1 / 18

Trvalo udržateľný rozvoj

Trvalo udržateľný rozvoj. Program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivosti o životné prostredie sveta s výhľadom do 21. storočia bol prijatý ako Agenda 21 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), známej tiež ako Summit Zeme, v Rio de Janeiro v roku 1992.

woody
Download Presentation

Trvalo udržateľný rozvoj

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Trvalo udržateľný rozvoj Program trvalo udržateľného rozvoja a všestrannej starostlivosti o životné prostredie sveta s výhľadom do 21. storočia bol prijatý akoAgenda 21 na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), známej tiež ako Summit Zeme, v Rio de Janeiro v roku 1992. Trvalo udržateľný rozvoj (TUR) – rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovať požiadavky súčasnej generácie bez toho, aby sa ohrozovali možnosti budúcich generácií napĺňať ich vlastné potreby. Aspekty: ekonomický sociálny environmentálny

  2. Princípy trvalo udržateľného obhospodarovania lesov (TUOL) – konferencie ministrov o ochrane lesov: • 1991 Štrasburg • 1993 Helsinki • Rezolúcie H1 “Všeobecné smernice pre trvalo udržateľné obhospodarovanie európskych lesov” • Rezolúcie H2 “Všeobecné smernice pre zachovanie biodiverzity európskych lesov.” • 1998 Lisabon • Rezolúcia L2 „Paneurópske kritériá, indikátory a vykonávacie smernice pre trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“ • Príloha1 rezolúcie L2 „Paneurópske kritériá a ukazovatele trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“ • 2002 Viedeň Trvalo udržateľné obhospodarovanie je proces umožňujúci lesu plniť teraz aj v budúcnosti zodpovedajúce ekologické, sociálne a ekonomické funkcie nielen na miestnej, ale aj národnej a globálnej úrovni a to bez negatívneho dopadu na ostatné ekosystémy. Dokladom trvalo udržateľnosti je certifikát potvrdzujúci súlad hospodárenia s medzinárodnými konvenciami a požiadavkami kladenými na obhospodarovanie lesov.

  3. Základný princíp TUOL „Lesné zdroje a lesná pôda by mali byť trvalo obhospodarované tak, aby vyhovovali sociálnym, ekonomickým, ekologickým, kultúrnym a duchovným potrebám ľudstva súčasnej a budúcich generácií“. Pan-európske kritéria TUOL Kritérium 1: Udržanie a náležité zvyšovanie lesných zdrojov a ich prínosov pre globálne uhlíkové cykly Kritérium 2: Udržanie zdravotného stavu a vitality lesných ekosystémov Kritérium 3: Udržanie a podpora produkčných funkcií lesov (drevných a nedrevných) Kritérium 4: Udržanie, záchrana a vhodné zvýšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch Kritérium 5: Udržanie a vhodné zvýšenie ochranných funkcií v lesnom hospodárstve (najmä pôda a voda) Kritérium 6: Udržanie ostatných sociálno-ekonomických funkcií a podmienok

  4. Certifikácia v lesníctve a DSP Certifikácia • Proces - overenie skutočnosti o pôvode dreva a ostatných lesných produktov a následne vystavenie certifikátu, ktorý potvrdzuje tento pôvod. Cieľ certifikácie lesov • Podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov • Uspokojovanie potrieb zákazníkov • Nástroj marketingu Význam certifikácie • Identifikácia pôvodu dreva • Ekonomický nástroj trhu

  5. Motívy pre certifikáciu • Producenti drevnej suroviny - ekonomický efekt - zvýšenie biodiverzity - sprístupnenie trhov • Spracovatelia dreva - plnenie požiadaviek trhu • Spotrebitelia - podpora ekologického obhospodarovania • Vlády - nákup dreva pre verejné účely z TU zdrojov • Nevládne organizácie - určenie zodpovednosti za hospodárenie Prečo certifikovať? • Rozvíjanie koncepcie spoločenského marketingu • Prístup k trhom • Imidž firmy • Dobré meno a dôveryhodnosť firmy • Cenové zvýhodnenie na trhu • Prepojenosť subjektov trhu a zlepšený marketing

  6. Druhy certifikácie • certifikácia trvalo udržateľného obhospodarovania v lesov (TUOL) (certifikácia systému riadenia) – pre LH Certifikát TUOL potvrdzuje, že drevo a nedrevné produkty, ktoré pochádzajú z certifikovaného územia boli vyprodukované pri dodržiavaní princípov TUOL • certifikácia spotrebiteľského reťazca (C-o-C) (certifikácia produktov) – pre obchodníkov a DSP Certifikát C-o-C potvrdzuje, že drevná surovina, ktorá sa nachádza vo výrobkoch z dreva pochádza z lesov, ktoré sú obhospodarované podľa princípov TOUL. Forma hodnotenia Hodnotený subjekt získava certifikát o zhode s požiadavkami na TUOL alebo C-o-C a logo alebo ecolabel (značka) Výrobky (surové drevo a výrobky z dreva) od certifikovaného subjektu spĺňajú požiadavky certifikačnej schémy

  7. Certifikačné logá

  8. Ponuka certifikovaného dreva a výrobkov

  9. Plocha certifikovaných lesov Európa - 40 % USA, Kanada - 18 % RF - 0,5 % Ponuka certifikovaného dreva 600 mil. m3 ročne • Európa – Fínsko, Rakúsko – 100% certif. dreva (prevaha ihličnatého) • Trópy – malý počet krajín Obmedzenia ponuky • nedostatok spracovateľov dreva s certifikátom • malá znalosť významu certifikácie u konečných spotrebiteľov Hlavné obchodné smery s certifikovaným drevom • Švédsko, Fínsko, Rakúsko – domáca ponuka certifikovaného dreva • Škandinávia – nákup dreva z baltských krajín (reexport do VB, Nemecka) • Taliansko – nákup z východnej Európy, predaj do VB

  10. Certifikačné systémy FSC - FOREST STEWARDSHIP COUNCIL Medzinárodná rada pre lesy • vznik - WWF v Toronte, 1993 • vlastné zásady a kritéria trvale udržateľného lesného hospodárstva • medzinárodný mandát akreditovať certifikačné organizácie • certifikačné logo PEFC - Programe for the Endorsement of Forest Certification schemes Program pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém • vznik – malí vlastníci lesa, Paríž, 1999 • cieľ – vytvoriť rámec pre vzájomne uznávanie kompatibilných certifikačných systémov • Pan-európske kritéria TUOL • systém národných schém • regionálna, skupinová a individuálne certifikácia Veľké schémy uznané PEFC • American Sustainable Iniciative(SFI) • Canadian Standards Association’s SUSTAINABLE FOREST MANAGEMENT SYSTEM STANDARDS (CAS) • AMERICAN TREE FARM SYSTEM (ATFS)

  11. NORTH AMERICA 32.67% of total certified area (25,778,622 ha) 140 certificates EUROPE 49.24% of total certified area (38,854,016 ha) 369 certificates ASIA-PACIFIC 3.70% of total certified area (2,922,788 ha) 75 certificates SOUTH AMERICA & CARIBBEAN 11.25% of total certified area (8,866,283 ha) 372 certificates AFRICA 3.14% of total certified area (2,478,797 ha) 38 certificates FSC Total Area Certified: 78.9 Million Ha No. Countries: 74 Total No. Certificates: 994

  12. Dopyt po certifikovanom dreve a výrobkoch regionálny dopyt, koncentrácia dopytu vo VB, Holandsko, Nemecko, USA • Podiel certifikovaného dreva na celkovej spotrebe: VB - 10 %, Holandsko - 7 %, Švajčiarsko, Dánsko 5 – 10 %, Nemecko 1 %, Európa (priemer) 5 % • Obmedzenie dopytu – nedostatok označených výrobkov, malá znalosť značiek (očakávaný min. 50 % nárast – rezivo, veľkoplošné materiály, podlahy) Cenová prémia: 12 – 20 % (tropické drevo), 5 – 65 % (tropické rezivo a preglejky) Výška prémie závisí od druhu výrobku a vzťahu dopyt - ponuka skupiny nákupcov • VB - DIY sektor (rezivo, veľkoplošné materiály) - dodávky zo Škandinávie • Holandsko - dopyt po tropickom dreve • Nemecko - dopyt po FSC tropickom dreve • USA - DIY predajcovia (vlastné značky) • FSC – široké spektrum produktov • PEFC – surové drevo, rezivo dopyt konečných spotrebiteľov • kvantitatívne nevýznamný (záhradný nábytok z trop. dreva) • názorovo vysoko aktívny dopyt verejného sektoru • významný v niektorých krajinách (VB, Holandsko, Francúzsko, Belgicko)

  13. Obmedzenia rozvoja trhu s certifikovanými výrobkami • Podstata trhového dopytu • Nedostatok ponuky • Nezáujem vybraných odvetví • Cenová prémia • Rozdrobenosť a špecifiká trhového dopytu Výhody certifikácie • ekonomické • rozdelenie trhu • „zelená“ cenová prémia • stabilizácia ekonomiky lesníctva – zvýšená istota po dopyte • neekonomické • zlepšenie hospodárenie v lesoch Nevýhody certifikácie • nedostatok všeobecne akceptovaných kritérií certifikácie LH, • nedostatok certifikačných firiem, • neujednotený prístup procesu a pravidiel certifikácie z medzinárodného hľadiska, • niekedy je certifikácia považovaná za nástroj, ktorý diskriminuje trh

  14. Certifikácia lesov v SR PEFC www.pefc.sk • Združenie certifikácie lesov Slovenska – zakladajúce VZ (okt. 2002) • Tvorba Slovenského systému certifikácie lesov (SFCS) • SFCS uznaný Radou PEFC (august 2005) • Certifikovaná výmera – cca 370 tis. ha (región STRED) FSC www.fscslovakia.sk • Lesy SR, š.p., OZ Prešov (2001), OZ Trenčín, OZ Považská Bystrica (2005) • Mestské lesy Košice • Mestské lesy Dobšiná (2004) • 15 C-oC certifikátov • Tvorba národných štandardov FSC

  15. Ekologické technológie Ťažba dreva a nedrevných produktov Infraštruktúra Produkčné funkcie lesa Pôdoochranné lesy Vodoochranné lesy Ohrozené druhy Vzácne ekosystémy Ochranné funkcie Obmedzenie erózie Biologická diverzita Genofond Rôznorodosť Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Tlejúce drevo Monitorovanie škodlivých činiteľov Lesný hospodársky plán Integrovaná ochrana lesov Zdravotný stav a vitalita lesa Rozvoj lesných zdrojov Výmera lesov Používanie pesticídov Zásoby dreva Znečisťovanie a poškodzovanie Socio-ekonomické aspekty Bezpečnosť práce Vlastníctvo Kvalifikovanosť Prístupnosť pre verejnosť Výskum a vzdelávanie Obsahové zameranie hodnotiacich kritérií a indikátorov

  16. Princíp certifikácie C-o-C

More Related