1 / 9

Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme

Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme. prof. Ing. Libuša Radková, PhD. VŠ Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Kultúra chudoby. Pojem sa začal používať v r. 1965 v tzv. Moynihanovej správe, neskôr ho použil antropológ Oscar Lewis (1996, 1998).

winola
Download Presentation

Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Kultúra chudoby ako ju väčšinou nepoznáme prof. Ing. Libuša Radková, PhD. VŠ Zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o.

  2. Kultúra chudoby • Pojem sa začal používať v r. 1965 v tzv. Moynihanovej správe, neskôr ho použil antropológ Oscar Lewis (1996, 1998). • Podľa jeho definície chudoba vytvára taký tlak na občanov, že sa objavujú určité vzorce správania, ktoré sú charakteristické natoľko, že možno hovoriť o „kultúre chudoby.“ Neplatí to pre všetkých príslušníkov nižšej triedy.

  3. Pre kultúru chudoby je charakteristický silný pocit marginality, bezmocnosť, závislosť a pocit vykorenenia – cíti sa byť cudzincom vo vlastnej krajine. Znaky typické pre kultúru chudoby sú podobné v chudobných komunitách na celom svete, hoci samotní chudobní si to neuvedomujú – či už sú to chudobné komunity v Bronxe, v Minneapolis, v komunitách prisťahovalcov zo severnej Afriky vo Francúzsku alebo v rómskych osadách na východe Slovenska.

  4. Hoci kultúra chudoby ako teória bola podrobená od svojho vzniku kritike, v ostatných rokoch sa objavujú jej ďalší zástanci. V inej podobe spracovala svoje výskumy chudoby Dr. Ruby Payne a hovorí o koncepte generačnej chudoby vo svojom diele Mosty z chudoby.(Payne, De Vol, Smith, 2010), kde ponúka aj východiská.

  5. Charakteristika kultúry chudoby: • Rodičia sú benevolentnejší vo výchove – zároveň majú dispozíciu správať sa autoritatívne • Deti v kultúre chudoby majú silne odlišnú orientáciu v živote, absencia detstva, skoré začiatky sexuálneho života • Voľné zväzky alebo konsenzuálne manželstvá, často žena ako hlava domácnosti, absencia muža • Fatalizmus – čo bude, bude, nemôžem to zmeniť • Nízka ochota „odložiť uspokojenie“ – život v prítomnosti • Slabý záujem o formálne vzdelanie

  6. Kritici konceptu kultúry chudoby vytýkali, že bremeno zmeny sa kladie na „obeť“, nie na spoločnosť. Boli pokusy pomôcť chudobným zvonka, v rámci systému, keďže príčiny treba hľadať v zlyhaní systému, ale málo úspešné. Úspešnejšie boli snahy zmeniť situáciu zdola- zmenou správania jednotlivcov a rodín.

  7. Dôsledky príslušnosti ku kultúre chudoby • Vzdelanie – väčšina chudobných má len základné vzdelanie, hoci dobré pracovné pozície vyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Chudobní si nemôžu dovoliť univerzitné vzdelanie a štipendiá sú len pre vynikajúcich. • Zdravotná starostlivosť – chudobní sú chorí častejšie a dlhšie • Platy – zamestnávatelia sa snažia držať platy čo najnižšie, najviac sú znevýhodnení chudobní so základným vzdelaním • Životné príležitosti: prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, participácii na politike, k súdnemu systému spravodlivosti je limitovaný • Známosti a sobáše – príležitosť stretnúť sa len s príslušníkmi svojej triedy

  8. Socializácia – vlastná trieda vytvára hodnoty a normy –ako sa ľudia chovajú v škole a v zamestnaní (nezávislosť vs konformita) • Zdravie – čím vyššia trieda, tým vyššia dĺžka života, chudobní majú vyššiu detskú úmrtnosť a chorobnosť. Počet mentálnych ochorení sa tiež zvyšuje v chudobe, vysoká miera stresu. • Formálne vzdelanie – trieda determinuje kvalitu učiteľov a náplne vzdelania, učitelia pochádzajú z vyššej vrstvy a „lepšie spolupracujú s rovnakými študentmi. Úroveň škôl v chudobných komunitách je nízka. Slabé predpoklady pokračovať na VŠ. • Politické správanie a účasť na voľbách – nízka účasť • Trestné činy – viac v pozornosti spoločnosti a častejšie sú aj trestaní • Perspektíva – menej optimizmu o budúcnosti, neschopnosť vyštudovať a zamestnať sa, neschopnosť zaobstarať si potrebné veci

  9. Literatúra: • Banfield, Edward C. 1974  The Unheavenly City Revisited.   Boston, Little, Brown • Charon, Joel1987 The Meaning of Sociology: A Reader. Englewood, CA: Prentice hall. • Eitzen, D. Stanley and Maxine Baca-Zinn. 2003  Social Problems. (9th Ed.) Boston: Allyn and Bacon. • Farley, John E.2000 Majority - Minority Relations. (4th Ed.)  Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall • Jensen, Arthur R.1969  "How Much Can We Boost IQ and Scholastic Achievement?"  Harvard Educational Review, 39 (Winter):1-123. • 1980 Bias in Mental Testing.  New York:  Free Press • Kendall, Diana. 1998 Social Problems in a Diverse Society. Boston: Allyn and Bacon. • Lewis, Oscar1965 La Vida. New York: Random House. • Payne, R.K., DeVol, P., Smith, T., D. 2010. Mosty z chudoby. Stratégie pre profesionálov a komunity. Košice: Equilibria. 293 s. • Payne, R.K., 1996. A framework for understanding poverty. USA: aha! Proces, 199 s.. • DeVol, P.E., 2010. Napredovanie vo svete, ktorý sotva prežíva. Budovanie zdrojov pre zlepšenie kvality života. Košice: aha! Process, Inc. 144 s.

More Related