170 likes | 369 Views
Radiačné poškodenie. Žilinská univerzita v Žiline Katedra materiálového inžinierstva. Bc. Filip Pastorek filip.pastorek@azet.sk Bc. Libor Trško libor.trsko@ltmetal.net. Elektromagnetické žiarenie.
E N D
Radiačné poškodenie Žilinská univerzita v ŽilineKatedra materiálového inžinierstva Bc. Filip Pastorek filip.pastorek@azet.skBc. Libor Trško libor.trsko@ltmetal.net
Elektromagnetické žiarenie • Žiarenie je možné obecne definovať ako šírenie energie priestorom. Ak sa táto energia šíri prostredníctvom vlnenia, ide o elektromagnetické vlnenie (Röntgenové žiarenie a žiarenie gama) Ak sú nositeľmi energie hmotné častice (elektróny, neutrón, častice alfa), hovoríme o korpuskulárnom alebo časticovom žiarení [1]. Obr. 1 Vlnové dĺžky elektromagnetického vlnenia [2]
Časticové žiarenie [1] • Častica alfa – tvorí ju jadro 4He, má dva kladné náboje a dva neutróny, tieto častice sú produktom niektorých rádioaktívnych premien. • Neutrón – je neutrálna (nenabitá) častica s hmotnosťou o málo väčšou ako je hmotnosť protónu. • Elektrón – je najľahšia známa častica s nenulovou pokojovou hmotnosťou a má záporný náboj. Často sa označuje ako častica beta. • Fotóny – sú kvantá elektromagnetického poľa. Majú nulovú pokojovú hmotnosť a preto sa pohybujú rýchlosťou svetla.
Elektromagnetické vlnenie [1] • Žiarenie X (röntgenové ) – je krátkovlnné fotónové žiarenie, vznikajúce v elektrónovom obale atómu. Ide predovšetkým o „brzdné“ žiarenie vznikajúce spomaľovaním nabitých častíc v hmote a ďalej o tzv. „charakteristické“ žiarenie, vznikajúce pri prechode elektrónov z vyššej energetickej hladiny do nižšej. • Žiarenie gama – je krátkovlnné fotónové žiarenie, vznikajúce väčšinou pri prechode atómového jadra z vyššieho energetického stavu do nižšieho (rádioaktívna premena v rádioizotopoch).
Druhy interakcií [4] • Interakcia žiarenia s elektrónmi ( nebezpečná pre materiály s kovalentnou a iónovou väzbou) • Interakcia žiarenia s jadrom atómu • Energia odovzdaná iónu nestačí na opustenie uzlového bodu mriežky (zvýšenie energie kmitov mriežky) • Energia odovzdaná iónu stačí na opustenie uzlového bodu mriežky (umiestnenie iónu v medzimriežkovej polohe) – najvýznamnejšia interakcia z hľadiska radiačného poškodenia • Zachytenie bombardujúcej častice v jadre atómu (transmutácia, štiepenie)
Spôsoby radiačného poškodenia [4,5] Vznik bodových porúch • K vyrazeniu atómu z uzlovej polohy mriežky treba minimálnu energiu (tzv. Vignerova energia), ktorá je pre kovy 10 až 40 eV. • Po zrážke s neutrónom získavajú zasiahnuté jadrá atómov energiu zhruba o 3 rády väčšiu. • Sú teda vyrážané a pohybujú sa mriežkou rýchlosťou odpovedajúcou prebytkom energie. • Tieto ióny môžu zasahovať a vyrážať z uzlových bodov mriežky ďalšie ióny (sekundárne zrážky). • Sekundárne vyrazené ióny spôsobujú vznik dvojíc vakancia-interstícia (Frenkelove poruchy). • Stred oblasti je bohatý na vakancie (zriedená oblasť) aokraj na interstície (zhustená oblasť).
Spôsoby radiačného poškodenia [5] Vznik bodových porúch • Výsledkom záverečnej interakcie iónov vyrazených z uzlových bodov, ktoré nemajú dostatočnú energiu na vyrazenie ďalších iónovje Lokálne teplotné ovplyvnenie. Energia sa prejaví zvýšením kmitov mriežky. teplota sa zvýši asi o 1000C počas 10-10s. Takto vznikajú nové mikrooblasti, ktoré majú inú štruktúru ako matrica.
Spôsoby radiačného poškodenia Obr. 3 Schéma vyrazenia iónov z uzlových bodov mriežky pri dopade neutrónu [4] n – neutrón ; x – intersticiál ; o - vakancia
Spôsoby radiačného poškodenia[4] Transmutácia jadra Zachytenie neutrónu v jadre atómu ožarovanej látky vyvolá transmutáciu jadra. Vzniká buď ťažší izotop daného prvku alebo ión iného prvku, ako napríklad pri reakcii neutrónu s atómom bóru, ktorej produktom je lithium a helium.
Prejavy radiačného poškodenia kovov [4] • Vznik Frenkelových porúch sa prejavuje na mechanických vlastnostiach ako radiačné spevnenie. S rastúcou dávkou Φi rastie medza klzu a pevnosť v ťahu a klesá ťažnosť a kontrakcia. Zároveň klesá húževnatosť a u nelegovaných a nízkolegovaných ocelí sa výrazne zvyšuje prechodová teplota. Hovoríme vtedy o radiačnom skrehnutí. Energia [J] neožiarené ožiarené neožiarené Teplota prerazenia [°C] Obr. 4 Ťahové diagramy uhlíkovej ocele po rôznom radiačnom poškodení Obr. 5 Prejavy radiačného krehnutia ocele A 302 B pri rázovej skúške v závislosti na neutrónovej dávke a teplote ožarovania
Prejavy radiačného poškodenia kovov [4] • Radiáciou sa zvyšuje následkom nadbytku vakancií rýchlosť tečenia a znižujú sa teploty, pri ktorých sa uplatňujú jednotlivé mechanizmy tečenia. Pri malých napätiach je rýchlosť tečenia úmerná neutrónovému toku. Hovoríme vtedy o radiačnom creepe (tečení). • Rovnakú prvotnú príčinu (nadbytok vakancií) má i narastanie objemu kovu radiáciou vplyvom nukleácie a rastu dutín (swelling). Zväčšenie objemu závisí na neutrónovej dávke, teplote a na materiáli. Rýchlosť tečenia [1/h] radiačný creep teplotný creep Obr. 6 Radiačný a teplotný creep austenitickej ocele 08Cr18Ni9Ti
Prejavy radiačného poškodenia kovov [4,6] • Radiáciou sa urýchľuje i priebeh korózie, jednak vďaka zmenám v štruktúre a jednak vplyvom zvýšenia obsahu kyslíka vo vodných prostrediach následkom radiolýzy. Korózia perlitickej ocele vo vode sa radiáciou urýchľuje niekoľkonásobne. • Možné typy korózie: plošná, medzikryštalická, korózne praskanie a korózna únava. • Riešením môže byť navarenie austenitickej nehrdzavejúcej výstelky. • Pri zachytení neutrónu v jadre atómu za vzniku iného prvku sa menia vlastnosti už od 0,001 % premenených atómov. Vznikajúci prvok je v pôvodnom kove nečistotou , väčšinou segreguje na hraniciach zŕn a je príčinou krehnutia. Zvlášť nepriaznivo pôsobia vznikajúce plynné prvky. Hromadia sa na mriežkových poruchách a mikrodefektoch, dosahujú vysoké tlaky a prispievajú k nukleácii a rastu trhlín).
International Thermonuclear Experimental Reactor ITER [6] Polomer nádoby : 10.7m Celková výška 30m Objem plazmy ~ 837 m³, Stredná teplota ~100 mil. °C
Použitá literatúra [1] Kopec, B. a kol.: Nedestruktivní zkoušení materiálu a konstrukcí, Cerm Brno, 2008. [2] http://sk.wikipedia.org/wiki/Elektromagnetick%C3%A9_ %C5%BEiarenie [3]ttp://www.gjgt.sk/digitalna_studovna/fyzika/2010/102_ radioaktivita.ppt 26.11.2010 [4] PLUHAŘ, J. a kol. 1987. Fyzikální metalurgie a mezní stavy materiálu. Praha: SNTL/ALFA – Nakladatelství technické literatury, 1987, 418 s. 04-411-87. [5] DUDÍK,M.; NOVOVESKÝ.M.: Radiačné a korózne poškodenie.ppt [6]http:// www.matdesign.sav.sk/data/long_files/slugen.pdf 25.11.2010