100 likes | 270 Views
Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme. prof. Ing. Libuša Radková, PhD. VŠ Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Kultúra chudoby. Pojem sa začal používať v r. 1965 v tzv. Moynihanovej správe, neskôr ho použil antropológ Oscar Lewis (1996, 1998).
E N D
Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme prof. Ing. Libuša Radková, PhD. VŠ Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o.
Kultúra chudoby • Pojem sa začal používať v r. 1965 v tzv. Moynihanovej správe, neskôr ho použil antropológ Oscar Lewis (1996, 1998). • Podľa jeho definície chudoba vytvára taký tlak na občanov, že sa objavujú určité vzorce správania, ktoré sú charakteristické natoľko, že možno hovoriť o „kultúre chudoby.“ Neplatí to pre všetkých príslušníkov nižšej triedy.
Pre kultúru chudoby je charakteristický silný pocit marginality, bezmocnosť, závislosť a pocit vykorenenia – cíti sa byť cudzincom vo vlastnej krajine. Znaky typické pre kultúru chudoby sú podobné v chudobných komunitách na celom svete, hoci samotní chudobní si to neuvedomujú – či už sú to chudobné komunity v Bronxe, v Minneapolis, v komunitách prisťahovalcov zo severnej Afriky vo Francúzsku alebo v rómskych osadách na východe Slovenska.
Hoci kultúra chudoby ako teória bola podrobená od svojho vzniku kritike, v ostatných rokoch sa objavujú jej ďalší zástanci. V inej podobe spracovala svoje výskumy chudoby Dr. Ruby Payne a hovorí o koncepte generačnej chudoby vo svojom diele Mosty z chudoby.(Payne, De Vol, Smith, 2010), kde ponúka aj východiská.
Charakteristika kultúry chudoby: • Rodičia sú benevolentnejší vo výchove – zároveň majú dispozíciu správať sa autoritatívne • Deti v kultúre chudoby majú silne odlišnú orientáciu v živote, absencia detstva, skoré začiatky sexuálneho života • Voľné zväzky alebo konsenzuálne manželstvá, často žena ako hlava domácnosti, absencia muža • Fatalizmus – čo bude, bude, nemôžem to zmeniť • Nízka ochota „odložiť uspokojenie“ – život v prítomnosti • Slabý záujem o formálne vzdelanie
Kritici konceptu kultúry chudoby vytýkali, že bremeno zmeny sa kladie na „obeť“, nie na spoločnosť. Boli pokusy pomôcť chudobným zvonka, v rámci systému, keďže príčiny treba hľadať v zlyhaní systému, ale málo úspešné. Úspešnejšie boli snahy zmeniť situáciu zdola- zmenou správania jednotlivcov a rodín.
Dôsledky príslušnosti ku kultúre chudoby • Vzdelanie – väčšina chudobných má len základné vzdelanie, hoci dobré pracovné pozície vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Chudobní si nemôžu dovoliť univerzitné vzdelanie a štipendiá sú len pre vynikajúcich. • Zdravotná starostlivosť – chudobní sú chorí častejšie a dlhšie • Platy – zamestnávatelia sa snažia držať platy čo najnižšie, najviac sú znevýhodnení chudobní so základným vzdelaním • Životné príležitosti: prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, participácii na politike, k súdnemu systému spravodlivosti je limitovaný • Známosti a sobáše – príležitosť stretnúť sa len s príslušníkmi svojej triedy
Socializácia – vlastná trieda vytvára hodnoty a normy –ako sa ľudia chovajú v škole a v zamestnaní (nezávislosť vs konformita) • Zdravie – čím vyššia trieda, tým vyššia dĺžka života, chudobní majú vyššiu detskú úmrtnosť a chorobnosť. Počet mentálnych ochorení sa tiež zvyšuje v chudobe, vysoká miera stresu. • Formálne vzdelanie – trieda determinuje kvalitu učiteľov a náplne vzdelania, učitelia pochádzajú z vyššej vrstvy a „lepšie spolupracujú s rovnakými študentmi. Úroveň škôl v chudobných komunitách je nízka. Slabé predpoklady pokračovať na VŠ. • Politické správanie a účasť na voľbách – nízka účasť • Trestné činy – viac v pozornosti spoločnosti a častejšie sú aj trestaní • Perspektíva – menej optimizmu o budúcnosti, neschopnosť vyštudovať a zamestnať sa, neschopnosť zaobstarať si potrebné veci
Literatúra: • Banfield, Edward C. 1974 The Unheavenly City Revisited. Boston, Little, Brown • Charon, Joel1987 The Meaning of Sociology: A Reader. Englewood, CA: Prentice hall. • Eitzen, D. Stanley and Maxine Baca-Zinn. 2003 Social Problems. (9th Ed.) Boston: Allyn and Bacon. • Farley, John E.2000 Majority - Minority Relations. (4th Ed.) Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall • Jensen, Arthur R.1969 "How Much Can We Boost IQ and Scholastic Achievement?" Harvard Educational Review, 39 (Winter):1-123. • 1980 Bias in Mental Testing. New York: Free Press • Kendall, Diana. 1998 Social Problems in a Diverse Society. Boston: Allyn and Bacon. • Lewis, Oscar1965 La Vida. New York: Random House. • Payne, R.K., DeVol, P., Smith, T., D. 2010. Mosty z chudoby. Stratégie pre profesionálov a komunity. Košice: Equilibria. 293 s. • Payne, R.K., 1996. A framework for understanding poverty. USA: aha! Proces, 199 s.. • DeVol, P.E., 2010. Napredovanie vo svete, ktorý sotva prežíva. Budovanie zdrojov pre zlepšenie kvality života. Košice: aha! Process, Inc. 144 s.