komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií

1. komparatívna analýza štátnej podpory vedy, výskumu a inovácií Zuzana Maliková Zuzana.malikova@tuke.sk

2. Obsah • Cieľ článku • Metodológia • Analýza podpory vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Prehľad inovačných nástrojov • Záver

3. Cieľ článku • priblížiť  spôsob štátnej podpory vedy a výskumu a inovácií (V&V) v troch vybraných krajinách vo Švédsku, na Slovensku a v Japonsku • teoretický prehľad inovačných nástrojov vo zvolených krajinách s cieľom zvýšiť participáciu podnikateľského sektoru vo vede a výskume • porovnáva zvolené indikátory vedy, výskumu a inovácie v daných krajinách.

4. OECD definuje výdavky na vedu a výskum ako „peniaze vynaložené na kreatívnu prácu vykonávanú systematicky s cieľom zvýšiť úroveň vedomostí a využívanie týchto vedomostí na odvodenie nových aplikácií“ • Griliches vysvetlil zásahy štatu do VaV cez spillovers • Spillovers“ vo V&V znamená, že súkromné investície do vedy, výskumu a inovácií prinášajú výnos nie len pre podnik ale aj pre spoločnosť • Štúdie na podnikateľskej úrovni organizáciou VINNOVA dokazujú, že • prínos pre spoločnosť z investícií do V&V dosahuje 90 až 100% • zatiaľ čo prínos pre podnikateľa sa pohybuje v rozmedzí 7 – 69% • Finančné nástroje :vo forme grantov, pôžičiek s nízkou úrokovou sadzbou. znižovanie daňových záväzkov voči štátu, proinovačne orientovaná odpisová politika, daňové úľavy, licencie oslobodené od dane • Nefinančná politika obsahuje nástroje ako informačné poradenské centrá, inkubátory, centrá excellence, posilnenie duševného vlastníctva

5. Duševné vlastníctvo je chránené týmito právami: • Práva priemyselného vlastníctva kde spadajú patenty, úžitkové vzorce, známky. • Autorské práva – literatúra, umelecké diela, hudba, software, databázy. Nemusia sa registrovať, lebo sú udeľované automaticky. • Komerčné stratégie – obchodné tajomstvá, zmluvy o mlčanlivosti. • v Európe je získanie patentu 10 krát drahšie ako v Amerike čo oslabuje konkurencieschopnosť a odrádza • v Európe aby 1 patent platil v 13 členských krajinách je potrebné zaplatiť 20 000 eur z čoho preklad a administrácia stoja 14 000eur. V Amerike stojí cca.1850 eur

6. Metodológia • Sekundárne dáta: Eurostat • OECD definícia výdavkov do VaV • Krajiny: podľa SII (summaryinnovation index) - inovačná výkonnosť krajiny • Švédsko na 1. mieste v roku 2007,2008,2009 • Japonsko (mimo EU) -6. miesto • Inovační lidri • Slovensko – z dobiehajúcej krajiny(2007) na miernych inovátorov (2008)

7. ŠVÉDSKO • 64% výdavkov na V&V je zo súkromného sektora (v roku 2009 - 77% V&V aktivít realizujú podnikateľské subjekty a to najmä nadnárodné korporácie) • V roku 2007, z celkových výdavkov na V&V: • vládne výdavky 22,2% •  výdavky sektoru vysokoškolského vzdelania dosiahli výšku 0,7% • štátna finančná podpora smeruje najmä do univerzít a výskumných centier, podniky si financujú V&V vo väčšej miere samy • 40% vládneho financovania V&V univerzít -priame financovania v podobe grantov • najvýznamnejšie akademické inštitúcie: Švédska agentúra obranného výskumu, Zariadenie obranného výskumu a Letecký výskumný ústav.

8. ŠVÉDSKO • V rámci podnikateľského sektora - väčšina vládnej podpory smeruje do veľkých firiem orientovaných najmä na vojenský sektor • 13% z vládneho financovania V&V smeruje pre MSP, čo je v porovnaní so 60% vo Fínsku veľmi nízke. • Podniky realizujú V&V s cieľom zlepšiť existujúce produkty, služby a procesy, v menšej miere investujú peniaze do tvorby produktov, ktoré predtým na trhu neboli • Určitú časť peňazí vláda vyčleňuje aj na vývoj a aktivitu národných inkubátorov pre podporu začatia nových firiem -krajina pritom využíva fondy z EU. • V druhej polovici 1970, Švédsko bolo jednou z prvých krajín ktoré poskytovali daňové úľavy na výdavky na V&V a technický pokrok. Tento nástroj krajina využívala 10 rokov - prestali používať.

9. ŠVÉDSKO • Nasledujúca tabuľka 1 znázorňuje zdroje financovania V&V v podnikoch v roku 2007. 76% tvoria vlastné zdroje a len 1% štátne zdroje a ďalšie 1% z EU.

10. JAPONSKO • tretí základný plán vedy a techniky, ktorý je zameraný na 4 hlavné oblasti: • veda o živej prírode, nanotechnológie a materiály, informácie a komunikácia a životné prostredie • V roku 2008 výdavky na V&V -3,76% HDP • 77,7% boli výdavky vynaložené podnikateľským sektorom • 15,6% sektorom vysokoškolského vzdelania • 7,3% neziskovými organizáciami a verejným sektorom. • zamestnancov V&V • 58,7% je v podnikateľskej sfére • 7,3% v neziskových inštitúciách a verejnom sektore • 34% v školstve • V rámci krajín OECD je Japonsko na štvrtom mieste v počte výskumníkov na celkovú zamestnanosť: na 1000 zamestnaných pripadá 11 výskumníkov, pričom priemer OECD je 7, 3 • hlavným aktérom vo výskume sú podnikateľské subjekty a druhým najväčším finančným podporovateľom je vláda • nízka účasť európskych a iných zahraničných fondov- v roku 2007 celkové cezhraničné financovanie dosiahlo len 0,3%

11. JAPONSKO • 90% vládnych výdavkov na V&V smeruje do univerzít a verejných inštitúcií. V rámci všetkých univerzít je 75% súkromných. Aj napriek tomu, štát finančne podporuje najmä štátne univerzity. • Súkromné univerzity majú financie zo školného plateného študentmi • štátne univerzity aj štátne výskumné centrá majú finančné prostriedky priamo od ministerstiev alebo od špecializovaných agentúr pre financovanie, avšak nie sú v podobe konkurenčných grantov, ktoré získavajú najlepší • rozpočet na V&V sa výrazne nemení od roku 2002 • tri hlavné organizácie na financovanie V&V: • Japonská spoločnosť pre podporu vedy, • Japonská agentúra vedy a techniky • Rozvojová organizácie pre nové energetické a priemyselné technológie.

12. JAPONSKO • Každé ministerstvo poskytuje finančnú podporu v 4 základných formách: • základné univerzitné financovanie, • financovanie V&V za pomoci nezávislých správnych orgánov spadajúcich pod ministerstvá • špeciálne financovanie V&V organizácií • iné priame financovanie cez programy a projekty z ministerstva. • daňové stimuly -v roku 2003 vláda pozmenila systém daňových stimulov a zaviedla 8 – 10% permanentnú úľavu z celkových výdavkov na V&V • nepriamá podpora súkromných investície do V&V - tvorba technologických parkov, ktoré slúžia na podporu podnikateľov. • motiváciou včlenenia súkromného sektora do V&V -vytváranie povedomia a zapájanie súkromného sektoru do tvorby výskumnej politiky • Súkromná sféra - implementovaná aj do tvorby systému duševného vlastníctva. Napríklad vďaka tomu boli zavedené vhodné nástroje pre skrátenie procesu získavania patentov. • všeobecné dialógy, • neformálne zapojenie bez priamej účasti do procesu tvorby výskumnej politiky • spoločné aktivity medzi verejným a súkromným sektorom – pri vytváraní klastrov, technologických parkov, očakáva sa nárast dôležitosti prepojenia zamestnancov medzi súkromným a verejným sektorom

13. SLOVENSKO • Výdavky na V&V v roku 2009 dosiahli 0,46 % z HDP, pričom v nasledujúcom roku sa očakáva zvýšenie na 0,6% z HDP. • Slovenská vláda každým rokom vyčleňuje menšiu čiastku zo štátneho rozpočtu na V&V. Štátna podpora V&V v roku 1998 dosahovala 12,14 miliónov eur, naopak v roku 2008 len 4,23 miliónov eur. • V porovnaní so Švédskom a Japonskom, najväčšie výdavky neboli vynaložené podnikateľským sektorom (35,6%) ale boli zo strany vlády v hodnote 53,9% z celkových výdavkov na V&V. • finančná podpora je prevažne vo forme grantov. Na Slovensku má finančná podpora dve podoby: • Financovanie SAV a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania cez priame transfery alebo VEGA granty. • Konkurenčné granty

14. SLOVENSKO • V rámci oblasti fiškálnych stimulov podľa správy pre EK z roku 2004, Slovensko nevyužívalo daňové úľavy ako nástroj podpory pre V&V. Ani v roku 2007 o to ministerstvo financií SR nemalo záujem. Zákon z roku 2009 už obsahuje túto formu fiškálnych nástrojov • Zákon č.185/2009 o stimuloch výskumu a vývoja pre podnikateľov vymedzuje 5 druhov stimulov (poskytovatelia MŠSR a MF SR): A) dotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na : 1. Podporu základného, aplikovaného výskumu alebo experimentálneho vývoja 2. Vypracovanie štúdie realizovateľnosti projektu 3. Zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva 4. Dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja B) úľava na dani z príjmu podľa osobitných predpisov • Podnikateľské inkubátory : 2002 až 2008 vybudovaných 16 inkubátorov a 1 virtuálny

15. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Na obrázku 1. sú znázornené vybrané indikátory charakterizujúce situáciu vedy, výskumu a inovácií v krajine

16. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Slovensko je na poslednom mieste vo všetkých indikátoroch okrem počtu patentov so zahraničnými spoluvynálezcami. • Najhoršia situácia -trojitá patentová rodina na milión obyvateľov a to 0,02. Trojitá patentová rodina znamená, že jeden patent bol podaný v EPO (Európsky patentový úrad), JPO (Japonský patentový úrad) USPTO (Úrad pre patenty a ochranné známky v USA). • Švédsko má najvyššie hodnoty v rámci rizikového kapitálu na HDP, v podnikateľskom výskume a vývoji (BERD 46% HDP), • v počte vedeckých článkov na milión obyvateľov (95,6) • okolo 65% firiem sa vyznačuje inovatívnymi aktivitami • Japonsko má najvyššie hodnoty v rámci percenta firiem s netechnologickými inováciami • najlepšie aj v rámci trojitých patentových rodín. To znamená, že v Japonsku pripadá na 1 milión obyvateľov až 100 trojitých patentov.

17. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • Švédsko (0,5093) má dvojnásobne viac inovatívnych firiem ako Slovensko (0,268) • Orientujú sa viac na inováciu produktu ako procesu • V obidvoch krajinách sú inovácie produktov realizované najmä v podnikoch • Na Slovensku okolo 11% inovatívnych podnikov kooperuje s inými podnikmi či inštitúciami a vo Švédsku je to 13,3% inovatívnych podnikov.

18. Komparatívna analýza oblasti vedy a výskumu vo vybraných krajinách • V Japonsku až 48% prislúcha inovačným stratégiám, ktoré majú vysoký vyznám aj vo Švédsku (16%). To je vysoké v porovnaní so 4% pre EU 27 a 5% na Slovensku • Druhým najvýznamnejším nástrojom v Japonsku 37% je priama podpora vo forme grantov a pôžičiek, na Slovensku dosahuje 30% a naopak vo Švédsku len 3%. • Slovensko má najväčšie percento 45% v rámci V&V kooperácie (PPP projekty), čo je skoro dvojnásobok EU27 a je väčšie aj v porovnaní so zvyšnými dvoma krajinami: vo Švédsku 31% a Japonsku 30%. • Druhým najvýznamnejším nástrojom 30% na Slovensku sú Strategické výskumné politiky (dlhodobé výskumné programy), to je tiež dvojnásobok v porovnaní s EU27. V rámci tohto nástroja Švédsko sa nelíši od priemeru EU 27 a Japonsko dosahuje vyššiu hodnotu o 5%. • Švédsko dáva najväčší dôraz 31% na V&V kooperáciu (PPP projekty), na Slovensku je to 45% a v Japonsku 30% • 28% orientujú na politické opatrenia týkajúce sa excelentnosti, relevantnosti a riadenia výskumu na univerzitách. V Japonsku tento nástroj má len 6%, na Slovensku 25%.

19. Záver • Komparatívna a deskriptívna analýza nám poukázala na niekoľko nedostatkov podpory V&V na Slovensku • Celkové výdavky na V&V vyjadrené ako percento z HDP sú na Slovensku veľmi nízke, nedosahujúce ani 0,5% zatiaľ čo vo Švédsku a Japonsku sú nad 3% HDP. •  len na Slovensku najväčšia časť výdavkov bola vynaložená zo strany štátu a nie zo strany podnikateľov. • Vo Švédsku 76% výdavkov na V&V je zo strany podnikateľov a v Japonsku je to 77%. • Slovensko zaostáva aj v podpore rizikového kapitálu, ktorý dosahuje len 0,46% HDP v porovnaní so 46% HDP vo Švédsku. • Z vykonaných analýz by sme mohli vyvodiť záver, že Slovensko ma • väčšiu pozornosť venovať rizikovému kapitálu, • celkovo zvýšiť povedomie podnikateľov o význame inovácií a zároveň aj samotný štát by mal V&V venovať väčšiu pozornosť. • V rámci fiškálnych stimulov je to otázne, pretože Švédsko ich nevyužíva ale Japonsko áno.

20. ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ ZUZANA.MALIKOVA@TUKE.SK