Paul Verlaine

1. Paul Verlaine & Jean-NicolasArthur Rimbaud Michaela Bucková, II.A

2. Životopis:Paul Verlaine • francúzsky básnik, predstaviteľ symbolizmu. • Narodil sa 30. marca 1844 v Metz, študoval v Paríži, neskôr sa stal úradníkom na radnici. • V roku 1870 sa oženil s M. Mautéovou- venoval jej ľúbostné básne Dobrá pieseň (V roku 1872 sa rozvádza zo svojou manželkou.Ako jeden z bodov žiadosti o rozvod uviedla, že jej chcel Verlaine zapáliť vlasy a surovo ju udrel do tváre. ) • Po komúne 1871 sa spriatelil s Arthurom Rimbaudom. Ich priateľský vzťah postupne prerástol až do intímneho, sprevádzaného búrlivými scénami a žiarlivými výstupmi (V Bruseli na Rimbauda Verlaine po jednej z častých hádok opitý vystrelil, trafil ho do ruky, za čo ho odsúdili na dva roky väzenia.) • Potom, ako učil francúzštinu v Anglicku a na katolíckom kolégiu v Paríži sa pokúšal o vedenie farmy. Skrachoval a po roku 1883 upadol do takej biedy, že takmer umrel hladom. Jeho podlomenému zdraviu vôbec neprospieval alkohol, ktorý tak často pil a doslova žobrácke ubytovanie – malá izbička v Latinskej štvrti. • Posledný raz vydýchol 8. januára1896 v Paríži, pochovaný je na cintoríne Batignolles. Povedal: ,,Opíjam sa, aby som si zachoval povesť.´´

3. Tvorba: ZBIERKY:•Saturnské básne-napísaná v období, ktoré sám označuje ako kritické, a v ktorom v sebe po prvýkrát objavil básnika -Prejavuje sa tu typická citovosť;uplatnili sa v nej poetické postupy parnasizmu i vplyv Charlesa Baudelaira (no práve v nej sa po prvý raz v sústredenej podobe objavujú básne vyvolávajúce zvukovú predstavu -„melodické piesne“. Ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej.Popri lyrických, krajinomalebných polohách sa tu uplatnili aj motívy lásky, smútku, túžby.) •Galantné slávnosti-inšpirovaná Watteauovými rokokovými obrazmi

4. •Romance bez slov- vrcholom jeho tvorby a zároveň jeho najmelodickejším dielom - zahrňuje cez 20 básní rozdelených do štyroch oddielov: • V prvom oddiele Zabudnuté drobnéárie využíva tvar piesne na vyjadrenie intímnych citov. • V druhom oddiele Belgická krajina pretvára dojmy z ciest do elipticky budovaných obrazov charakterizujúci vzťah básnického subjektu a okamžitého citového rozpoloženia subjektu. • Tretí oddiel Birds in the Nights je monológom odrážajúcim zložitú situáciu autorovho intímneho života. • Štvrtý oddiel Akvarely je poznamenaný atmosférou anglického pobytu a tvarovo sa blíži druhému oddielu. Každá báseň predstavuje rytmicky i stroficky odlišný celok. • Verlaine proti parnasistickému kultu formy uplatňoval citovú bezprostrednosť a využitie hudobných prostriedkov verša, čím výrazne zasiahol do metrického a rýmového systému (asonancie).

5. Ďalšie zbierky: • Múdrosť • Božská láska (vyšla v slovenčine) • Prekliati básnici (vyšla v slovenčine) Prozaické diela: • Moje nemocnice • Moje väzenia • Vyznania

6. Životopis:Jean-Nicolas Arthur Rimbaud • francúzsky básnik francúzskeho symbolizmu, jeden z tzv. Prekliatych básnikov, jeden zo zakladateľov modernej poézie vôbec • Narodil sa 20.októbra 1854v Charleville • Bol synom kapitána pechoty, ktorý opustil rodinu, keď mal malý Arthur 6 rokov. Jeho a ďalších troch súrodencov vychovávala prísna matka. • Keď mal 8 rokov, napísal do svojho školského zošita toto: Slnko, pozemská pochodeň, haslo vysielajúc zo svojho ohnivého telesa posledné a slabé svetlo, ktoré napriek tomu umožňovalo vidieť zelené lístie stromov, malé kvety, ktoré vädli a obrovské vrcholy borovíc, topoľov a storočných dubov… Čerstvý vietor pohyboval lístím stromov šumotom podobným šumotu strieborných vôd potoka, ktorý tiekol okolo mojich nôh… Papradie ohýbalo svoje zelené čelo pred vetrom…. • V tej dobe bol Rimbaud tak hlboko veriaci človek, že keď raz videl, ako sa veľkí chlapci špliechali pri odchode z kaplnky svätenou vodou, vrhol sa na nich a bil a driapal hlava-nehlava. Týmto súbojom si vyslúžil nadávku „ten hajzel pobožný“.

7. Keď študoval na strednej škole,jeho latinské verše vyšli v bulletineAkadémie v Douai. • Po škandále v Bruseli (1873), prestal úplne pracovať • Bojoval v koloniálnom vojsku, dezertoval. Prešiel celú Somálsku púšť a nakoniec sa usadil v Harrare(V roku 1887, keď prišiel do Káhiry, mal už úplne šedivé vlasy.Mal len 33 rokov!) • 10. novembra 1891 v Marseille podľahol rakovine(Želal si byť pochovaný v Adene-v Jemene na brehu mora, na príkaz matky však telo prenášajú do Charleville)

8. Tvorba: • Poésies [Básne] • Illuminations [Iluminácie] • Une saison en enfer [Pobyt v pekle] • Derniers vers [Posledné verše] • Album zutique [Album Zutique] • Les Stupra • Oeuvres [Dielo] - neskoršia zbierka

9. Najvýznamnejšia báseň je OPITÁ LOĎ (alebo Opitý koráb -fr. Le bateau ivreje): Ústredným symbolom básnickej skladby je koráb, ktorý sa zmieta po riekach a moriach, tento obraz je rozvíjaný v jednom kuse. Koráb je obrazom samotného básnikovho subjektu. Bezstarostne odpútaná loď vpláva do vzdutých vĺn vnútorného dobrodružstva, jej plavba sa stáva triumfom sna, rozbúreným snímaním pohybu, farieb, rozpútaných živlov, až nakoniec sa búrka utíši, halucinácia prestáva, „vodou opitý vrak“ malátnie a lyrický hrdina túži po návrate. Dochádza k vytriezveniu a precitnutiu. Výbuch oslobodenej imaginácie vedie teda nakoniec k únave, deuilúzii a k rezignovanému úľavnému spočinutiu v každodennej mláke. Toto hľadanie neznámeho sveta, ktoré je zároveň únikom z praktickej reality (hoci ho možno tiež formulovať ako hľadanie slobody, ideálu či zmyslu poézie) vyúsťuje do zistenia nemožnosti „zmeniť život“. Ideál sa stáva ilúziou. Táto báseň je akoby predzvesťou budúceho Rimbaudovho dobrodružného osudu - jeho blúdenie svetom a definitívny návrat k „starým múrom Európy“. (Keďže báseň vznikla 4 mesiace po potlačení Parížskej komúny, nájdeme v nej narážky na hromadné deportácie komunardov - samozrejme, nakoľko bol Rimbaud symbolista, nevie sa to isto.)

10. KONIEC