Vybraný text z Jn

1. Vybraný text z Jn Krátky úvod ku corpus Ioanneum Charakteristika Evanjelia podľa Jána Text Jn 2,1-12 biblicko-teologický komentár

2. Jánovská komunita • Jánovská komunita, resp. Jánovská škola: • (subjekt „my“ v prológu (1,14.16) a v epilógu (21,24)... podľa vzoru antických škôl). V biblistike poznáme termín corpus Ioanneum. Je to spoločné označenie pre Evanjelium podľa Jána, tri Jánove listy a Apokalypsu – Zjavenie sv. Jána • Diskusie sa vedú o autorstve Evanjelia podľa Jána: Mnohí exegéti popierajú, že by apoštol Ján bol priamym autorom štvrtého evanjelia. Zdôvodňujú to literárnymi vlastnosťami tohto spisu. • Niektorí (R. Schnackenburg ) myslia, že pravým autorom je jeden z Jánových učeníkov, • iní zasa (napr. W.G.Kümmel) hovoria o neznámom helenistickom kresťanovi židovského pôvodu z tretej kresťanskej generácie. • Hoci je možné, že posledná redakcia štvrtého evanjelia v dnešnej forme nepochádza bezprostredne od apoštola Jána, ako píše prof. Heriban, treba ho pokladať za pravého autora, lebo obsah a učenie spisu sa zakladá na svedectve Ježišovho učeníka (Jn 19,35; 21;24), ktorý mal popri Petrovi popredné miesto medzi Dvanástimi a v prvotnej Cirkvi.

3. Charakteristika Jn • Už pri bežnom počúvaní úryvkov z Evanjelia podľa Jána pri liturgii ľahko zistíme, že toto evanjelium je iné, ako ostatné tri. Poukázal na to už Klement Alexandrijský v 2. Storočí po Kr. • Záujem o toto evanjelium bol vždy veľký, ako medzi kresťanskými teológmi, tak aj medzi bludármi všetkých storočí. Len v minulom 20. storočí bolo napísané o Evanjeliu sv. Jána asi 7000 monografií. • Teologický zámer autora je vyjadrený v Jn 20,31: „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene“. • Jánovo evanjelium je rozprávaním o zjavení Ježiša Krista s cieľom, aby ľudia v neho uverili a mali život v jeho mene. Toto zjavenie sa nepodáva dogmaticky ale formou drámy v 3 častiach: Príchod JK od Otca, jeho prítomnosť medzi ľuďmi (po 12.kap.) a návrat JK k Otcovi (kap. 13-20).

4. Jn a synoptici • Dôležitým odlíšením Jn od synoptikov je aj to, že Ježiš v Jn neohlasuje Božie kráľovstvo ako u synoptikov, ani ho neilustruje podobenstvami, ale ohlasuje seba samého a Božie kráľovstvo je prítomné v Ňom. (Výnimka: Jn 3,3-8 rozhovor s Nikodémom, kde Ježiš spomína Božie kráľovstvo) • Koncept spásy: spása = večný život. • Iné časové rozloženie - synopticipredstavujú Ježišovu činnosť v rámci jedného roka, Jánovo evanjelium ju rozvrhuje na tri roky.

5. Symbolika • Symbolická reč Jn: Symboly poukazujú na transcendentálnu realitu, ktorú nemožno vyjadriť v termínoch racionálnej logiky (Farkaš). Kristus ako chlieb života, dobrý pastier, svetlo sveta, cesta, pravda a život a pod. • Prvky dualizmu: Ide o špecifický prvok Jánovskej formy príbehu a nemá paralelu v synoptickej tradícii. (človek prichádza zhora, alebo z zdola; narodil sa z tela alebo z Ducha a pod.)

6. Ďalšie príklady dualizmu u Jn • VIERA NEVERA • svetlo temnota • pravda lož • život zomrieť v hriechoch (8,21-24) • byť zhora byť zdola • byť od Boha pochádzať od diabla (8,44-47) • narodený z Ducha narodený z tela (3,6) • počúvať Otca a učiť sa nepočúvať Božie slová (8,47) • prísť k Ježišovi odísť od Ježiša (6,66-67) • vidieť byť slepý (9,39-41) • milovať nenávidieť (15,18-25) • zachovávať Ježišovo slovo nezachovávať (14,23-24) • nesúdený už odsúdený (3,18)

7. Zhrnutie • Od synoptických evanjelií sa Jánovo evanjelium líši štruktúrou, obsahom, štýlom, ako aj teologickým chápaním a výkladov Ježišových činov a slov. • V Jánovom evanjeliu Ježiš zjavuje sám seba (zdôrazňuje sa výrokmi „Ja som“), pričom kladie veľký dôraz na svoj mimoriadny vzťah k Otcovi, najmä v rozlúčkovej reči (13,31-16,33) a vo veľkňazskej modlitbe (17,1-26). • Teologický zámer autora je vyjadrený slovami: „Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.“ (20,31)

8. Symbolická lektúra • Ide o vyjadrenie dvoch skutočností, pričom prvá neanuluje druhú: uzdravenie slepého je reálny zázrak, ktorý však predstavuje Krista ako pravé svetlo; - dvojaký význam • V súvislosti s Jn hovoríme o znameniach (semeion).

9. Jn a synoptická tradícia • Štvrté evanjelium nie je homogénne. Ako iné evanjeliá má dlhší vývinový proces. Jeho autor mu dal síce v štýle a tematike väčšiu jednotnosť, avšak aj on použil asi rôznorodé pramene, ktoré sa udomácnili v starej Cirkvi. Niektoré odseky, napr. tradície o Jánovi Krstiteľovi a predovšetkým dejiny umučenia poukazujú na túto tradíciu, ktorá našla vstup aj do Markovho evanjelia. Tu sa opierajú najstaršie a najmladšie evanjelium o rovnaké cirkevné tradície. (Heriban) • K tomu pristupuje azda vlastný "prameň znamení", v ktorom našiel evanjelista štyri rozprávania o zázrakoch, o ktorých iní evanjelisti nič nevedia, totiž o svadbe v Káne, o uzdravení chorého pri betesdskom rybníku, o uzdravení slepého od narodenia a predovšetkým o vzkriesení mŕtveho Lazára. • Špecifické postavenie v evanjeliu podľa Jána majú prológ (predslov) o Logose (Slove) a rad Ježišových slov "ja som".

10. Jazyk a text Evanjelia • Nápadné sú Ježišove veľké reči a rozhovory, ktoré sa zreteľne odlišujú od kratších výrokov, podobenstiev a slov v iných evanjeliách. V týchto rečiach Jánovho evanjelia jestvuje poväčšine jediná téma, okolo ktorej vždy nanovo krúži úvaha bez toho, aby pritom záležalo vždy na jednom myšlienkovom postupe. • Po prvom dokončení boli k evanjeliu pridané ešte dva texty: perikopa o cudzoložnici a posledná kapitola Jn 21. • Spis je celkom poznačený vierou v Krista. Tieto texty nie sú podávaním správy o jednotlivej udalosti, ale znameniami, ktoré poukazujú na pravdu Božiu.

11. Rozdelenie a obsah spisu • Stavba evanjelia je uzavretá. Možno ho takto členiť – popri prológu a epilógu – na dve veľké časti: • knihu znamení (1,9-12,50) a • knihu utrpenia (13,1-20,31). • knihu utrpenia možno rozdeliť na časť, kde Ježiš hovorí o utrpení svojim učeníkom a na Ježišov návrat k Otcovi cez utrpenie a zmŕtvychvstanie.

12. Podrobnejšie delenie môže byť takéto • 1,1 - 18 PROLÓG: Hymnus na "Slovo, ktoré sa stalo telom" (gréc. lógos) • 1,19 - 12,50 1. JADRO: Ježišovo účinkovanie vo svete. Jeho zjavenie seba. • 1,19 - 2,12 Prvý týždeň: Krstiteľ, povolanie, Kána (prvé znamenie) • 2,13-25 Čistenie chrámu • 3,1-20 Reč zjavenia u Nikodéma • 4,1-42 Zjavenie seba v rozhovore so Samaritánkou • 4,43-54 Uzdravenie syna kráľovského úradníka (druhé znamenie) • 5 Uzdravenie chorého pri betesdskom rybníku • 6 Nasýtenie piatich tisícov, kráčanie po mori, reč o chlebe • 7 Ježišovo zjavenie seba na sviatok Stánkov • 8,1-11 Ježiš a cudzoložnica (neskoršia vsuvka) • 8,12-59 Ježiš, Svetlo sveta, výmena názorov so Židmi • 9 Uzdravenie slepého od narodenia • 10 Reč o pastierovi • 11 Vzkriesenie Lazára • 12 Pomazanie v Betánii, zhrnutie ohlasovania • 13,1 - 17,26 2. JADRO: Ježišovo zjavenie seba v kruhu svojich • 13,1-30 Posledná večera, umývanie nôh, zrada • 13,31 - 16,33 Rozlúčkové reči • 17 Ježišova veľkňazská modlitba • 18,1 - 20,31 3. JADRO: Ježišov návrat k Otcovi • 18 - 19 Umučenie • 20 Vzkriesenie, zjavenie, 1. záverečné slovo • 21 Zjavenie pri Tiberiadskom jazere, príkaz Petrovi, 2. záverečné slovo (neskorší dodatok)

13. Jánova kristológia • Uprostred evanjelia stojí postava Ježiša. Pritom evanjelistu zaujíma viac, kto je Ježiš, ako to čo niekedy skôr povedal a urobil. • Od začiatku sa zdôrazňuje Ježišova božská vznešenosť. On je večné Slovo Otca, ktoré zostupuje z neba a stáva sa telom. Ako Syn Boží prichádza na svet, aby všetci, čo v neho uveria, neboli zatratení. Po svojom zjavení, ktoré nie je spoznané svetom, ale azda jeho učeníkmi, vracia sa späť k svojmu Otcovi. Svojim dáva podiel na životnom spoločenstve, ktoré ho spája s Otcom. On sám otvára prístup k Bohu. Lebo on je Cesta, Pravda a Život. • Svoje sebazjavenie uvádza často obraznými rečami s "ja som", ktorými vyslovuje svoju hodnosť i svoje prisľúbenia. • Mocné skutky Ježišových znamení sú vyrozprávané predovšetkým preto, že dovoľujú zažiariť jeho Božskej vznešenosti. • Vo veľkej rozlúčkovej reči dáva Ježiš svojim odkaz svojho života. • Nakoniec je "vyvýšený" na kríž. Jeho umučenie je dokončením jeho konania a súčasne jeho oslávením, ktoré je dokonalé vo vzkriesení.

14. Text Jn 2,1-12 • Biblický text: Na tretí deň bola v KáneGalilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!" Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: "Naplňte nádoby vodou!" A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: "Teraz načrite a zaneste starejšiemu!" A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: "Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz." Toto urobil Ježiš v KáneGalilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho. (Text SSV)

15. Biblickoteologický komentár • Ján opisuje Ježišov prvý zázrak v KáneGalilejskej – premenenie vody na víno. Tento príbeh je mimoriadne myšlienkovo bohatý. Evanjeliová správa o svadbe v KáneGalilejskej hovorí o udalosti, v ktorej sa Ježiš po prvý raz prejavil vo svojej božskej moci. Preto sa táto udalosť liturgicky slávi – po sviatku Troch kráľov a sviatku Pánovho krstu – ako tretí zorný uhol slávenia tajomstva zjavenia Pána. • Vv. 1-2: Správa o „treťom dni“ nadväzuje na sekvenciu „dní“ a udalostí vyjadrených v 1. kapitole. Ide zrejme o štrukturálne členenie predchádzajúcich udalostí (Jn 1 – 2), v ktorých evanjelista hovorí o Jánovi Krstiteľovi (1,29), o povolaní prvých učeníkov (1,35), o povolaní Filipa a Natanaela (1,43). Potom nasleduje prvý zázrak, ktorý Ján uvádza výrazom „na tretí deň“ (2,1). Jednotlivé „dni“ teda pravdepodobne predstavujú istú gradáciu deja smerom k „tretiemu dňu“, v ktorom Ježiš urobil svoje prvé znamenie a učeníci uverili v neho.

16. Biblickoteologický komentár • Autor hneď na začiatku spomína Ježišovu Matku, ktorú tým dáva čitateľovi do pozornosti, pretože na celej udalosti prvého znamenia práve ona má veľký zástoj. Učeníci sa tu spomínajú skôr ako pasívni pozorovatelia, ale práve im je akoby určené toto evanjelium, učeníci sa stávajú vlastným a priamym objektom Ježišovho prvého znamenia jeho božstva. • Podľa rabínskeho židovstva dňami svadby boli streda a štvrtok. Svadba spočívala v tom, že priatelia ženích priviedli nevestu v procesii do ženíchovho domu. Svadba trvala obyčajne 7 dní. (Sdc 14,12) • Táto svadba sa konala v Káne. Odtial pochádzal aj Natanael o ktorom sa hovorilo v závere 1. kap. Jn. Slovo Kána znamená „stvoriť“ „získať“. „získaný ľud“, „Bohom stvorený ľud“.

17. Biblickoteologický komentár • Bola tam aj Ježišova Matka. V Jn Mária nikdy nie je označená menom. (apokryfy hovoria, že bola ženíchovou tetou). Jej veta „Nemajú vína... „je významná, pretože obracia pozornosť jednak na novomanželov, jednak na konkrétnu oblasť, v ktorej sa ocitli títo mladí ľudia v núdzi. Ježišova odpoveď je však ešte tajomnejšia: „Čo mňa a teba do toho, žena?“ Ešte neprišla moja hodina. Otázka nám pripadá ako určité zahriaknutie Márie. Je to však iba náš dojem vzhľadom na náš spôsob vyjadrovania. Dalo by sa azda povedať, že tu ide o otázku, nad ktorou treba meditovať spôsobom: aký priestor tu vzniká pre vstup do udalosti zo strany Márie a Ježiša? • Panna Mária však posúva udalosti ešte o ďalší krok dopredu, keď hovorí posluhujúcim: Urobte všetko, čo vám povie!Mária ihneď vstupuje do tohto priestoru, nad ktorým pozýva evanjelista meditovať čitateľa. Je to aj veta Panny Márie, ktorá charakterizuje celý jej spásny zástoj od zvestovania až po umučenie a zmŕtvychvstanie Pána... Celá mariánska úcta by sa dala zahrnúť do tejto jedinej vety Panny Márie.

18. Biblickoteologický komentár • Nemajú vína. Na núdzu upozornila práve Ježišova matka a tak stála pri zrode viery Ježišových učeníkov. • Víno symbolizuje nový poriadok spásy. U synoptikov máme ešte bohatšie rozvinutú symboliku vína: nové víno do nových mechov – to znamená že nová kresťanská komunita musí nájsť nové formy, ktorými by vyjadrila realitu v ktorej žije. • Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina. Ježiš oslovuje svoju matku titulom žena, čo v tej dobe bolo bežné a nie hanlivé. Navyše Mária je v tomto úryvku 4x označená ako Ježišova matka. „Hodina“ môže byť buď hodina prvého zázraku, alebo hodina utrpenia na kríži. Navyše toto miesto je veľmi ťažké na exegézu. V gréckom texte nie je interpunkcia.

19. Biblickoteologický komentár • Urobte všetko, čo vám prikáže – tu sa ukázala sila viery Márie. Kamenné nádoby na očisťovanie umiestnené v dome neboli nezvyklé, používali sa na domáce očisťovanie rúk, nôh alebo nádob a i. Bývali z pálenej hliny. Nie sú vylúčené ani kamenné nádoby, evanjelista tu hovorí práve o takýchto nádobách. Každá z nich mohla obsahovať pri kompletnom naplnení okolo 100 litrov. Premeneného vína teda mohlo byť okolo 600 litrov. Starejší, ktorý tu vystupuje, bol obyčajne niektorý z príbuzných novomanželov a jeho úlohou bolo starať sa o dostatok všetkého potrebného na stoloch. • 6 kamenných nádob – počet 7-1=6 symbol židovskej nedokonalosti. Ale aj počet učeníkov, ktorí uverili v neho (Ondrej a Jakub, Šimon a Ján (získaní bratia) a Filip a Natanael). • Dve až tri miery – miera (bat) asi 40 litrov – teda Ježiš premenil asi 400 až 700 l vína. Dostatok vína, radosti – symbol mesiášskej doby.

20. Biblickoteologický komentár • Dobré víno je symbolom evanjelia a pravdy. • Vv. 9-10: V týchto veršoch evanjelista kladie dôraz na Ježišovu diskrétnosť, pretože tento zázrak vykonal takmer nebadane. Zrejme iba posluhujúci, Matka Mária a učeníci – a môžeme sa domnievať, že aj mladomanželia – poznali pravé pozadie tohto zázraku. Starejší sa domnieval, že mladomanželia pripravili pre svojich hostí milé prekvapenie, keď výrazne lepšie víno, než to, čo bolo doteraz, ponúkli až na konci svadobnej hostiny. Výraz zachoval dobré víno až doteraz upozorňuje čitateľa na nezvyčajný priebeh udalosti: akoby tu išlo o vyjadrenie starejšieho na adresu Ježiša, ktorý je pravým biblickým ženíchom a ktorý zachoval (gr. tereo = zachovať, držať pod dozorom...) dobré víno až pre plnosť časov... • Vskutku, židovskí rabíni mali rozvinutú teóriu o mesiášskom víne, ktoré dostali prarodičia, ale im to víno uškodilo, nezvládli ho. Preto ho Boh ukryl až pre mesiášske časy. Teraz ho opäť prináša a evanjelista svojím vyjadrením naráža na túto rabínsku tradíciu. Ide teda o „víno“ evanjelia, ktoré priniesol Ježiš a pre ktoré je ľudstvo konečne zrelé, aby ho prijalo a zvládlo... • V. 11: Ťažiskovými výrazmi tohto záverečného verša sú: znamenie (gr. semeion), Božia sláva a viera učeníkov. Božia sláva sa uskutočňuje v prekypujúcej priazni voči ľuďom, ktorí sú v núdzi. Viera učeníkov je veľkolepým Božím triumfom a začiatkom definitívneho víťazstva, ktoré zavŕši Ježiš svojím oslávením.

21. Biblickoteologický komentár • Prvé zo znamení – u Jn ich máme 7: • 1.premenenie vody na víno, • 2. uzdravenie syna kráľovského úradníka, • 3. uzdravenie chorého pri Betsatskom rybníku, • 4. zázračné rozmnoženie chlebov, • 5. chodenie po mori, • 6. uzdravenie slepého od narodenia a • 7. vzkriesenie Lazára • Ježiš zjavil svoju slávu: toto zjavenie slávy spočíva v tom že milosť Božia „stvorila“ veriacich ľudí! Jeho učeníci uverili v neho.

22. Biblickoteologický komentár • Po uvedomení si týchto skutočností budeme isto trochu viac rozumieť napríklad aj tajomstvu Ruženca svetla: „Ježiš, ktorý na svadbe v Káne zjavil seba samého svetu...“

23. Sv. Ján evanjelista Ďakujem za pozornosť!