetovú dôležitosť čo do množstva, aj počtu druhov. Razili sa dvojnásobné, jednoduché a 1/4 dukáty. V roku 1459 posilnil nezávislosť kontroly akosti.
V mestách rozkvitali remeslá. Hlavnou organizačnou formou remeselníckej výroby v mestách sa stali cechy. Niektoré mestá bohatli aj zo zahraničného obchodu. Za Mateja sa do Uhorska doviezlo tovaru za vyše milióna zlatých, vyviezlo sa o polovicu menej. Mestá sa stávali hospodárskymi aj politickými oporami, preto obnovovali a rozširovali ich privilégiá. Zástupcovia kráľovských miest sa objavujú aj na sneme. V tých časoch vzniká Zväz piatich východoslovenských miest a spoločný štatút vydávajú aj stredoslovenské banské mestá. Počet obyvateľov miest, aj keď v porovnaní so západoeuropskými nebol veľkí. Najväčšie boli Košice so 7 000, Bratislava mala okolo 5 000, Trnava, Prešov, Bardejov približne 3 000 obyvateľov. Ostatné mestá boli menšie. Toto storočie, najmä vláda Mateja Korvína, bolo dobou, keď aj na Slovensku zapúšťali korene humanizmus a renesancie.
Roku 1465 bola v Bratislave založená Academia Istropolitana, prvá univerzita na slovenskom území. Vlastná myšlienka potreby domácej vysokej školy vznikla v dvorských kruhoch kráľa Mateja. Ukázalo sa, že pri budovaní pevnej centralizovanej monarchie treba veľa vzdelaných pracovníkov do štátneho aparátu, na mnohé úseky hospodárskeho a spoločenského, ale aj kultúrneho života. Univerzita mala všetky štyri fakulty: artistickú, teologickú, lekársku a právnickú V tomto období vrcholí aj gotické umenie. Bol dostavaný klenot slovenskej gotickej architektúry dóm sv. Alžbety v Košiciach a desiatky iných cirkevných i svetských stavieb. Táto doba zrodila aj veľkú výraznú umeleckú osobnosť sochára majstra Pavla z Levoče. Matej sa ako jeden z mála uhorských panovníkov uchoval v pamäti ľudu ako dobrý a spravodlivý kráľ. Zomrel na vrchole svojich síl 6.4.1490 vo Viedni.