360 likes | 780 Views
Pedagogická komunikácia. Komunikácia. communicare (lat. informovať, oznamovať, radiť sa s niekým), communis cesta, prenášanie, správa nástroj na realizáciu interakcie = interakcia pomocou symbolov symbolický nástroj: jazyk, obrazy, neverbálne prvky
E N D
Komunikácia • communicare (lat. informovať, oznamovať, radiť sa s niekým), communis • cesta, prenášanie, správa • nástroj na realizáciu interakcie = interakcia pomocou symbolov • symbolický nástroj: jazyk, obrazy, neverbálne prvky • interakcia sa uskutočňuje slovami, činmi, predmetmi, sprostredkovane (médiom) • vedná disciplína (teória komunikácie) • jeden z významných prostriedkov pedagogického procesu
Komunikácia = dorozumievanie, oznamovanie, = výmena informácií, ktorá v sebe zahŕňa výmenu myšlienok, názorov, postojov, emócií, pocitov.
POJMY Komunikát – rečová správa, prejav, súbor znakov, informácia Komunikant – osoba, ktorá komunikuje, podáva a prijíma informácie, môže to byť učiteľ alebo žiak
Komunikácia vs. interakcia • komunikácia – sociálno-informačná činnosť realizujúca sa jazykovými a nejazykovými prostriedkami • interakcia – sociálno-psychologická záležitosť
História... Grécko, Rím • zlatý vek ústnych sporov (odraz v Platonových dialógoch (filozofické rozpravy)) • ústna komunikácia – učenie naspamäť, sprostredkovanie správ, ich vysoká vierohodnosť, tréning argumentácie, rétorských schopností, umenie zložiť reč, presvedčiť
História • Grécko: sofistika • sofisti – neustále na cestách, za peniaze informujú, vykladajú, stavali na obdiv svoju múdrosť, prednášajú argumentáciu a formou diskusie vyučujú rečové schopnosti, učitelia politikov v Platonových dialógoch vystupujú ako protivníci Sokrata • eristika, erestetika – umenie viesť prieky, vedieť sa s nepriateľmi odvážne prieť, víťazstvo v debate a usvedčenie protivníka z rečovej nezdatnosti, milovníci sporov, Aristoteles: „Sofista predstiera, že rozumie tomu, čo nepozná.“ Hovorené slovo ako nástroj komunikácie medzi ľuďmi malo náskok pred písmom. filozofi - otvorili školy a filozofovali zadarmo.
História • rétorika – rečnícky výkon, učenie o tom, ako pôsobivo formulovať myšlienky a získavať poslucháčov na svoju stranu, umenie prehovoriť a pripravovať si reč rhesis = reč 1. rétorská škola 427p.n.l. v Aténach Gorgias (485 p.n.l. -380 p.n.l) Demostenes(384 p.n.l. – 322 p.n.l.) proti macedónskemu kráľovi Filipovi II. Epiktetos (55 – 135)
História grécki muži boli k tréningu v rečníctve nútení aj svojimi ženami slovný boj a víťazstvo v hádke sa veľmi cenilo Platon (Faidros) reč sa má skladať z úvodu, vypravovania –svedectva, dôkazov, pravdepodobností a dotvrdzovania rečnícke žánre: verejný prejav, súdny monológ, súdny dialóg, oslavný prejav Aristoteles (rétorika) triáda rečníckych úloh: etos, patos, logos
História • rímska rétorika - dosahuje vrchol- rečník mal vedieť vyjadriť veľa obsahu málo slovami Cornelius Tacitus Rozprava o rečníkoch Marcus Tullius Cicero (106 p.n.l. - 43 p.n.l.) Tuskulské hovory - od formy späť k obsahu, rečník a politik, konzul Marcus Fabius Quintilianus (r. 38 - 96) - vyčlenil oblasť neverbálnej komunikácie - autor prvej učebnice rétoriky a verbálnej pedagogiky Základy rečníctva Dvanásť kníh o výchove rečníka
História Seneca - kratšie vety, rýchlejšie striedanie uhla pohľadu, prirovnania, slovné hračky, citáty, emotívnejší štýl Marcus Aurelius (Hovory k sebe) – počiatky asertivity, zásad psychoterapie
História • kritika rečníctva - rečníctvo je prehováranie, nie objavovanie pravdy nadradenie pôsobivosti nad pravdomluvnosťou (Platon)
Komunikácia a rétorika • rétorika (Syrakúzy, Sicília) – staroveké Grécko, – teória a prax verejných, prevažne presvedčovacích prejavov • teória komunikácie širšia oblasť, ale mladšia disciplína ako rétorika
10 falošných predstáv o našej komunikácii (J. Křivohlavý) Nie je pravda, že: 1. je možné nekomunikovať, 2. sa spolu rozprávame len pomocou slov, 3. slová a neverbálne informácie sú vždy tým najdôležitejším, o čom sa informujeme, 4. záleží na obsahu našej správy a na tom, ako to povieme, nezáleží, 5. umenie hovoriť je všemocné,
10 falošných predstáv o našej komunikácii (J. Křivohlavý) Nie je pravda, že: 6. si nutne musíme rozumieť, keď sa spolu rozprávame rovnakým jazykom, 7. druhí ľudia počujú presne to, čo si myslíme, 8. veta vyjadruje presne to, čo si myslíme, 9. slová sú len slová, 10. slovami oznamujeme len „holé fakty“ a nič viac.
KOMUNIKÁCIA • učíme sa 4 komunikačné zručnosti: • počúvanie, rozprávanie, čítanie, písanie stupne počúvania: 0. nepočúvame 1. počutie pasívne počúvanie 2. počúvanie/načúvanie 3. snaha o pochopenie aktívne počúvanie 4.naznačenie pochopenia
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA Pravidlá (Ruth Cohnová) 1. Buď si sám riaditeľom ! 2. Vyjasni si s partnerom všetky antipatie, zaujatia ! 3. Hovor za seba ! 4. Keď dávaš otázku, vysvetli, prečo sa pýtaš ! 5. Zdrž sa úsudku o druhom čo najdlhšie !
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA Pravidlá (Ruth Cohnová) 6. So zovšeobecnením sa neponáhľaj ! 7. Keď sa vyjadruješ o konaní partnera, povedz, čo pre Teba partner znamená ! 8. Ak by malo záujem viac ľudí, oznám krátko, heslovite, o čom chceš hovoriť Ty ! 9. Stráž signály svojho tela !
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA Nepísané taktiky 1. Vystihnúť vhodný čas na výrok. 2. Uznanlivo osloviť partnera, nadviazať na predchádzajúceho rečníka. 3. Vystihnúť vhodnú argumentáciu, na každého neplatí rovnaká. 4. Konfliktné otázky riešiť medzi štyrmi očami.
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA Argumentácia – najprirodzenejšia cesta presviedčania o správnosti
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA • Rady nondirektívneho postupu (Karl Rogers): • Svoj názor nedávaj do popredia ! • Stredom svojich záujmov urob stanovisko druhého ! • 3. Vyvaruj sa častých rečí o sebe ! • 4. Uveď najprv tie argumenty, s ktorými protivník súhlasí ! • 5. Výroky iných kategoricky neodmietaj !
SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA • Rady nondirektívneho postupu (Karl Rogers): • 6. Vyzvi druhého, aby hovoril, snaž sa dozvedieť čo najviac o jeho motívoch, postojoch ! • 7. Keď druhý dohovoril, nereaguj hneď ! • 8. Občas sa začuduj ! • 9. Účinné je zahrnúť ozvenu !
PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA • zvláštny prípad sociálnej komunikácie, • sleduje pedagogické ciele, • vyučovací proces je „kanál“ na prenos informácií, • vzájomná výmena informácií medzi účastníkmi vyučovania, • prostriedok výchovy a vzdelávania.
aktéri: dôležitá je vzájomná spolupráca princípy: PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA
DEFINÍCIE výmena informácií medzi účastníkmi výchovno-vzdelávacieho procesu (Gavora 1988), profesionálna komunikácia učiteľa so žiakom (Leonťjev 1973), prenos informácií, myšlienok, pocitov od jedného človeka k druhému (Sup 1985), základný prostriedok uskutočňovania výchovy a vzdelávania, ktorý umožňuje sprostredkovane v podobe verbálnych a neverbálnych prejavov učiteľov a žiakov realizáciu zvolených cieľov, obsahu, metód a foriem ako prvkov vyučovacieho procesu (Navrátil, Fleischmann, Klimeš 1982),
FUNKCIE • prostriedok realizácie výchovy a vzdelávania, • sprostredkovateľ osobných i neosobných vzťahov, • umožňuje výmenu informácií, skúseností, motívov, postojov, emócií, • formuje všetkých účastníkov pedagogického procesu.
PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA • Kde prebieha? • vyučovacia hodina, • mimoškolské aktivity, • rodina, • neštandardné situácie
PEDAGOGICKÁ KOMUNIKÁCIA Tri roviny: 1. obsahová 2. procesuálna verbálna neverbálna 3. vzťahová • Z hľadiska pripravenosti (Mareš, Křivohlavý 1995): • Komunikácia: • - vopred premyslená a detailnepripravená • - pripravená len rámcovo • - nepripravená
Faktory ovplyvňujúce obsah a spôsoby pedagogickej komunikácie - učebný predmet a konkrétne učivo, - vzdelanostná úroveň žiakov, - osobnosť učiteľa, - očakávania učiteľa voči žiakom, - vzťahy učiteľa a žiakov, - aktivita žiakov, - prijaté pravidlá komunikácie, - použité metódy, prostriedky a formy vyučovania.
SPÄTNÁ VÄZBA V PEDAGOGICKEJ KOMUNIKÁCII TYPY - regulatívna - sociálna - poznávacia - rozvojová - priama - nepriama - zmiešaná
FORMY KOMUNIKÁCIE verbálna neverbálna činom zámerná nezámerná skupinová masová kognitívna afektívna interpersonálna
POUŽITÁ LITERATÚRA Kalhous, Z., Obst, O.: Školní didaktika, Portál, 2002, 448 s., ISBN 80-7187-253-X. Mareš, J.; Křivohlavý, J.: Komunikace ve škole. Masarykova univerzita v Brne, 1995, 212 s., ISBN 80-210-1070-3. Petlák, E.: Didaktika – modernizácia vyučovania, 1987, Nitra, Pedagogická fakulta, 90 s. Průcha, J.: Učení z textu a didaktická informace. Rozpravy ČSAV seš. 6. Praha, Academia 1987. Průcha, J.: Moderní pedagogika. Portál, 2005, 481 s.,ISBN 80-7367-047-X. Schraggeová, M.: Základy efektívnej komunikácie- predpoklad porozumenia medzi ľuďmi. In:Gnoth, M.; Fulková, E. a kol.: Pedagogika I pre neformálnych edukátorov. Učebný text vybraných odborných statí, Združenie neformálnych edukátorov, 1996, ISBN 80-967632-0-2.