Možnosti posúdenia kvality zdravotnej starostlivosti

1. Vplyv medicínskych faktorov na kvalitu života pacientov po obličkovej transplantácii v závislosti od veku Rosenberger J1, Nagyová I2, Madarasová Gecková A2, Roland R1, van Dijk J3, Groothoff JW3 1 Transplantačné oddelenie FNsP, Košice 2 Inštitút humanitných vied, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice 3 Ústav sociálnej medicíny, Univerzita v Groningene, Holandsko

2. Možnosti posúdenia kvality zdravotnej starostlivosti • medicínske ukazovatele • napr. mortalita väčšinou OBJEKTÍVNE • ekonomické ukazovatele • napr. cena vs benefit väčšinou OBJEKTÍVNE • kvalita života • napr. HR-QoL väčšinou SUBJEKTÍVNE

3. Kvalita života • multidimenzionálna konštrukcia • definícia je problematická, lebo by mala obsiahnuť zmysel života ZDRAVIE ŠŤASTIE RODINNÁ POHODA PRACOVNÉ ÚSPECHY PENIAZE

4. Dimenzie kvality života fyzická sociálna ekonomická psychická

5. Kvalita života v nefrológii • mortalita, morbidita, utilizácia zdravotníckych zdrojov a kvalita života patria medzi ukazovatele kvality zdravotníckej starostlivosti • kvalita života je prediktorom iných ukazovateľov nefrologických pacientov • Valderrábano et al. Quality of life in end-stage renal disease patients. Am J Kidney Dis 2001 • Mapes et al. Health-related quality of life as a predictor of mortality and hospitalization: the dialysis outcomes and practice patterns study (DOPPS). Kidney Int 2003 • Philips et al. Quality of life as a predictor of morbidity, mortality, and resource utilisation after solid organ transplant. Transplant Proc 2001 • Moreno et al. Increasing the hematocrit has a beneficial effect on quality of life and is safe in selected hemodialysis patients. J Am Soc Nephrol 2000

6. HR-QoL: transplantácia obličky vs. dialýza • vymiznutie alebo zmiernenie negatívnych symptómov (opuchy, svrbenie) • vyššia výkonnosť • nezávislosť od stroja a zdravotníckeho personálu • pokles obmedzení (čas, pitný režim, diéta) • obavy – strach z rejekcie, infekcie a hospitalizácie • nežiadúce účinky liekov (bolesti, kozmetické efekty, slabosť)

7. Náš súbor • 128 pacientov po Tx obličky • košické a bratislavské transplantcentrum • iba pacienti s funkčným štepom • priemerný vek – 48,6 ± 12,3 roka • 49 žien, 79 mužov • medián času od transplantácie – 28 mesiacov • medián sérového kreatinínu 137,8 μmol/l

8. Metodika • pacienti vypĺňali dotazník SF-36 • z dokumentácie sme vybrali: • vek • pohlavie • typ dialýzy • dĺžka trvania dialýzy • počet hospitalizácií počas dialýzy • počet hospitalizácií po transplantácii • čas od transplantácie • počet akútnych rejekcií • hladina sérového kreatinínu • prítomnosť vybraných komorbidít

9. Štatistika • SPSS 10.1 • lineárna regresia • analýza vplyvu pohlavia, dialyzačných, transplantačných, laboratórnych parametrov a komorbidít na HR-QoL v jednotlivých vekových skupinách • na hodnotenie HR-QoL sme použili jednotlivé subškály dotazníka SF-36

10. Dotazník SF-36 • 36 otázok, pacient krúžkuje odpovede • 8 subškál, 2 sumárne škály physical functioning physical role limitations general health perceptions bodily pain mental health emotional role limitations vitality social functioning PHYSICAL COMPONENT SUMMARY MENTAL COMPONENT SUMMARY

11. Výsledky – SF-36 • priemery pre jednotlivé subškály sú nižšie ako v zdravej populácii (varírujú medzi 59 a 92 %) • najviac sú postihnuté fyzické domény • fyzickýkomponent 55,2 ± 20,9 • mentálnykomponent 60,2 ± 18,5

12. Prediktory lepšieho fyzického komponentu

14. Prediktory lepšieho mentálneho komponentu

15. Záver • kvalita života pacientov po transplantácii obličky je lepšia ako na dialýze, stále však nedosahuje hodnoty zdravej populácie • v skupine mladých pacientov je dobrá funkcia obličky prediktorom dobrej kvality života • v skupine starších pacientov sú rozhodujúce iné faktory, a to najmä komorbidity s nutnosťou hospitalizácie a diabetes mellitus

16. ĎAKUJEM ZA POZORONOSŤ Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu vedy a techniky prostredníctvom finančnej podpory č. APVT-20-028802