240 likes | 902 Views
Typy rozprávača. Rozprávač. Fiktívna osoba, ktorá vyrozpráva príbeh Vyskytuje sa v próze (v poézii či dráme takmer vôbec nie) Typy rozprávača: VŠEVEDIACI (OLYMPSKÝ) PERSONÁLNY PRIAMY OKA KAMERY. VŠEVEDIACI.
E N D
Rozprávač • Fiktívna osoba, ktorá vyrozpráva príbeh • Vyskytuje sa v próze (v poézii či dráme takmer vôbec nie) • Typy rozprávača: • VŠEVEDIACI (OLYMPSKÝ) • PERSONÁLNY • PRIAMY • OKA KAMERY
VŠEVEDIACI • Nazýva sa aj olympský – pozoruje život svojich postáv, so žiadnou z postáv sa nestotožňuje, je iba rozprávačom deja (v 3. osobe), príbehu. • Niekedy aj priamo hodnotí konanie svojich postáv, o každej postave vie a sprostredkúva všetko – aj myšlienky či city.
Öyvind sedel sám a pred sebou videl budúcnosť ako dlhú jagajúcu sa ľadovú plochu, na ktorú sa prvý raz pustil, aby prešiel od jedného brehu k druhému. Cítil, že ho zo všetkých strán tiesni chudoba, a preto sa mu všetky myšlienky sústredili na to, aby sa jej striasol. • Matka sedela pri kolovrate, pospevovala si, a kým on sa obliekal, ona myslela na časy, keď sama chodila tancovať. • Učiteľ skoro zbadal, že to už nie je ten starý Öyvind, ktorý sa učil, keď sa mu zachcelo... Chcel preniknúť k chlapcovmu srdcu a pomôcť mu. • Björnstjerne Björnson – Veselý chlapec
PERSONÁLNY • Vie všetko o jednej z postáv, dej vidí jej prostredníctvom, pozná iba jej city, myšlienky. • Ostatné postavy vníma len na základe ich činov prípadne vnímania hlavnej postavy. Používa sa 3. osoba.
Aj v temnote cítil starec blízkosť rána. K lietajúcim rybám pociťoval nehu, veď na oceáne boli jeho najväčšími priateľmi... • Ryba, ty ma zabíjaš, pomyslel si starec. Pre mňa, za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije. Už ti v hlave straší, pomyslel si. Starec spustil lano, pristúpil ho nohou a zdvihol harpúnu tak vysoko ako len vládal. • (Ernest Hemingway – Starec a more)
PRIAMY • Tzv. ja-rozprávanie, celý príbeh sa podáva v 1. osobe jednou z postáv (často autoštylizácia s autorom). • Táto postava sa zaoberá aj vlastnými citmi, ponúka vlastné myšlienky či úvahy. • Ostatné postavy autor vidí len cez túto postavu, len o tejto jednej postave vie všetko, o iných nie.
Keď sa naša Bystrica, ako hlásil povstalecký rozhlas, stala hlavným mestom Československa, sedel som na brehu rumunskej Bistrice a chladil si v nej rozpálené chodidlá. Zdalo sa mi, že Bystrica je všade, lebo celý svet o nej vie, že si politici veľkých štátov a novinári slávnych novín ukazujú prstom na mape a v srdci Európy zakresľujú červené koliesko. Tu vraj nečakane povstal malý neznámy národ proti „presláveným“ Nemcom. „Kam nás vedú, čatár? Čo bude s nami? Myslíš, že večer nás zastrelia?“ Zmok naozaj verí, že nás večer postrieľajú. Chcem sa zasmiať, ale ani ja nie som presvedčený, že si s ním zajtra ešte pofajčím. • Ladislav Ťažký – Evanjelium čatára Matúša
OKA KAMERY • Zameriava sa na vonkajšie znaky, správanie sa postáv, ich činy a dialógy majú odhaliť ich vnútro. • Autor city a myšlienky postáv nikdy neodhaľuje priamo cez žiadnu u nich, iba cez jej slová, repliky v dialógoch • Neexistuje tu vnútorný monológ či opisy vnútorných stavov postáv.
„O tom si mi už trochu rozprávala, ale neželám si, aby si si hneď od rána oživovala v sebe spomienky, kamoška,“ povedal Zooey a zase sa zahľadel z obloka. „Raz sme už takí,“ opakoval Zooey, „ slovom sme čudáci.“ Franny, ktorá sa naňho dívala, si pred slnkom zaclonila rukou oči, lebo Zooey sedel práve v tej časti izby, kde najprudšie dopadali lúče. Možno mala zmeniť polohu, lenže tým by zrejme vyrušila Bloomberga, ktorý jej zaspal na kolenách. (J. D. Salinger – Franny a Zooey)
Uveďte typ rozprávača • Gazda mal už aspoň šesťdesiat rokov, lenže ten sa nedal s Macom ani porovnať. Bohatý, doprial si, nič nerobil, peši nevyšiel ani do poľa, nuž mal brucho ako súdok. • Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k majetnému sedliakovi za paholka ku koňom... Keď mu jedny kone ostareli, kúpil mu gazda druhé, mladé, a tak sa stalo, že raz podvečer hnal po gazdu do mesta. Mladé, nevycvičené kone sa mu splašili, prevrhli vozík do hrádze a Maco si zlomil nohu. • (J. G. Tajovský – Maco Mlieč) • vševediaci (olympský)
Som vydatá už desať rokov. Viem, čo je to žiť celkom pre človeka a s človekom, ktorého milujem nadovšetko na svete. Pokladám sa za nekonečne šťastnú, takú šťastnú, že to ani slovami nemožno vyjadriť. V prvých rokoch manželstva bol pán Rochester stále slepý. Azda práve táto okolnosť nás tak veľmi zblížila. Bola som mu vtedy jeho zrakom, bola som doslova – ako ma často nazýval – zrenicou jeho oka. • (Charlotte Brontëová – Jana Eyrová) • priamy
„Ale ja tú knihu potrebujem, dočerta!“ „Nenadávaj. To vás učili v tej vašej nóbl prípravke?“ „Ako vieš, že som chodil do prípravky?“ „Vidieť ti to na nose, si bohatý a tupý,“ povedala a zložila si okuliare. „Mýliš sa,“ bránil som sa, „Som chudobný a bystrý.“ „Ó nie, zasran. Ja som chudobná a bystrá.“ Hľadela mi rovno do tváre. Mala hnedé oči. „Dofrasa, prečo si myslíš, že si taká múdra?“ „Lebo by som s tebou nešla na kávu,“ odpovedala. „Ani by som ťa nepozval!“ „A preto si tupý,“ odsekla. (Erich Segal – Príbeh lásky) • priamy rozprávač