Základy EkonomickéJ teórie

1. Základy EkonomickéJ teórie DTI 2012 Ing. Darina Matisková, PhD.

2. Vymedzenie základných pojmov • Definovať ekonómiu je možné mnohými spôsobmi. V každom prípade je to však spoločenská a historická veda. Základné črty ekonómie sú zahrnuté v definícii : • Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. V tejto definícii je spomenutý základný ekonomický zákon, zákon vzácnosti, a aj triáda základných ekonomických problémov.

3. História ekonómie • MERKANTIZMUS - k jeho rozvoju prispel najmä rozvoj obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch. Cieľom merkantizmu bola bohatá a hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa pokladal zahraničný obchod, ktorý zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Rozvinutý merkantizmus považoval manufaktúrnu výroby za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. • Predstavitelia : ThomasMun, J.B. Collbert

4. Z histórie ekonómie • FYZIOKRATIZMUS – za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu. • Ekonomické určenie fyziokratizmu vyvrcholilo v diele R. Turgota, ktorý sformuloval zákon klesajúcich výnosov. • Predstavitelia : F. Quesney, A.R. Turgot.

5. Klasická ekonómia • je spojená so vznikom kapitatalistického tovarového hospodárstva • W. Pettyzdroj bohatstva hľadal vo výrobe (vysvetlil pojmy ekonomických kategórií ako je cena, mzda, renta, úrok) podporoval rozvoj výroby pre trh a chápal súvislosti peňazí a výmeny tovarov. • Adam Shmithbol nadšeným stúpencom a hlásateľom hospodárskej slobody (LIBERALIZMU). Za základ fungovania trhovej ekonomiky pokladal slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania. Významné je Schmidtovo učenie o hodnote práce: „zdrojom bohatstva krajiny je práca, bez ohľadu na to v akom odvetví bola vynaložená, Hodnotu určuje množstvo práce vynaloženej na výrobu tovaru, resp. tri základné dôchodky spoločnosti – mzda, zisk, renta.“

6. História ekonómie • Marxistická ekonomická teória predstaviteľ Karl Marx vychádzal z teórie A. Shmidta a Ricardaa ďalej rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou úžitkovú hodnotu. Pracovná sila (schopnosť človeka pracovať), dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista. V tom videl základ vykorisťovania. Podľa Marxovej teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovanie bohatstva v rukách malej časti spoločnosti.

7. Neoklasická ekonómia • Neoklasická ekonómia orientovala sa na analýzu dopytu a ponuky, cien a spotreby. Podľa teórie hraničnej užitočnosti hodnotu tovaru určuje majiteľov subjektívny pocit uspokojenia poslednou jednotkou danej zásoby určitého tovaru ( teda nie veľkosť výrobných nákladov ako v klasickej ekonómii). • Hlavní predstavitelia: Marshall, Clark, Walras

8. Kaynesovská teória • Kaynesovská makroekonomická teória – cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky. • Podmienkou makroekonomickej rovnováhy je rovnováha úspor a investícií.

9. Kaynesovská teória • Podľa jeho teórie efektívneho dopytu, úroveň takých ekonomických veličín, ako sú celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopnosti spoločnosti, teda tzv. národného dôchodku • Ak: Y = národný dôchodok • C = výdavky na spotrebu domácnosti • I = výdavky podnikov na investície • S = úspory • Potom Y= C + S ▬ ► S = Y - C • Ak Y= C + I ▬ ► I = Y - C

10. Kaynesovská teória • 1. Kaynesdospel k záveru, že hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú činnosť. • 2. Celkový objem zamestnanosti závisí od celkového efektívneho dopytu čiže od výšky investícií.

11. Ekonomické myslenie druhej polovice 20. storočia. • Monetarizmus– teória racionálnych očakávaní a teória ponuky, kritizoval keynesovské štátne zásahy do ekonomiky, podstatou tejto ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu. • Rast množstva peňazí vyvolá rast cien, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí. Naopak pokles množstva peňazí v obehu spôsobuje zníženie cien. Tento vzťah sa dá vyjadriť rovnicou: • M . V = P . Q • M – množstvo peňazí v obehu • V - rýchlosť obehu peňazí • P – priemerná úroveň cien • Q – reálny output

12. Monetarizmus • Hlavný predstaviteľ : MiltonFriedman(podľa neho systém všeobecného sociálneho zabezpečenia je podvod na ľuďoch ktorí pracujú a platia dane. Odmieta uzákonenie minimálnej mzdy aj monopol odborov na trhu práce, nepripúšťa ani progresívne zdanenie príjmov, lebo to protirečí individuálnej slobode).

13. Základné pojmy • V definícií pojmu ekonómia sa používa pojem: Vzácne zdroje : • pôda (prírodné zdroje) • práca (ľudské zdroje) • kapitál

14. Príklad 1, 2 1.. Hlavným cieľom keynesovskej ekonomickej teórie bolo: a) vysvetliť mechanizmus fungovania kapitalistickej ekonomiky b) vysvetliť obsah základných makroekonomických veličín c) zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky d) analyzovať proces tvorby rovnovážnej ceny e) žiadna odpoveď nie je správna 3. Podľa monetarizmu : a) štátne zásahy treba orientovať na zníženie nezamestnanosti a inflácie b) štátne zásahy majú smerovať len do verejného sektora c) štátne zásahy do ekonomického sektora sú neopodstatnené, dokonca sú hlavnou príčinou hospodárskych problémov d) štátne zásahy treba orientovať cieľavedome v záujme dosiahnutia ek. cieľov e) žiadna odpoveď nie je správna

15. Základné pojmy • Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre výrobné procesy • Práca - patrí k prvotným prírodným zdrojom, ide predovšetkým o ľudskú činnosť. Kvalita a množstvo práce sú ovplyvnené fyzickými a duševnými schopnosťami človeka, počtom ľudí schopných a chcieť pracovať.... • Kapitál – kapitálové statky – je odvodeným výrobným faktorom, tvoria ho výrobné statky, ktoré ekonomika produkuje, aby slúžili na výrobu iných statkov (stroje, zariadenia, budovy počítače, výrobné technológie....) Sú teda výsledkom jedného výrobného procesu, aby slúžili ako vstup do (zdroj, alebo faktor) do iného výrobného procesu.

16. Tri funkcie ekonómie • V tomto smere ekonómia plní tri funkcie • poznávaciu (skúma ekonomické javy a usiluje sa ich vysvetliť) • pragmatickú – čiže praktickú • metodologickú – je teoretickým základom pre ostatné ekonomické vedy

17. Mikro a makroekonómia Existujú dve roviny skúmania ekonómie: • Mikroekonómia - (mikros – malý) skúma správanie jednotlivých ekonomických subjektov, (domácnosti, firmy), vychádza z ich cieľa, (skúma rovnováhu, keď subjekt dosiahol svoj cieľ a nepotrebuje nič meniť vo svojom rozhodnutí) jedná sa o skúmanie ekonomiky zdola zo základov. • Makroekonómia – ( makros – veľký) skúma fungovanie ekonomiky ako celku, zaoberá sa tzv. agregátnymi veličinami (ako merať produkt, aká je miera nezamestnanosti, inflácia. Ide akoby o pohľad na ekonomiku zhora z vtáčej perspektívy). Makroekonomická výkonnosť ekonomiky je v značnej miere výsledkom správania jednotlivých ekonomických subjektov, na druhej strane je len súhrnom mikroekonómie.

18. Príklad: Rozdiel medzi mikroekonómiou a makroekonómiou je v tom, že pri určení cien na jednotlivých trhoch je pre mikroekonómavýhodné vyjsť z predpokladu, že ceny v iných odvetviach sú dané a predpokladá sa že dôchodok spotrebiteľa je daný vopred a skúma ako ho spotrebiteľ míňa medzi jednotlivé rôzne statky. • V makroekonómií sa skúma priemerná hladina cien a zisťuje sa čo je bohatstvom spoločnosti a vymedzuje základné makroekonomické ukazovatele (HDP, HNP, ČDP, NP).

19. PREDMET A METODOLÓGIA • Ekonómiu ďalej delíme na pozitívnu a normatívnu • Pozitívna ekonómia - prijíma ekonomickú realitu takú aká je, túto realitu skúma a hľadá v nej zákonitosti fungovania zaoberá sa tým čo je, a nie tým čo by malo byť (aká je miera inflácie, aká je miera nezamestnanosti ....) • Normatívna ekonómia v sebe zahŕňa etické a hodnotové súdy – prichádza k záverom, čo by sa malo robiť aby sa niečo zmenilo ( zvýšiť dane, znížiť výdavky .....).

20. METODOLÓGIA EKONÓMIE • Zahŕňa v sebe : • Proces pozorovania - ako sa správajú domácnosti, firmy , štát • Analýzu a formovanie hypotéz - ek. analýza vychádza z dedukcie (postup od všeobecného k jednotlivému) a indukcie ( postup od jednotlivého k všeobecnému) • Testovanie hypotéz - je ťažké prispôsobiť ekonomickú realitu laboratórnym testom – testy sa robia zvyčajne pomocou ankiet spotrebiteľa vo vzťahu k nejakému výrobku alebo službe • Syntéza ako základ ekonomickej teórie – spájanie čiastkových poznatkov a vytváranie ekonomickej teórie, ktorú predstavujú rôzne školy ek. správania

21. OMYLY V EKONOMICKOM UVAŽOVANÍ : • Nedodržanie predpokladu „ceterisparibus“ – (ostatné premenné nezmenené) jedná sa o teóriu odhadu napr. Koľko dáždnikov vyrábať – odhad či bude tento rok sucho alebo bude neustále pršať, od toho sa odvíja aj cena dáždnikov. • Post hoc klam – lat. výraz - predstavuje mylné vyvodzovanie súvislosti príčin - Ak jav A predchádza javu B neznamená to, že jav A vyvolá jav B. ( ak futbalový rozhodca na konci zápasu zapíska a začne pršať, neznamená to, že svojim zapískaním privolal dážď. • Omyl kompozície( vyššie ceny môžu prospieť jednej firme, ale ak ceny zvýšia všetci výrobcovia nikto na tom nebude lepšie) - ak na futbalovom štadióne niekto vstane uvidí lepšie, ak vstanú všetci nikto na tom nie je lepšie.

22. Ďalšie omyly • Subjektívnosťs ktorou pozorujeme život okolo a naberáme skúsenosti, učíme sa a potom vedieme diskusie o tom ktorom probléme. • Neistota v ekonomickom myslení – ekonomické zákony pôsobia ako zákony veľkých čísel, platia pre veľké množstvo javov ( vyššia cena benzínu môže viesť k zníženiu jeho spotreby a prípadne k zníženiu množstva nakupovaných aut – to neplatí pre každého jednotlivca • Ignorovanie sekundárnych účinkov – vyššia minimálna mzda je zaujímavá pre zamestnancov, ale nie pre zamestnávateľov, ktorí môžu v dôsledku toho znížiť zamestnanosť.

23. TRIÁDA EKONOMICKÝCH PROBLÉMOV • Základné problémy organizácie ekonomikysú formulované v takzvanej triáde základných otázok: • Čo vyrábať? – Aké outputy, v akom množstve, v akom období? • Ako vyrábať? – S akými zdrojmi, pomocou akej techniky a ako kombinovať výrobné faktory, aby sme čo najefektívnejšie dosiahli outputy. • Pre koho vyrábať? – A akým spôsobom statky rozdeľovať?

24. Uspokojovanie ekonomických potrieb a – statkami b - službami • Statky – majú hmotnú podobu : – voľných statkov ( voda, vzduch) - ekonomických statkov ( vzácne statky, výrobky) Ekonomická vzácnosť obsahuje v sebe : • Obmedzenosť zdrojov - ten kto má pod oknom prameň čistej vody nebude kupovať pitnú vodu. • Užitočnosť – v Antarktíde nebudú vyrábať chladničky. • Výrobky sú užším pojmom ako statok, ešte užší pojem je tovar (dostáva sa k spotrebiteľovi prostredníctvom trhu a je určený na výmenu alebo predaj. • Služby – výrobné, nevýrobné, trhové, netrhové

25. O T Á Z K Y na diskusiu • 1. Ekonómia vychádza z existencie troch subjektov: • a) odbory firmy, vláda • b) štát, vláda, firmy • c) firmy a podnikatelia • d) spotrebitelia, domácnosti, podniky • e) žiadna z odpovedí nie je správna • 2. Uveďte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je pozitívne a ktoré negatívne: • nižšie ceny benzínu vedú k vyššej spotrebe benzínu • ceny chleba by mali byť nižšie • chudobnejší by nemali platiť dane • obmedzenie dovozu aut zvýši zisky domácich automobiliek, preto je žiadúce.

26. Semestrálny projekt Vyriešte triádu základných ekonomických problémov pred založením fiktívnej firmy. (čo, ako, pre koho a za akú cenu) • Môže to byť fyzická osoba, resp. právnická osoba, výrobný podnik, obchod alebo služba. • Hodnotenie maximálne 30 bodov.

27. Triáda zákadnýchek. problémov • Skúmaním mechanizmov, ktoré môže spoločnosť používať na alokáciu svojich obmedzených zdrojov sa zaoberá výskum alternatívnych ekonomických systémov. • Input – predstavuje vstup do výroby sú to výrobné zdroje, výrobné činitele, výrobné faktory ( výrobné zdroje –pôda, práca, kapitál). • Output – predstavuje výsledok – výstup ekonomickej činnosti

28. Trhová ekonomika Opiera sa o princíp voľného podnikania a voľnej voľby, čím sa prikláňa ku klasickému prúdu . Jadro tohto systému tvorí trh, fungujúci na spolupôsobení ponuky a dopytu; a systémov ziskov, strát, stimulácie a cien, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt. Výroba sa orientuje na minimalizáciu nákladov a maximalizáciu zisku. Hlavným princípom je konkurencia, voľná súťaživosť medzi ponukou. „Firmy teda produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najväčší zisk (čo), výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné (ako) a spotreba ľudí sa riadi ich rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré im plynú z vlastníctva majetku (pre koho). Najvážnejšie problémy tohto typu sú nezamestnanosť, inflácia a ekonomická nespravodlivosť.

29. 2.Príkazová ekonomika Je založená na direktívnom usmerňovaní centrom, zväčša štátom. Vláda plánuje a robí všetky rozhodnutia čo a pre koho sa bude vyrábať, teda o výrobe a rozdeľovaní statkov. Príkladom tohto hospodárstva je dnešná Čína. Takáto vláda však podľa Samuelsonavonkoncom nemusí byť diktátorská, k plánovému hospodárstvu môže spoločnosť dospieť aj demokratickou cestou. Najhlavnejšie problémy v centrálne plánovanej ekonomike sú neproduktivita práce, byrokracia a vzácnosť mnohých spotrebiteľských statkov. V extrémnych prípadoch môže dochádzať k tomu, že plnenie plánu sa stane prvoradé aj pred uspokojovaním potrieb spotrebiteľov.

30. 3.Zmiešaná ekonomika Zmiešaná ekonomika dnes vystupuje v podobe sociálneho trhového hospodárstva, ktoré sa niekoľko desaťročí úspešne uplatňuje vo vyspelých hlavne západoeurópskych krajinách. Jeho najdôležitejšie znaky sú sloboda a nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, voľná konkurencia a odmietanie monopolov, ktoré ju narúšajú a voľná tvorba cien pričom štát si ponecháva niektoré funkcie a spolupodieľa sa napríklad na tvorbe cien, veľkosti a štruktúry trhu pomocou daní, prípadne pomocou subvencií alebo dotácií určitých subjektov trhu.

31. príklady • Príklad 1 Dnešné trendové ekonomiky majú charakter: a) ekonomík fungujúcich na princípoch zvyku, inštinktu a tradícií b) trhových ekonomík c) direktívnej ekonomiky d) zmiešaných ekonomík e) žiadna z odpovedí nie je správna Príklad 2 V začiatkoch existencie ľudskej spoločnosti zohrávali pri riešení triády ekonomických problémov primárnu úlohu: a) zvyky, tradície a inštinkty b) len zvyklosti, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie c) tradície a prírodné podmienky d) množstvo výrobných faktorov a klimatické podmienky

32. Ekonomické zákony Ekonómia rozlišuje tri typyekonomických zákonov, ktoré takmer vždy pôsobia súbežne a to: • všeobecné ekonomické zákony • špecifické ekonomické zákony • zvláštne ekonomické zákony Všeobecné ekonomické zákony platia pre každý ekonomický systém, zatiaľ čo špecifické vysvetľujú len daný ekonomický systém. Zvláštneekonomické zákony môžu platiť aj vo viacerých rôznych systémoch.

33. 1. Zákon vzácnosti Zákon vzácnosti a hranice výrobných možností spoločnosti • Ekonomické statky neexistujú v neobmedzenom množstve a nie sú rovnako užitočné, z čoho vyplýva ich ekonomická vzácnosť. To spôsobuje, že spoločnosť musí rozhodovať, ako výrobné faktory rozdelí a aké statky bude vyrábať v akom množstve. • V podmienkach obmedzenosti výrobných zdrojov totiž platí, že každé rozhodnutie mať niečoho viac, je zároveň rozhodnutie mať niečoho menej.

34. hranice výrobných možností (ProductionPossibilitiesFrontier)

35. Hranice produkčných možností • PPF(ProductionPossibiltyFrontier) krivka hraníc produkčných možností (transformačná krivka), U dosiahnuteľná oblasť, N je nedosiahnuteľná oblasť produkcie. • Znamená to, že všetky možné kombinácie, ktoré by sa premietli do dosiahnuteľnej oblastisú reálne (uskutočniteľné), tie ktoré by sa premietli do nedosiahnuteľnej, z dôvodu obmedzenosti zdrojov uskutočniteľné nie sú. Hranica produkčných možností vzniká v dôsledku obmedzenosti celkových zdrojov. • Zákon vzácnosti teda hovorí, že pri plnom využívaní výrobných zdrojov a pri zvyšovaní produkcie jedného produktu musí dochádzať k znižovaniu výroby druhého produktu.

36. 2. Zákon substitúcie • Substitúcia sa prejaví ako zákonitý dôsledok fungovania plne využitej ekonomiky (zákon substitúcie). Stojí tu teda proti sebe na jednej strane obmedzené množstvo statkov, a na strane druhej neobmedzené želania spotrebiteľov. • Zákon vzácnosti hovorí, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok zdrojov neumožňuje vyrábať všetky tovary, ktoré by ľudia chceli spotrebúvať. S hranicou výrobných možností súvisí aj pojem efektivity produkcie. • Efektivita znamená, že nedochádza k plytvaniu, prípadne, že zdroje ekonomiky sa využívajú čo najefektívnejšie na uspokojovanie potrieb spotrebiteľov. • Produkcia je teda efektívna vtedy, keď spoločnosť nemôže zvýšiť output jedného statku bez toho, aby sa znížil output iného statku. • Efektívna ekonomika sa nachádza na svojej hranici výrobných možností.

37. 3. Zákon rastúcich relatívnych nákladov Zákon rastúcich relatívnych nákladov vysvetľuje vykláňanie krivky grafu hranice výrobných možností smerom navonok (posun krivky PPF smerom doprava). Podstatou zákona rastúcich nákladov teda je, že zvyšovaním produkcie jedného výrobku cena alternatívnych výstupov každej ďalšej dodatočnej jednotky tohto výrobku vo všeobecnosti rastie.

38. 4. Zákon klesajúcich výnosov • Týka sa vzťahu medzi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného outputu (napr. práca), ktorý pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), rastie outpup stále pomalšie a dodatočný output klesá. • Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje, že množstvo dodatočného outputu klesá, ak postupne pridávame jednotky nejakých inputov, pričom ostatné inputy zachovávame fixné.

39. Úloha Trhového mechanizmu • Trh a trhový mechanizmus je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovarov a služieb). • Formy výmeny – ekonomická teória rozlišuje naturálnu výmenu (barter), kde sa priamo vymieňa vec za vec, a peňažnú výmenu, kde sa statky nevymieňajú priamo, ale prostredníctvom peňazí. Nakoľko rastie sortiment tovarov a ich kvalita je rôzna, vznikla problematická nezhoda medzi jednotlivými výrobcami, ktorí si vzájomne vymieňali tovary. • Peniaze ako všeobecný výmenný prostriedok ľudia vynašli na uľahčenie hospodárskeho styku. Peniaze spružnili, zjednodušili a rozvinuli ekonomický život. • Peňažné hospodárstvo je výkonnejšie ako hospodárstvo s naturálnou výmenou. Základné úlohy trhu : • poskytuje informácie (o cene tovaru) • poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov (cena dáva podnet na zníženie resp. zvýšenie výroby produktov) • rozdeľuje dôchodky (cena pôsobí ako nástroj pre rovnováhu na trhu)

40. Formy a typy trhov Z územného hľadiska: - miestny, regionálny, národný, medzinárodný, trh integračných zoskupení, svetový Z hľadiska predmetu kúpy a predaja : trh výrobkov a služieb, trh práce, finančný trh, trh kapitálu.... Podľa počtu sledovaných tovarov Podľa stupňa organizovanosti Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov na trhu: voľný, regulovaný, legálny, nelegálny (čierny trh).

41. Hlavné prvky trhového mechanizmu • Trhový mechanizmus zahŕňa vzájomné vzťahy medzi výrobcami a spotrebiteľmi. • K hlavným prvkom trhového mechanizmu patria : trhové subjekty, trhová konkurencia, dopyt, ponuka a trhová cena.

42. Schéma spojenia trhov

43. Fungovanie trhu • Funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Prostredníctvom neho kupujúci a predávajúci navzájom ovplyvňujú množstvá a ceny realizovaných tovarov. Trhový mechanizmus má tendenciu ustavične obnovovať ekonomickú rovnováhu. Trhové subjekty tvoria: • Domácnosti • Firmy • Štát • Trhová konkurencia

44. Fungovanie trhu • Konkurencia medzi ponukou a dopytom - záujmy výrobcov a spotrebiteľov sú protichodné - výrobca chce draho predať, spotrebiteľ lacno kúpiť. Trhový mechanizmus zabezpečuje kompromis. Konkurencia medzi spotrebiteľmi je motivovaná záujmom nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Najviac sa prejavuje, ak je nedostatok nejakého tovaru na trhu. • Konkurencia medzi výrobcami je motivovaná záujmom predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Základným cieľom je maximalizácia zisku a posilnenie pozície na trhu. Najviac sa prejavuje ak ponuka prevyšuje dopyt. Uskutočňuje sa v dvoch základných formách: • Cenová konkurencia využíva ako nástroj boja cenu. Výrobcovia znižujú ceny tovarov v snahe prilákať spotrebiteľov od svojich konkurentov. • Necenová konkurencia je založená na snahe získať zákazníka inými metódami, napr.reklama, vyššia kvalita, príťažlivý dizajn, predaj na úver, lízing, dokonalý servis...

45. konkurencia Dokonalú konkurenciu: predstavuje teoretickú abstrakciu - ideálny stav, ktorý reálne neexistuje. Jej základom sú rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu ( tzv. úplné súťaživé podmienky) • Jedinou cestou pri dokonalej konkurencii na dosiahnutie zisku je zníženie nákladov. Skutočné trhy sú však dokonalej konkurencií veľmi vzdialené. Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie môže do určitej miery ovplyvňovať cenu, pretože: - vyrába výrobok, ktorý sa odlišuje od výrobkov iných firiem, - jej výrobok predstavuje významnú časť ponuky na trhu. Ekonomická teória rozlišuje tri základné formy nedokonalej konkurencie: úplný monopol, oligopol a monopolistickúkonkurenciu.

46. príklady 1. Cieľom štátnych zásahov do ekonomiky: • a) zabezpečiť príjmy pre štátny rozpočet • b) obmedzovať slobodu jednotlivca • c) obmedzovať nedokonalosti trhového mechanizmu • d) zabezpečiť rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov 2. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja rozlišujeme : • a) trh peňazí a trh tovarov • b) trh práce, pôdy a kapitálu • c) trh výrobných faktorov, trh výrobkov a služieb, finančný trh • d) trh národný a trh medzinárodný • e) žiadna odpoveď nie je správna 3. Trh plní tieto hlavné úlohy: • a) rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov, zabezpečovanie všeobecnej a čiastkovej ekonomickej rovnováhy. • b) prenos informácií, poskytovanie podnetov pre správanie ekonomických subjektov, rovnomerné rozdeľovanie dôchodkov • c) poskytovanie podnetov pre správanie ekonomických subjektov, rozdeľovanie dôchodkov, externality • d) prenos informácií, kombinácia zdrojov, regulácia cien, dôchodková diferenciácia.

47. Štát a trhová ekonomika Úlohu štátu v trhovej ekonomike rozdeľujeme na : • zákonodárnu(normatívnu) • ekonomickú – ktorá znamená zasahovanie štátu do ekonomiky (ekonomickú úlohu plní najmä vláda a centrálna banka) Tri funkcie ekonomickej úlohy štátu • - Alokačná funkcia - je zameraná na odstránenie neefektívnosti trhu spôsobenej nedokonalou konkurenciou, externalitami a verejnými statkami • - Distribučná funkcia – ovplyvňuje znovurozdelenie dôchodkov • - Stabilizačná funkcia – je zameraná na ovplyvnenie cyklických výkyvov ekonomiky

48. Stabilzačná funkcia Cieľom stabilizačnej funkcie ekonomiky štátu sa postupne stali: - Ekonomický rast meraný priemerným ročným tempom rastu HDP -G - Plná zamestnanosť meraná ukazovateľom priemernej ročnej miery nezamestnanosti -U - Cenová stabilita meraná ukazovateľom priemernej ročnej miery inflácie - P - Vonkajšia rovnováha meraná ako rovnováha platobnej bilancie za dlhšie obdobie – B (obr. 1 Magický štvoruholník)

49. Magický štvoruholník

50. Magický štvoruholník • Vzťah medzi týmito cieľmi je taký, že v realite nemožno dosiahnuť súčasné splnenie všetkých cieľov. Možno iba voliť medzi väčším naplnením jedného cieľa a menším naplnením iného cieľa. Preto sa tejto kombinácií cieľov hovorí aj magický štvoruholník. • Úspešnosť hospodárskej politiky sa meria plochou štvoruholníka – čím je väčšia, tým je stabilizačná politika úspešnejšia. Zároveň tvar štvoruholníka ukazuje, v ktorom cieli je politika úspešnejšia (dlhšie hroty) a kde je menej úspešná (kratšie hroty).