KULTÚRNE DEDIČSTVO

1. KULTÚRNE DEDIČSTVO • Významnou súčasťou kultúry každého národa je jeho kultúrne dedičstvo. • Je základom kultúrnej identity a zdrojom kulturnej rozmanitosti, vzájomnej odlišnosti. • Od nepamäti sa uchováva z generácie na gene-ráciu. • Kultúrne dedičstvo patrí všetkým, celému ľudstvu.

2. Kultúrne dedičstvo a tradičná ľudová kultúra • Neoodeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva je tradičná ľudová kultúra • Slovensko bolo v minulosti prevažne poľnohospodárskou krajinou, základom tradičnej ľudovej kultúry je roľnícka kultúra. • Základné spôsoby jej šírenia: ústne podanie a preberanie z generácie na generáciu, napodobňovanie.

3. Tradičná ľudová kultúra Zahŕňa najmä: • folklór hudobný, tanečný, slovesný, hry • mýtológiu • obrady, obyčaje a zvyky • spôsob obživy - tradičné poľnohospodárske postupy, remeselnícke výrobky a technológie • bývanie, staviteľstvo a ľudovú architektúru • rôzne prejavy ľudovej výtvarnej tvorby…

4. Zmeny a premeny TĽK • Prejavy tradičnej ľudovej kultúry sa uchovali v živote súčasnej spoločnosti nerovnomerne. • Existujú regionálne a lokálne odlišnosti – každý kraj iný mrav… Detva svojrázna, vplyv izolovanosti • Prejavy TĽK aj dnes ovplyvňujú bežný život ľudí, sú jeho súčasťou. • Ich formy a podoby sa neustále menia, mnohé tradície ustupujú, hrozí im zánik.

5. Detva a kultúrne dedičstvo • Detva ako predmet záujmu vedy a umenia začiatkom 20. storočia - detvianska maliarska kolónia. • Andrej Sládkovič: DETVAN - Detva nadobudla postavenie istého mýtu a symbolu. • 1. Národpisná výstava českoslovanská v Prahe v roku 1895 – prvé scénické vystúpenie Detvanov

6. Počiatky záujmu o Detvu • Detva a vplyv výtvarných umelcov zač. 20. st. • architekt Dušan Jurkovič • muzeológ Andrej Kmeť • jeho žiak Karol Anton Medvecký, katolícky kňaz, autor monografie Detva - prvá národopisná monografia obce napísaná v slovenskom jazyku, vyšla v Ružomberku v r.1905 • spolky nesúce názvy Detvy, Detvan

7. Snahy o pozdvihnutie Detvy • Významným medzníkom v kultúre a živote obce boli oslavy 300. výročia založenia Detvy v roku 1938. • Program osláv „Detvan od kolísky po hrob“. • Už vtedy zámer vybudovať Dom A.Sládkoviča. • Veľkorysé zámery tej doby, spojené s kultúrnym a hospodárskym povznesením Detvy však prerušila druhá svetová vojna.

8. Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo • Nedostatočná starostlivosť o kultúrne dedičstvo – mnohé hodnoty zanikli, upadali do zabudnutia, vplyvy spriemyselňovania. • Ľudia si neuvedomovali význam týchto hodnôt, považovali ich za prežitok, uprednostňovali modernejšie veci, čo bolo staré nahrádzali novým, modernejším (odev, bývanie, strava..). • Chýbalo usmerňovanie, pestovanie vzťahu k hodnotám. • Tento stav v mnohom pretrváva dodnes.

9. Záujem a starostlivosť o folklór • Rok 1966 - významná etapa v starostlivosti o uchovávanie kultúrneho dedičstva Detvy, vznikli Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, vplyv folklórneho hnutia. • Aktivity boli zamerané najmä na prezentáciu folklórnych prejavov, menej oblasť hmotnej ľudovej kultúry (tradičného staviteľstva a bývania, hospodárenia, tradičných remesiel, zamestnaní a pod…)

10. Osamotená Detva • Detva a jej kultúrne dedičstvo bokom záujmu slovenského muzejníctva a rezortu kultúry. • Na Podpoľaní a Detva chýbal stánok kultúry, zariadenie, ktoré by prezentovalo bohatstvo národopisných hodnôt regiónu.

11. Vznik Podpolianskeho múzea • Podpolianske múzeum, ktoré vzniklo v roku 1994 z podnetu miestnych aktivistov. • Založené bolo Mestom Detva. • Múzeum buduje zbierkový fond, aktivity na podporu uchovávania a dokumentácie kultúrneho dedičstva Detvy a regiónu, jeho histórie a súčasnosti

12. Tradície v živote Detvy • Napriek nedostatočnej starostlivosti sa v živote Detvy dodnes zachovali mnohé prejavy, ktoré patria ku kultúrnemu dedičstvu Detvy a regiónu a sú dodnes dôležitou súčasťou života ľudí miestneho spoločenstva. • Zachovávanie kroja, folklóru – hudby, spevu tanca, piesní, zvykov a obradov, ľudovoumeleckej tvorby prostredníctvom mladej generácie je pre zachovanie kultúrneho dedičstva rozhodujúce.

13. Aktivity na ich zachovanie • Výročné sviatky, tradície nadobúdajú nové podoby a funkcie • Ľudovej hudbe, spevu, tancu sa venujú stovky miestnych aktivistov združovaných vo folklórnych kolektívoch. Ich zásluhou je tento región známy čoraz viac aj vo svete. • Detva – 41 rokov organizátorom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve • Iné folklórne podujatia ako sú napr. Spievanky Iod Poľanou, Rómske spievanky a pod..

14. Dokumentácia prejavov • Stále cChýba mapovanie stavu a dokumentácia folklórnych prejavov, zvykoslovia, nárečia a pod.. • Komplexnejšiemu podchyteniu informácií o stave tradičnej ľudovej kultúry a jej premien sa v rámci Detvy nevenuje žiadna inštitúcia. • Neexistuje dokument ani program, ktorý by komplexnejšie riešil túto starostlivosť na národnej, regionálnej či miestnej úrovni.

15. Architektúra • Významnou súčasťou každej obce mesta, jej obrazu je architektúra. • Pre tradičnú architektúru Detvy bol charakteristický súlad s prírodou, rešpektovanie prírodných materiálov a istých zákonitostí. • Novodobá architektúra Detvy je nesúrodá, zapríčinená nedostatočným usmerňovaním a plánovaním výstavby a rozvoja.

16. Stavby architektúry Zachované len v obmedzenom rozsahu. • klasicistický kostol • budova bývalého obecného úradu • Vagačov dom • budova prvej meštianky • ľudové domy v historickom centre Detvy, s dlhými dvormi • na lazoch usadlosti, ktoré sú základom rozptýleného lazníckeho osídlenia.

17. Archeologická lokalita Chrapková pod Kaľamárkou • Skalná plošina podoby kamenného hradiska, približne 5 km od Detvy nad osadou Stavanisko, • dokumentuje počiatky osídlenia územia. • Sprístupňuje ju turistický náučný chodník. .

18. Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi • Dominanta historického centra Detvy, na Partizánska ul.. • klasicistický z r. 18O3 - 18O4 s oltárnymi neskorobarokovými maľbami a bohato zdobeným interiérom. • okolie kostola zvýšená pamiatková ochrana

19. Ľudové plastiky • Prícestná socha Sv. Jána Nepomuckého Ľudová plastika na južnej strane kostola z obdobia neskorého baroka z roku 1768, Partizánska ul. pred domom č.71. • Prícestná socha Sv. Floriána Ľudová plastika neskorobaroková z 18. storočia, nachádzajúca sa na križovatke ciest Partizánskej a Cintorínskej ulice. • Božia muka - Sládkovičova Ul.

20. Pamätná tabuľa Karolovi Antonovi Medveckému • Tabuľa umiestnená na vonkajšej južnej stene kostola sv. Františka z Assisi, Partizánska ul., venovaná národnému dejateľovi, historikovi, etnografovi, Karolovi Antonovi Medveckému, ktorý pôsobil v Detve ako katolícky kňaz. • Svoje poznatky o Detve, umení a živote jej ľudu zhrnul v monografii Detva, vydanej v roku 1905. Dielo je prvou slovenskou monografiou obce.

21. Cintorín • Religiózny priestor, miesto posledného odpočinku zosnulých, severovýchodne od historického centra Detvy. • Pozoruhodnosťou sú drevené vyrezávané náhrobné kríže, diela miestnych ľudových majstrov. Solitéry staršieho datovania patria medzi kultúrne pamiatky.

22. Kalvária pri cintoríne • Priestor dotvárajúci sakrálne dominanty Detvy. miesto vyhliadky na Detvu, kaplnka z r. 1905 - 1908 v historizujúcom slohu. • Okrem kaplnky a ústredného dreveného kríža sa tu nachádza drobná sakrálna architektúra s nikami a obrazmi krížovej cesty, socha Panny Márie a pri vstupe dom smútku. • Drevené náhrobné vyrezávané kríže, ktoré stratili svoju pôvodnú funkciu, obnovené a inštalované – expozícia.

23. Tradičný detviansky dom, Nám. SNP č. 3: -     Murovaný dom s drevenou vyrezávanou bránou a solárnym motívom na štíte domu je pamiatkou a ukážkou ľudovej architektúry Detvy, tzv. dlhých domov, v ktorých bolo za sebou radených niekoľko bytových jednotiek. V takýchto domoch pôvodne žilo niekoľko spríbuznených rodín. Drevená vyrezávaná brána z roku 1857 je ojedinelou zachovanou pamiatkou drobnej architektúry niekdajšej Detvy (kultúrna pamiatka).

24. Vagačov dom, Partizánska ul.: • Rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. • Jej vznik sa datuje do roku 1787, kedy tu Ján Vagač, rodák zo Starej Turej založil bryndziareň, ktorej výrobky prispeli k menu Detvy a stali sa známe aj v zahraničí, najmä v Rakúsku a Amerike. Dom bol postavený na začiatku 20. storočia a nadstavaný v roku 1930.

25. Amfiteáter • Prírodný amfiteáter v príťažlivom prostredí Detvy. Postavený v  r. 1976. Jedinenčná scéna, čerpajúca námet z ľudového staviteľstva, znázorňujúca výsek z drevenej dediny. Autorom návrhu je Ing. arch. Viliam Gruska. • Miesto s pohľadmi na Poľanu a okolitú krajinu. • Miestokonania medzinárodného folklórneho podujatia - Folklórnych slávností pod Poľanou (druhý júlový víkend) organizovaného v gestorstve mesta Detva.

26. Drevené vyrezávané kríže Prícestné kríže a náhrobné kríže • Sú dielami majstrov drevorezby. Patria k najpozoruhodnejším výtvarným prejavom Detvy. Charakteristický je pre ne polychrómovaný vrubo-rez s rastlinnými a geometrickými ornamentami. • Súčasní majstrI: patri Jozef Krnáč (Detva, Ul. No-vá Ves), Jozef Krnáč (Detva,Krné) Ján Môťovský (Detva, Ul. Jilemnického), Štefan Melich (Detva, Ul. Sládkovičova), Stefan Ľupták (Korytárky).

27. Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne • Súsošie z roku 1952, autorov akademického sochára Jána Hučka a arch. J. Fulhammera, Partizánska ul, Nám. SNP. • Pamätné tabule na Ul. Partizánskej, Ul. Cintorín-skej, v areáli cintorína, hroby a pamätné miesta spojené s vojnovými udalosťami

28. Podpolianske múzeum • Regionálne múzeum Podpoľania, Ul. Partizánska č. 63. • Vzniklo z iniciatívy miestnych zanietencov v roku 1994 a ich snahy o zachovanie kultúrneho dedič-stva Detvy a Podpoľania ako jedného z najvý-znamnejších národopisných regiónov Slovenska. Múzeum čiastočne vypĺňa absenciu takéhoto zariadenia v regióne Jeho zakladateľom a prevádzkovateľom je mesto Detva. • Tel. kontakt: O45 / 5455212, muzeum@orangemail.sk

29. Fujara klenot UNESCO Tradičný ľudový drevený hudobný nástroj tvaru veľkej píšťaly, ornamentálne zdobený vruborezom. 25. novembra 2005 potvrdenie o zápise fujary do zoznamu svetovéhonehmotnéhokultúrneho dedičstva UNESCO (celkovo 43 diel.) Ide o medzinárodné uznanie, ktoré UNESCO priznáva výnimočným formám ľudových a tradičných vyjadrení, akými sú napr. hudba, tanec, národné rituály a mytológia, poznatky a praktiky týkajúce sa prírody a sveta, skúsenosti spojené s tradičnou výrobou, ako i osobitné kultúrne prostredia.

30. Detvianska výšivka • Prejav zručnosti, tvorivosti a výtvarného cítenia miestnych vyšívačiek. • najčastejšie zhotovované technikou vyšívania krivou ihlou na plátne, tyle, zamate. • Výšivka ozdoba detvianskeho kroja • Výšivka má uplatnenie aj v súčasnom spôsobe života (stolové prestierania, obrusy, vankúše, obrázky)

31. Ľudový kroj mužský a ženský • Ľudový odev Detvy, kedysi súčasť každodenného odievania, prechádzal vývojovými zmenami, zachoval sa dodnes. • bohato zdobený výšivkou, s použitím prírodných materiálov • dielom miestnych výrobcov, patrí k lokálnym a regionálnym zvláštnostiam • líši sa generačne, podľa pohlaví, príležitosťami.

32. Folklór • Folklórne prejavy – najmä ľudová hudba, spev, tanec, ľudová slovesnosť rozprávanie, príslovia, porekadlá, hry… • Dodnes sú súčasťou živého kultúrneho dedičstva, uchovávané z generácie na generáciu. • Ich pestovateľmi sú folklórne súbory, skupiny, ľudové hudby a jednotlivci, ale majú svoje väčšie či menšie miesto aj v bežnom živote každého človeka.

33. Obyčaje, zvyky a obrady Sú súčasťou bohatej klenotnice a života Detvy. • Ročné – kalendárne: viažu sa k významným dňom a sviatkom roka • Rodinné – k významným príležitostiam v živote človeka (narodenie, mládenectvo, svadba, úmrtie) • Pracovné – spojené s prácou a pracovnými príležitosťami.

34. Mladí a tradície • pestovať pozitívny vzťah k Detve, kultúrnemu dedičstvu, hrdosť na to, že som Detvan • záujem o vlastné korene, históriu, život predkov • spoznávať a učiť sa ľudové piesne, tance … • detviansky kroj ako prejav príslušnosti k Detve • pokúsiť sa oživiť niečo z tradícií kedysi udržiavaných doma v rodine (urobiť nahrávky spomienok na Mg) • svoje poznatky, zručnosti odovzdávať iným